Bratislava 28. augusta 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Zapneme televíziu, či rozhlas a stále počujeme: korona, covid, korona … Ale aj trpezlivosť má svoje hranice.
V Berlíne milión ľudí protestovalo proti obmedzeniam, ktoré z fenoménu korona vyplynuli. U nás len pár odvážnych lekárov poukázalo na nezmyselnosť opatrení, ktoré znižujú kvalitu nášho života, nášho unikátneho, jediného života.
Stačí sa pozrieť na pár faktov. Ročne u nás zomiera na chrípku okolo tisíc ľudí, na koronu za pol roka 33! Už ako školáci sme vedeli, ako sa pri tej bežnej chrípke treba správať a nik nevymýšľal nejaké povinné nosenie rúšok, ktoré iste by boli osožné u ľudí, ktorí boli nosičmi nákazy.
Prečo nám dennodenne dávajú informácie o počte „nakazených“? Už tento termín je totálne zlý, správne má byť, „infikovaných“. A potom treba dodať, že každý človek je infikovaný miliónmi rôznych vírusov a baktérií, lebo v prírode je to tak. Má sa udávať počet chorých a ten je taký malý k počtu obyvateľov, že o pandémii vôbec nemožno hovoriť.
Hovoria o druhej vlne, ale kedy bola tá prvá? Ťažko prijať rady, týkajúce sa zdravia, od hlavného (nikým nevoleného) hlavného hygienika, ktorý už na prvý pohľad nie je príliš presvedčivým propagátorom zdravého spôsobu života. Nemôžem ináč, musím spomenúť aj ministra zdravotníctva, toho vraj raz osvietil Duch Svätý. Ale neverím tomu: nezotrvával by pri svojich tvrdeniach o pandémii, ktorú rozmýšľajúci človek nevidí.
Týchto pánov by som sa spýtal, či doma otvárajú okná, aby vetrali. Iste by odpovedali, že otvárajú. Ale prečo potom nás nútia, aby sme v rúškach dýchali vydýchaný vzduch s kysličníkom uhličitým? Sústavnom používaní rúška predstavuje samo o sebe zdravotné riziko. A k tomu ďalšie negatívne vplyvy na naše životy…
Chúďatá naše deti, ktoré ani v škole nemôžu žiť svoj normálny život. Je mi ľúto športovcov, ktorí nemôžu normálne súťažiť, ľudí, ktorí kultúrou obohacujú naše životy a nemôžu sa realizovať ako predtým, aj dôchodcov, ktorí sú doslovne „odpísaní“. I keď to je vlastne z hľadiska niektorých vrcholných predstaviteľov slávnej EÚ asi normálne, lebo dôchodcovia zaťažujú sociálny systém a s tým vraj treba niečo urobiť.
Berlín ukázal, že aj napriek limitom v zhromažďovaní ľudí sa dá ukázať, že nie sme ovce, ktoré ktosi vedie na bitúnok, že nám na našich životoch záleží, a že žiadna arogantná moc nám ich kaziť nebude. Aj (ale nielen!) to je dôvod, aby sme sa stretli na našich námestiach a povedali – dosť!
Ivan Lehotský st.