Svet 16. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:pexels)
Aromaterapia nie je súčasťou moderného lekárstva, stretávame sa s ňou v kozmetických salónoch a v masážnych kabinetoch. Vedci sa však snažia zistiť, aký vplyv má vôňa na správanie, náladu a fyziológiu človeka. Sputnik uvádza, čo sa podarilo dosiahnuť vede o vôňach.
Rastlinné esenciálne oleje boli v Starej Číne zapaľované k vydymovaniu miestností, Egypťania ich pridávali do roztokov k balzamovaniu zosnulých, Rimania ich brali so sebou do termálnych kúpeľov. Termín „aromaterapia” zaviedol v 20. rokoch minulého storočia francúzsky chemik Rene-Maurice Gattefosse.
V rastlinách sú samozrejme užitočné látky. Napríklad vrbovú kôru ľudia od dávna žuvali proti zápalom a potom v nej objavili kyselinu acetylsalicylovú, ktorú teraz poznáme ako aspirin. Ale jedna vec je užívať lieky v tabletkách a úplne niečo iné je vdychovať ich. Ako môžeme potvrdiť, že vôňa má terapeutický účinok? Aký je fyzikálny mechanizmus pôsobenia? V aromaterapii sú uvádzané iba subjektívne hodnotenia, ktoré sa nedajú preveriť. Ľudia napríklad hovoria, že vôňa rozmarínu očisťuje myseľ a zlepšuje pamäť, levanduľa upokojuje a zmierňuje stres, nepokoj, depresiu, lieči nespavosť. U jalovcového oleja bolo napočítaných 17 priaznivých účinkov: od afrodiziakálneho až po upokojujúceho.
Veda o vôňach
Po roku 1980 sa začalo rozvíjať nové vedecké odvetvie — aromakológia, čo znamená skúmanie toho, ako vône ovplyvňujú fyziológiu, zdravie. V roku 2007 americkí vedci preskúmali všetky články, uvedené údaje o liečebných účinkoch vôní. Iba 18 z nich bolo vybraných ako vhodné pre vedecký výskum, a to ešte s určitými výhradami. Robiť také výskumy je zložité, pretože je v nich mnoho subjektívneho, nie je jasné, ako sa metóda experimentu odrazí na výsledku, a hlavne nie je jasné, aký je mechanizmus pôsobenia vône na organizmus.
Možno molekuly aromatickej látky priamo ovplyvňujú čuchové neuróny a ďalej mozog alebo endokrinný systém. Chemické substancie buď prenikajú do krvi cez nos alebo pľúcnu sliznicu a potom sa šíria po celom organizme. To potvrdzujú pokusy na hlodavcoch, v ktorých krvi boli objavené molekuly vdychovaných esenciálnych olejov. Behom iných pokusov sa krysy upokojovali, keď vdychovali cedrol — cédrové zložky, i keď mali poškodený čuch.
V Rusku je projekt Vplyv aromatického prostredia na fyziologický stav a kognitívne procesy človeka podporovaný Ruským vedeckým fondom. Jeho účastníci z Ústavu problémov ekológie a evolúcie A. N. Severcova RAV, Ústavu problémov predávaní informácií A. A. Charkeviča a Orlovskej štátnej univerzity zistili, že vôňa levandule a mäty zlepšuje pamäť žiakov vo veku 10-11 rokov.
Emócie
Všetky pozorované účinky môžeme vysvetliť i ako psychologickým pôsobením. To znamená, že človek reaguje na vôňu podľa svojej skúsenosti a očakávania a tiež na základe návyku. V prospech tejto hypotézy hovorí to, že ľudia pociťujú emócie a menia chovanie podľa toho, či je im vôňa príjemná alebo nie. Napríklad návštevníci supermarketu, v ktorom je príjemná vôňa, sú ochotnejší pomáhať druhým nakupujúcim. Pracovníci spoločnosti tiež lepšie pracujú a vytyčujú si vyššie ciele, ak to v miestnosti príjemne vonia.
Zástancovia psychologickej hypotézy sa domnievajú, že chemická podstata zápachu je druhotná, najdôležitejší je psychický účinok. Do určitej miery to potvrdzujú kultúrne, individuálne a dokonca i rozdiely v prijímaní vôní medzi mužmi a ženami. Napríklad u mužov, ktorí tri dni chodili po lese, sa znížila úroveň hormónu adrenalínu. Existujú tiež údaje o tom, že aromaterapia zmierňuje depresiu. Celkovo je psychologická hypotéza aromaterapie lepšie potvrdzovaná experimentami.
Nezávisle na tom, či je aromaterapia vedný odbor alebo nie, je treba si pamätať, že prvky esenciálnych olejov môžu vyvolať alergiu, obzvlášť pri dlhodobom pôsobení.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
