V roku 1919 bol John Maynard Keynes mladým ekonómom v britskej delegácii, ktorá rokovala o Versaillskej zmluve. Keynes ostro protestoval proti tvrdému hospodárskemu zaobchádzaniu s Nemeckom. Odstúpil a vrátil sa domov, aby napísal knihu “Hospodárske dôsledky mieru”. V nej presne predpovedal, ako zmluva zasiala semená budúcich konfliktov. Keby Keynes žil minulý rok, mohol napísať knihu “Hospodárske dôsledky vojny”, v ktorej by predpovedal, ako hospodárske sankcie uvalené na Rusko v skutočnosti rozvrátia politický poriadok v Európe.

Len málo produktov prispieva k hospodárskej prosperite a politickej stabilite viac ako dostupné potraviny a energia. Zvýšené náklady na energiu brzdia všetky aspekty hospodárskeho rastu. Rastúce náklady na potraviny pôsobia podobne ako regresívne zvyšovanie daní. Uvalením hospodárskych sankcií na Rusko si Európa sama zničila prístup k lacným potravinám a energiám. John Maynard Keynes nemusel predpovedať, že v dôsledku sankcií sa ceny v Európe zvýšia a hospodársky rast sa zastaví. Na týchto stránkach sme to predpovedali už pred rokom.

Od februára do mája 2022 vzrástla cena ropy v koši OPEC zo 75 na 125 USD za barel. V tom istom období sa ceny pšenice v Nemecku zvýšili z 350 na 530 USD za tonu. Nemecko dovážalo polovicu zemného plynu z Ruska. Podľa Centra pre globálnu energetickú politiku sa minulý rok náklady na vykurovanie priemerného nemeckého rodinného domu zvýšili z 1 500 na 5 250 USD. V dôsledku toho nemecká vláda využila dočasný krízový rámec EÚ na poskytnutie balíka vo výške 200 miliárd dolárov. Ten v konečnom dôsledku stál nemeckých daňových poplatníkov viac ako všetka vojenská technika, ktorú Spojené štáty poslali Ukrajine.

Nárast inflácie

Hoci sa ceny niektorých komodít odvtedy zmiernili, faktom zostáva, že celková úroveň zostáva podstatne vyššia ako pred vojnou.

V roku 2022 vzrástla ročná miera inflácie v eurozóne na viac ako 10 % a hoci sa tempo rastu cien v súčasnosti stabilizovalo na predvojnovej úrovni, celková cenová hladina v Európe zostáva oveľa vyššia ako pred dvoma rokmi. Priemerná miera inflácie v eurozóne navyše zakrýva skutočnosť, že v miestach, ako je Poľsko a Maďarsko, zostáva miera inflácie na úrovni 10, resp. 17 %.

Medzitým sa rast HDP eurozóny naďalej prepadá z 5,3 % v roku 2021 na 3,5 % v roku 2022 a na tento rok MMF predpovedá mieru rastu nižšiu ako 1,0 %. Tento celkový údaj opäť zakrýva skutočnosť, že niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, Poľsko a Maďarsko, v roku 2023 nezaznamenajú žiadny hospodársky rast. Miera nezamestnanosti v Európe zostáva takmer dvojnásobne vyššia ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo európske mzdy, produktivita a počet odpracovaných hodín zostávajú na úrovni spred krízy alebo pod ňou.

Hospodárske ťažkosti Európy znásobila masívna vlna ukrajinských utečencov, ktorá zaťažila verejné služby a štátne rozpočty na celom kontinente. Podľa OSN z Ukrajiny utieklo viac ako 8 miliónov utečencov.

Väčšina z nich odišla do Poľska, Ruska a Nemecka. Postihlo to však všetky krajiny EÚ, pretože Európska únia po prvýkrát zaviedla dočasnú ochrannú smernicu (TPD). Tá umožnila Ukrajincom vstup bez formálneho azylového konania, čo sa nikdy predtým nerobilo v prípade utečencov z Afriky a Blízkeho východu. TPD zaručovala ukrajinským utečencom pobyt, bývanie, vzdelávanie, zamestnanie, zdravotné a sociálne služby. Napätie vzrástlo, pretože školy a nemocnice boli preplnené a občania vnímali, že utečenci dostávajú prednostné zaobchádzanie.

Tieto ekonomické problémy mali veľmi podstatné politické dôsledky. Za posledných 18 mesiacov padla viac ako tretina vlád Európskej únie. Bolo by nepresné z týchto zmien obviňovať len vojnu na Ukrajine. V mnohých prípadoch zohrali významnú úlohu miestne problémy. Napriek tomu by bolo rovnako zavádzajúce ignorovať skutočnosť, že hospodárske ťažkosti vytvorili atmosféru hnevu a obáv, ktorá prispela k politickým zmenám.

Tu je výber niektorých z týchto zmien:

• V Taliansku sa premiérkou stala konzervatívkyňa Giorgia Meloniová, ktorá otvorene kritizuje utečeneckú politiku EÚ.
• Vo Švédsku vládnucu Socialistickú stranu porazila koalícia konzervatívnych strán.
• Fínska premiérka Sanna Marinová bola zosadená po tom, ako jej sociálnodemokratická strana prehrala parlamentné voľby s dvoma konzervatívnymi stranami.
• Holandský premiér Mark Rutte prišiel o moc, keď sa rozpadla jeho koaličná vláda.
• Španielsky premiér Pedro Sánchez vyhlásil predčasné parlamentné voľby po tom, ako jeho Socialistická robotnícka strana dosiahla mimoriadne slabé výsledky v miestnych voľbách. Konzervatívna Ľudová strana získala v predčasných voľbách nadpolovičnú väčšinu, čím si zabezpečila 136 kresiel v 350-člennom španielskom parlamente, ale zatiaľ sa nikomu nepodarilo zostaviť novú vládu.
• Moldavská vláda padla vo februári 2023.
• Rumunský premiér Nicolae Ciucă odstúpil v júni 2023 spolu s celým svojím kabinetom.
• Bulharsko sa počas rokov 2022 a 2023 nachádzalo v stave chronickej politickej nestability a v apríli minulého roka usporiadalo piate predčasné parlamentné voľby za posledné dva roky.

Neistá budúcnosť najsilnejších ekonomík

Ešte hrozivejšie je, že vlády troch najväčších európskych ekonomík vyzerajú čoraz neistejšie. Vo Francúzsku sa hospodársky rast znížil zo 7 % v roku 2021 na 2,5 % v minulom roku a na rok 2023 sa predpokladá len 0,8 %. Hospodárska frustrácia rastie a nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že líderka francúzskej krajne pravicovej opozičnej strany Marine Le Penová by porazila súčasného prezidenta Emmanuela Macrona, ak by sa prezidentské voľby konali dnes. Veľká Británia mala od začiatku vojny na Ukrajine troch premiérov a len málokto očakáva, že jej nekompromisne provojnová vláda zostane pri moci aj po ďalších parlamentných voľbách.

V Nemecku je kedysi marginálna pravicová opozičná strana “Alternatíva pre Nemecko” v súčasnosti druhou najväčšou stranou v krajine a v prieskumoch verejnej mienky predstihuje Sociálnodemokratickú stranu kancelára Olafa Scholza. Vnímajúc tieto meniace sa vetry sa zdá, že nemecká vláda pravdepodobne nezvýši výdavky na obranu na úroveň 2 % HDP, ktorú si stanovilo NATO v roku 2024.

Tieto rozdielne výsledky spája len jeden problém – všetky tieto krajiny majú hospodárske problémy v dôsledku sankcií uvalených na Rusko. Tieto sankcie boli nápadne neúčinné. V súčasnosti sa zdá byť veľmi otázne, či Ukrajina porazí Rusko alebo či sa podarí obnoviť mier bez výrazných ukrajinských ústupkov. Keď európski voliči zistia, že ich hospodárske obete boli márne, očakávame, že padnú ďalšie vlády. V konečnom dôsledku môže byť najtrvalejším dôsledkom vojny NATO s Ruskom vzostup konzervatívnych, nacionalisticko-populistických vlád vo veľkej časti Európy.