Môj profil 
Predplatné
Luxemburg 15. októbra (TASR) – Británia už síce upustila od svojich výhrad proti väčšej právomoci Európskej centrálnej banky (ECB) v eurozóne, ale európski lídri sa ešte stále nedohodli na tom, ako postupovať v prípade krachujúcich bánk. A decembrový termín pre schválenie dohody o bankovej únii sa blíži, konštatuje agentúra Reuters.
Ministri financií členských štátov Európske únie (EÚ) stále zápasia s prekážkami, ktoré ich delia od ďalšieho veľkého kroku smerom k tesnejšej integrácii – od bankovej únie. Jej cieľom je nielen spoločný bankový dohľad v eurozóne, ale aj spoločné riešenie pre problémové finančné ústavy.
A hoci sa ministrom financií EÚ na stretnutí v Luxemburgu podarilo presvedčiť Britániu, že posilnenie právomocí ECB, ktorá v roku 2014 prevezme dohľad nad bankami v eurozóne, neohrozí postavenie Londýna ako európskeho finančného centra, v ďalších sporných bodoch sa dopredu nepohli.
Na budúci týždeň sa koná summit lídrov EÚ, ktorí poverili ministrov financií, aby do konca roka dosiahli dohodu o záchrannej schéme pre banky v eurozóne. Ide o významný, druhý krok na ceste k bankovej únii.
Poslanci Európskeho parlamentu už pritom vytvorenie bankovej únie schválili. ECB tak na budúci rok preberie dohľad nad finančnými ústavmi, ale bez dohody o postupe v prípade problematických bánk, neprinesie jej nová úloha očakávaný výsledok.
Do konca roka pritom zostáva len 10 pracovných týždňov a názory jednotlivých štátov sa rôznia. Nemecko napríklad nesúhlasí s návrhom na spoločnú záchranu bánk. Obáva sa, že najväčšiu časť účtu za pomoc bankám by opäť museli zaplatiť nemeckí daňoví poplatníci. Na druhej strane, Francúzsko, Španielsko a Taliansko naopak chcú, aby sa všetkých 17 krajín eurozóny ihneď zaviazalo, že podporia slabé banky bez ohľadu na to, v ktorej krajine sídlia.
V rokoch 2008 až 2011 vynaložili európske štáty obrovské sumy na pomoc bankám z peňazí od daňových poplatníkov. V prípade Írska priviedla záchrana bankového sektora krajinu až na pokraj bankrotu. ECB preto ešte predtým, ako preberie dohľad nad bankami v eurozóne, uskutoční tretie záťažové testy v 130 najväčších finančných ústavoch bloku. Je to posledná šanca, ako odhaliť potenciálne problémy. Nové testy budú preto oveľa prísnejšie ako predchádzajúce.
No politici sa stále nevedia dohodnúť na tom, či má Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) poskytovať finančnú pomoc priamo bankám, bez toho, aby za jej splatenie niesli zodpovednosť aj vlády krajín, v ktorých banky sídlia.
"Priama rekapitalizácia bánk z EMS je možná," povedal novinárom Jeroen Dijsselbloem, ktorý predsedá združeniu ministrov financií eurozóny. Naznačil však, že niektoré štáty majú opačný názor.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
