Môj profil 
Predplatné
Médiá znovu rovnakým spôsobom jednostranne informujú o dianí v mestách, ktoré vláda znovuzískava pod svoju kontrolu. Tentokrát to je východná Ghúta, predmestie Damasku a jedna z posledných zostávajúcich pevností islamistických povstalcov, ktorí rozvrátili krajinu v posledných siedmich rokoch.
Pred východnou Ghútou to bolo Aleppo a pred Aleppom to bola Madaya a pred Madayou to bol Homs a tak ďalej. Všetky tieto miestá boli zobrazené tak, ako keby tam vôbec neboli prítomní ozbrojení povstalci a sýrske úrady len nemilosrdne a zlomyslene masakrovali civilistov. Keď aj sú povstalci spomínaní, zvyčajne ich západ prezentuje ako miernych rebelov a bojovníkov za slobodu.
Takže ak vaše informácie o východnej Ghúte pochádzajú z bežných médií, potom máte pocit, že medzi sýrskou vládou a jej civilistami prebieha jednostranný konflikt. Ale táto vojna nie je vôbec o tom a v skutočnosti ide o zložitý konflikt s viacerými zainteresovanými, upozorňuje novinárka.
Džihádistickí vodcovia – „rebeli“ zodpovední za boje vo východnej Ghúte sú lídrami viacerých džihádistických skupín, z ktorých najsilnejšia je Jaysh al-Islam, alebo Islamská armáda, skupina Salafi-džiháda podporovaná Saudskou Arábiou, ktorá sa snaží nahradiť sýrsku. Jaysh al-Islam je mimoriadne sektárska a tvrdá v boji, taktike a svojich cieľoch. Neštíti sa verejných popráv a verejne sa chválila tým, že v uliciach vyžíva ľudské štíty z radov civilistov najmä z menšinovej sekty Alawite. Zakladateľ skupiny, Zahran Alloush, otvorene vyzval na etnické čistky náboženských menšín v oblasti Damasku.
Druhou najväčšou skupinou je Faylaq al-Rahman, ktorá je spojená s Hayetom Tahrirom al-Šamom alebo HTS, čo je najnovší názov pre sýrsku pobočku al-Káidy. HTS je tiež prítomná vo východnej Ghúte, rovnako ako Ahar al-Sham a Nour al-Din al-Zenki. Tieto skupiny v minulosti dostali zbrane a vojenskú výbavu od Spojených štátov aj napriek tomu, že ich bojovníci nahrali a zverejnili video drsnej popravy malého chlapca.
V poslednej dobe civilisti, ktorí utekajú z východnej Ghúty popísali, že na nich strieľali militanti, ktorí sa snažili zabrániť im, aby unikli na bezpečné územie kontrolovaného vládou. Ide o ďalšiu skutočnosť, ktorú západné médiá odmietajú uvádzať. Aj správy o tom, že povstalci zadržali potravinovú a humanitárnu pomoc civilistom, boli podobne hlavným prúdom ignorované.
Sýria je snáď najmohutnejšou propagandistickou občianskou vojnou v histórii. Západné štáty vynaložili desiatky miliónov dolárov aby vybudovali mediálny aparát, ktorý podporuje povstanie, obviňuje zo všetkých násilnosti vládu a agituje pre silnejšiu západnú vojenskú intervenciu proti sýrskemu prezidentovi Bašarovi Assadovi. Západné médiá sa spoliehajú na tieto propagandistické zdroje a podľa nich jednostranne informujú o celom konflikte.
Najznámejšámi sú tzv. biele helmy, záchranná skupina financovaná vládami Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Otvorene obhajujú zmenu režimu a pracujú spolu s rebelmi prepojenými s Al-Káidou v teroristami ovládaných oblastiach. Niektorí z členov skupiny sa podieľali na nahrávaní videí so zverstvami IS, čo je fakt takmer úplne ignorovaný zo strany západných médií.
Ďalším zdrojom pre západné médiá je Sýrska organizácia na ochranu ľudských práv, monitorovacia organizácia, ktorú vedie človek pracujúci z jeho domu v Británii, ktorý je navyše otvorene zaujatý voči opozícii.
Západné médiá sa často spoliehajú aj na samozvaných „mediálnych aktivistov“ v oblastiach Sýrie kontrolovaných militantnými skupinami. Tieto skupiny však netolerujú mimovládne organizácie a žurnalistiku. V skutočnosti sú známe tým, že novinárov väznia, mučia a často unášajú a zabíjajú aktivistov, právnikov, humanitárnych pracovníkov, novinárov a príslušníkov menšín. To je dôvod, prečo západní novinári nechú cestovať do oblastí Sýrie, pretože by sa tak vystavili riziku, že budú unesení, alebo zabití.
To by malo viesť k vážnym otázkam o tom, kto je zdrojom informácií z povstalcami ovládanej Sýrie, pretože je nemožné, aby ľudia získali informácie bez súhlasu džihádistických orgánov, ktoré majú záujem najmä na vlastnej propagande, ktorá má vyvolať strach, pobúrenie a pocit potreby intervencie. Platí to najmä vo východnej Ghúte, kde spovstalci v súčasnosti strácajú pozície. Jediná vec, ktorá môže zachrániť Jaysha al-Islama od porážky, je intervencia zo zahraničia.
Samozrejme, informácie, ktoré prichádzajú z vládnych zdrojov, by sa tiež mali vnímať kriticky, pretože aj vláda môže zavádzať. V prípade Sýrie však západná tlač sa už vôbec nezaoberá médiami zo sýrskych vládnych kruhov, ako keby boli všetky nepravdivé, zatiaľ čo bez problémov šíri rôzne fámy a interpretuje ich ako skutočnosti. A takisto médiá úplne ignorujú obete na strane vládnych síl. V priebehu rokov povstalci vo východnej Ghúte terorizovali a zabili tisíce civilistov žijúcich v Damasku, o čom sa na Západe takmer nikdy nehovorilo.
A to nás privedie k jednému z najnebezpečnejších klamstiev západných médií. Vôbec sa nezmieňujú o tom, že práve nečinnosť Západu za posledné roky dovolila beztrestné krviprelievanie v Sýrii. Západ ma včas zareagovať a teraz bráni porážke Al-Kájdy a IS v Sýrii.
Napriek varovaniu už v novembri 2011, že ozbrojená opozícia bola ovládaná násilnými sektárskymi extrémistami, Obamova administratíva minula 1 miliardu dolárov ročne školením a rozdávaním zbraní povstalcom, o ktorých vedeli, že boli prepojení s Al-Káidou a mali úmysel zvrhnúť sýrsku vládu. Al-Kájda vybudovala svoju najväčšiu afiliáciu v histórii ako priamy dôsledok tejto bezohľadnej politiky americkej administratívy. Inými slovami, americká vláda finančne podporuje vojnu o Sýriu na strane jednotiek Al-Káidy a bežní Američania o tom nemajú žiadnu predstavu, pretože západné médiá naďalej propagujú lži.
Nejde o oslavu sýrskej vlády, ktorá je naozaj autoritatívna a v mnohých krokoch chybná. Ide o to, čo by nahradilo vládu, keby sa zrútila. Táto alternatíva je pre väčšinu Sýrčanov neprijateľná. Z tohto dôvodu prevažná väčšina Sýrčanov – najmenej 75% – žije v oblastiach kontrolovaných vládou. V skutočnosti milióny utiekli do bezpečia vládou kontrolovaných miest po tom, čo povstalci násilne zabrali mnohé oblasti. Iní utiekli, pretože sa obávali vládnych bombových útokov, ktoré vyprovokovali extrémistické skupiny tým, že obsadili mnohé strategické objekty.
