Môj profil 
Predplatné
Kým v roku 2000 HDP EÚ tvoril tretinu toho svetového, tak v budúcom roku, podľa predpovedí MMF, bude tvoriť iba pätinu. V takýchto podmienkach je svojrázny “obrat na Východ” zjavný, napríklad v stratégii Budapešti samozrejme znepokojuje “starú Európu”, a preto sa v septembri Brusel rozhodol obmedziť čínske investície do strategického sektora – infraštruktúry a energetiky. A to je divné, vzhľadom k súčasnej úrovni spolupráce Číny a Západnej Európy.
Srbský odborník na Ďaleký Východ, novinár Borislav Korkodelovič, v rozhovore pre Sputnik Srbsko uvádza: obrat tovaru medzi Čínou a krajinami Strednej a Východnej Európy počas piatich rokov stúpol zo 43 na 58 miliárd dolárov, ale aj to je málo v porovnaní s obratom tovaru medzi Čínou a Západnou Európou, ktorého objem tvorí 514 miliárd. S investíciami je to približne rovnaké: objem vkladov do Strednej a Východnej Európy tvorí iba 8 % toho, čo investuje Čína na západ.
Pre Peking sa štáty Strednej a Východnej Európy (CEE) môžu stáť svojráznym logistickým a dopravným uzlom k distribúcii čínskeho tovaru po celom kontinente a tiež výrobným centrom s radom ekonomických zón. Hlavnú úlohu tu zohráva Maďarsko, Poľsko a Česká republika, na ktoré, spoločne s Rumunskom a čiastočne Bulharskom a Slovenskom, pripadá viac ako 80% obratu tovaru a investícií v rámci spolupráce SVE (CEE) a Číny.
“Pritom vo vzťahoch vnútri EÚ sa vyskytuje čoraz viac nezhôd, bruselský model riadenia je stále častejšie kritizovaný, zvlášť zo strany Budapešti a Varšavy, kde cítia ignorovanie ich záujmov a príliš veľa diktovania z Bruselu a Nemecka ako vedúceho štátu Európskej únie,” vysvetľuje situáciu Korkodelovič .
Mimochodom, maďarský premiér Viktor Orbán si nenechal ujsť príležitosť uviesť to počas summitu: “Iniciatíva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga” Jeden pás, jedna cesta “znamená nový obraz globalizácie, v ktorom sa svet nedelí na učiteľa a žiakov, ale je založený na vzájomnej dôvere a hodnotách,” povedal.
Podľa názoru Borislava Korkodeloviča si Brusel berie veľmi k srdcu čínsku iniciatívu v CEE a tú skutočnosť, že stále viac nádejí vkladajú tieto krajiny do Číny.
“Môžeme povedať, že Maďarsko vyhlásilo akúsi politiku “názoru na východ “. A Poľsko, ako najvýznamnejší ekonomika tejto oblasti, veľmi chce byť hlavným prostredníkom v ekonomických vzťahoch medzi Čínou a touto oblasťou,” domnieva sa odborník.
To, že to vedie k odstraňovaniu rozdielov v ekonomickom rozvoji medzi Západnou a Východnou Európou a napomáha aj upevneniu vzťahov v rámci Európskej únie, z nejakého dôvodu nezaujíma Európsku úniu. Navyše vzniká dojem, že Brusel sa tomu chystá brániť. Posledným príkladom je projekt vysokorýchlostnej železnice Belehrad – Budapešť. Ohľadom tohto projektu Maďarsko, Srbsko a Čína uzavreli dohodu už v roku 2013. Má skrátiť dobu cesty medzi hlavnými mestami z ôsmich hodín na tri a stať sa súčasťou dopravného koridoru, spojujúceho Egejské more (v širokom zmysle a celé Stredozemné more) so Strednou Európou. Ale Európska komisia brzdí realizáciu projektu a odvoláva sa na previerky jeho súladu so zákonmi EÚ, ktorým sa Srbsko ako kandidát na vstup do EÚ úplne podriaďuje, aj keď nemusí, ale to len tak mimochodom.
Bez ohľadu na toto všetko, uvádza Korokdelovič, Čína je ochotná urobiť bodku za starými problémami a viesť dialóg “s novou múdrosťou”, k čomu nedávno vyzval čínsky premiér Li predsedu Európskej rady Donalda Tuska.
“To znamená, že Peking vyzýva Európu, aby sa pozrela, ako bude vyzerať Čína za dvadsať – tridsať rokov, a popremýšľať, či Európa potrebuje takúto spoluprácu. A ako bude vyzerať Čína, sa ukázalo po nedávnom kongrese KSČ (Komunstickej strany Číny) na ktorom bola prijatá stratégia rozvoja do roku 2050. V nej sa uvádza, že do tohto termínu sa z Číny musí stať vo všetkých aspektoch vysoko rozvinutý štát,” uzatvára zdroj Sputnika.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
