Minister obrany mediálne avizoval postupy SR vo vzťahu k členstvu v NATO. Aký je váš postoj k navyšovaniu výdavkov na obranu, ktoré by mali dosiahnuť výšku 1,6 % HDP do roku 2020 a 2 % HDP do roku 2024, ku ktorému sa zaviaže Slovensko na samite v Bruseli v dňoch 11. a 12. júla?

Minister vládnej koalície nie je v politike suverénnym pánom. Nie je ani vlastníkom masmédií, aby mohol verejnú mienku ovplyvňovať na svoj prospech. Je len predstaviteľom nominujúcej ho politickej strany zastrešujúcim danú oblasť. Ním podávané vyhlásenia častokrát viacej prezentujú jeho výrečnosť, než skutočný vplyv na smerovanie danej oblasti.

V otázke stavu materiálneho vybavenia ozbrojených síl, vrátane výzbroje, sme zo štátov V-4 v ďaleko najhoršej situácii. Zámerné dlhodobé zanedbávanie armádnych potrieb a ignorovanie rýchlosti modernizačných ponúk v dnešnej dobe je hazardná hra o osud štátu. Ale, stalo sa. V princípe sa v oblasti výskumu a vývoja v intervale troch- štyroch rokov nahromadí také množstvo poznatkov využiteľných v konštrukcii zbraní, munície a bojovej techniky, že z pozície prinášaných taktických výhod je žiaduce ich realizovať. Ináč to, čo je k dispozícii zastaráva a prenáša sa do nárastu možných strát životov vojakov a ohrozuje úspešnosť plnenia úloh kladených na vojsko.

Naši politici sa dlhé roky usilovali s väčším či menším maskovaním, ale vždy úspešne, modernizáciu armády blokovať. Motív ich konania opomínam, konštatujem len jeho výsledky. Armáda zaostala nielen v oblasti materiálnej. Obrannú problematiku štátu je treba riešiť komplexne. To znamená od vôle občana brániť svoj štát, vytváranie dobovo moderných bojových a informačných prostriedkov, cez ďalšie materiálne, energetické, potravinové zdroje i stabilných spojencov. To bez nákladov i pevnosti politických postojov nepôjde a akékoľvek príštipkárčenie bude len na škodu veci.

Kľúčovým problémom dneška je dostať plánované finančné prostriedky tam kam patria, bez ohryzenia zažiadanými parazitmi a politickými špekulantmi. Tie prostriedky majú smerovať na  prospech obrany Slovenskej republiky, nie NATO, aj keď sa do súvislostí s ním dávajú. Pripomínam tiež, že okrem vami spomínaného rokovania prichádza určujúcejšia udalosť, plánovaná na 16. júla v Helsinkách. Ide o stretnutie prezidentov Ruska a USA. Predpokladám, že bude mať  do budúcnosti osudovejší vzťah k ovplyvneniu celého sveta, než spomínaný samit.

“Cieľom navyšovania obranných výdavkov je posilniť vlastnú obranyschopnosť, ako aj spôsobilosti v oblasti kolektívnej obrany,” uviedol minister Gajdoš. Je podľa Vás aktuálna situácia vo svete taká, že potrebuje Slovensko posilniť vlastnú obranyschopnosť?

Mám dostatok dôvodov zotrvať na svojom dávnom postoji mediálne vyjadrenom v roku 2003, že NATO v roku 2019 nebude oslavovať 70.výročie svojho vzniku. Tvrdím, že v podobe, na ktorú sme si zvykli, prestane existovať. Jeho existencia v dnešnom svete je v rozpore s celoplanetárnymi záujmami rozvoja ľudstva. Potláča technologický rozvoj členských štátov a súc mocenským nástrojom záujmov amerických finančníkov je aj hrozbou nezávislého rozvoja nielen demokracie štátov v zóne  ich vplyvu, ale aj ich skutočnej existencie. To už nie je ani forma neokolonializmu, to je novodobé otrokárstvo namierené nielen voči individuálnej ľudskej bytosti, ale voči celým štátom.

Keďže hrozba vojnou sa z medzištátnych vzťahov nevytráca a v blízkej budúcnosti ani nevytratí, pretože vo svete existuje neúmerne silná podpora avanturistických politikov bažiacich po moci a schopných nasmerovať na vojnovú cestu celé národy pod ich vplyvom, výdavky aj na našu armádu majú nadobúdať primeraný rozmer a byť využité tak, aby obranu štátu zaistili.

Naša obranná dostatočnosť spočíva v schopnosti armády zasadiť každému potenciálnemu agresorovi odvetu, ktorá mu spôsobí škody podstatne prevyšujúce zisky plynúce z agresie. Pričom to nemusí byť spôsobené len fyzickým ničením, pretože dnešný spôsob vedenia vojny nie je podmienený len povedzme tankami, ale napríklad aj obsahom a spôsobmi podávaných informácií. Veď to, čo sa nepodarilo Hitlerovým tankom, môže byť dnes dosahované finančným a ekonomickým tlakom. Pripúšťam, že aj takto sa nám môže prejavovať evolúcia.

Výdavky sú podľa mňa namieste, avšak nemajú mať nič spoločné s potrebami NATO. Ak budú venované prospechu tejto organizácie a nie našej republiky, odmietam ich. Ak podporia reálnu výkonnosť našich ozbrojených a obranných síl, podporujem ich. Prostredníctvom takých zdrojov, môže naša republika vytvoriť dostatočnú silu na odradenie potenciálneho nepriateľa od agresie proti SR. Pochybovačov možno odkázať na múdrosť starých Rimanov. Ak chceš mier, chystaj sa na vojnu. Kto odmieta živiť svoju armádu, bude živiť cudziu a drahšiu.

Potrebuje NATO posilniť kolektívnu obranu?

Kolektívnosť obrany NATO je už dávno iba planá fráza. Nie je to ničí obranný mechanizmus, ale blok na presadzovanie záujmov USA, teda nástroj vojenskej agresie voči každému štátu, ktorý sa zdráha podvoliť ich zámerom. Takže akékoľvek posilňovanie ozbrojených štruktúr tejto organizácie má agresívny zámer a zdôrazňujem, že členské štáty a ich armády sú viac v službách prospievajúcich USA než svojich vlastných.

Prvoradým cieľovým záujmom americkej politiky je Amerika sama. Práve to sa snaží vyjadriť ich prezident Donald Trump propagandistickým heslom „Amerika first“. Jeho voličom to síce znie príťažlivo, ale čo ostatné štáty sveta? Veď ich občania to môžu právom považovať za vnucovanie im pozície druhoradých ľudí. Prečo by sa s takým osudom mali zmieriť a ešte navyše pomáhať s udržiavaním takých poriadkov svojou vojenskou silou?  Vynára sa otázka, či týmto postojom pácha prezident USA nejaké zlo, keď sa vo svojom počínaní sústreďuje na prvoradosť prospechu vlastných občanov. Myslím si, že keby odmietal agresivitu voči ostatným štátom, tak ani nie. Práve naopak, dáva jednoznačný príklad ostatným politikom, že sa majú sústrediť na záujem občanov svojho štátu a vypustiť zo svojho programu submisívne poklonkovanie veľmociam, ktoré predstavuje len únikové cesty maskujúce ich neschopnosť a neochotu jasne formulovať a chrániť záujem svojho národa.

Lenže USA práve prostredníctvom NATO nanucujú svoje záujmy nielen ostatným štátom mimo tento blok, ale aj jeho členským štátom, ktoré v lupičskej nádeji, že sa im ujde nejaká kostička z americkej hostiny, bezvýhradne poslúchajú. To je pre tento svet veľká hrozba, smerujúca ľudí do poroby. Keď napokon začnú USA rešpektovať pôvodnú zakladajúcu ideu OSN, samé sa zrieknu potreby udržiavať NATO a o žiadnom jeho posilňovaní nebudú už žiadne reči. Tie sa prenesú do oblasti jeho rekonštrukcie, ktorá ho rozmetá.

Aký je Váš postoj k vyslaniu slovenských vojakov do Pobaltia? Aký signál to vysiela Ruskej federácii?

Jednoducho povedané, môj postoj je odmietavý. Je to ukážkový príklad politického vydierania slabších partnerov v NATO. Jediný „pozitívny“ prínos z prítomnosti našich vojakov tam, spočíva v demonštrovaní jednoty satelitných štátov, dávajúcich tak svetovej verejnosti najavo podporu nátlakovej politiky USA. SR si tým žiadne bonusy nezíska. Možno nám za takéto aktivity poslúžia napríklad dočasným nezatvorením železiarní v Košiciach.

Čo sa týka Ruska, bude to z časti pôsobiť ako podpora nádejí toho mála nespokojencov s výsledkami prezidentských volieb, ale aktuálna štátna moc i všetci jej stúpenci predstavujúci drvivú väčšinu obyvateľstva to vnímajú ako súčasť ďalších prejavov nátlaku a hrozby proti právu na sebaurčenie. Len dúfam, že v protiopatreniach voči SR budú Rusi prezieravejší a budú brať väčší ohľad na záujmy občanov SR než to okolnosti „dovoľujú“ našej vlastnej vláde. To hovorím z pozície dostupných faktov, nie emócií.

Ako nazeráte na vytvorenie novej výcvikovej misie NATO v Iraku? Žiada si to podľa vás aktuálna situácia na Blízkom východe?

Je to opäť o záujmoch USA nastoľovaných prostredníctvom NATO. Vojská tejto organizácie, z rozhodnutia USA a ich hlavným pričinením, rozbili pôvodnú irackú štátnu moc a jej štruktúry. To všetko na základe vykonštruovaných, nepravdivých obvinení. Spustili chod udalostí, ktorými stvorili ISIL a dlhodobo znemožňujú normálny život v tomto regióne. Aj tam treba hľadať stopy provokovania imigrantskej invázie do Európy. Teraz nevedia ako z toho vykľučkovať.

Prospešnejšie bude dať priestor všetkým štátom, aby si spravili poriadok doma z vlastnej iniciatívy. Zahraničná účasť má mať formu pomoci a nie násilia. Podporme tam možnosti mierového rozvoja a nie policajné či vojenské diktáty. Dôslednejšie by sa v OSN mali zaoberať odstránením následkov vojny na život postihnutých ľudí a reparáciami za škody spôsobené arogantným postojom k medzinárodnému právu zo strany vojenských a hospodárskych veľmocí.

Vráťme sa opäť na Slovensko. Vláda má rozhodovať o nákupe nových stíhačiek. Má padnúť rozhodnutie medzi švédskymi Gripenami a americkými F-16. Ktorý typ stíhačiek by ste vy rád videli vo výzbroji SR?

Obe lietadlá predstavujú výbehové typy a do obranyschopnosti SR prinesú hlavne nadmerné výdaje a skôr poslúžia ako nástroj na zbavenie republiky finančných prostriedkov než na posilnenie jej obranyschopnosti. Naši kompetentní predstavitelia by sa mali viacej zaoberať a aj argumentovať, obrannými potrebami SR než záujmami NATO. Keďže sú to lietadlá staré, rovnako ovplyvnia všetky zabezpečovacie štruktúry. Navyše budú vyžadovať časté opravy a náročnejšiu údržbu so zvýšenou spotrebou náhradných dielov čím sa predražia, a to nehovorím o spotrebnej časti výzbroje, munícii. Veď tieto lietadlá nie sú určené na nejaké poletovanie, ale na opakované plnenie bojových úloh, na ničenie stanovených cieľov aj viacnásobnými údermi. To nie sú zbraňové systémy jednorazového použitia, a len na konanie nejakej vzdušnej strážnej služby na východnej hranici NATO, ako to neraz z úst propagandistov zaznieva, budú nezmyselne drahé. Keď sme už čakali tak dlho, využime to a vyberme si systémy s perspektívou a nie staré hrnce. K druhej časti vašej otázky podotýkam, že môj názor na výzbroj v SR je v dnešnej politickej konštelácii irelevantný, takže škoda slov. Napriek tomu, náznak logiky môjho prístupu k danej problematike sa rysuje v predošlých odpovediach.

Parlament nedávno schválil prítomnosť amerických vojakov na Slovensku. Poslanec za SNS Anton Hrnko vysvetlil, že „naši partneri z Aliancie nám ponúkli takéto zvyšovanie kvalifikácie bezplatne. Bolo by krátkozraké a populistické túto možnosť nevyužiť.“ Zdieľate podobný názor ako poslanec?

Pán poslanec má síce zmysel pre zvláštny humor a sarkazmus, ale súdiac podľa jeho hlasovania v NRSR, tu sa neprejavuje. Ja sa so závermi z jeho úvah nestotožňujem, čo aj je poslanec za SNS, ktorej členom som kedysi bol. Keby prezentoval len svoj názor, nebolo by to hrozivé. Ale na jeho pleciach sa nesie parlamentná funkcia a bremeno zákonodarcu v pozícii strany, ktorá by mala byť, a kedysi aj bola, pronárodná.

Osobne názorovo podporujem ľudí s väčšou hĺbkou prieniku do takýchto závažných udalostí aké komentoval a o akých v Národnej rade SR rozhoduje. Nebudem vstupovať do svedomia jeho voličov, iste sa v ňom lepšie vyznajú sami a na základe prezentovaných informácií z úst samotných poslancov posúdia kto je v NRSR skutočným zástancom občianskych a národných záujmov.

Ide podľa vás o hystériu, ak ľudia reagujú kriticky na prítomnosť amerických vojakov na území SR?

Pripomínam, že každá prítomnosť amerických vojakov na území cudzích štátov má predovšetkým proamerický význam, aj keby bola vysvetľovaná tými najposvätnejšími záujmami. Navyše, vždy je vyhodnocovaná ich potenciálnymi nepriateľmi a každému ich objektu sa prisudzuje významnosť odpovedajúca miere ohrozenia protivníka, ktoré predstavuje. Stáva sa tak objektom v zameriavači protivníkových zbraní. Za istých okolností sa z protivníkov stávajú nepriatelia a môžu prehovoriť zbrane. Ani dnešné vysokosofistikované zbrane však nerozlišujú druhy vojenských uniforiem a výbuch likviduje objekt, ktorý zasiahol. S takými následkami treba rátať aj v našej situácii.

Tendenčné označovanie kritických postojov racionálne uvažujúceho občana za hystériu, dokazuje nevyberavosť platených majstrov propagandy pri potláčaní práva človeka mať svoj názor. V tomto prípade sa snažia označiť názory ľudí za chorobne emotívne, čo podľa zaužívaných algoritmov ľudského chovania už vyžaduje zvláštnu opateru. S prekrucovaním reálneho postoja na chorobný sa v propagande stretávame často. Aspoň lepšie vidíme, čomu všetkému sú propagandisti ochotní za peniaze poslúžiť.

Ing. Emil Vestenický, Genmjr. v.v., podpredseda strany Práca slovenského národa (PSN) pochádza z roľníckej rodiny z Turej neďaleko Levíc, kde sa 17. júla 1948 narodil. Po absolvovaní VVU OJ vo Vyškove na Morave od roku 1969 pracoval ako profesionálny vojak. Počas svojej vojenskej kariéry prešiel prevažne veliteľskými, ale aj štábnymi funkciami od veliteľa čaty až po veliteľa pozemného vojska Armády SR. Do hodnosti generála ho vymenoval prezident SR v roku 1994. Je absolventom vojenskej akadémie AZ v Brne a Akadémie generálneho štábu Ozbrojených síl v Moskve.

V roku 1999 prešiel osemmesačným anglickým jazykovým kurzom v USA a potom absolvoval americký vojenský kurz na riadenie zahraničných operácií v podmienkach spojeného velenia NATO. Od roku 2005 pracoval pre odborný kabinet národniarov, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom NR SR za SNS.