Eurofondy: jediný spôsob ako vyvážiť odliv peňazí z krajiny v dôsledku jej ovládnutia cudzincami? Alebo nástroj diaľkového riadenia, korupcie a vydierania?

Bratislava 28. februára 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Eurofondy sú peniaze, ktoré by sme oveľa zmysluplnejšie vedeli využiť bez toho, aby nám niekto z cudziny nariaďoval čo smieme a čo nie, hovoria niektorí. Iní zase tvrdia, buďme radi aspoň za to málo, čo dostávame, lebo nemuseli by sme dostávať ani to. Ako to v skutočnosti je?

V praxi, keď slovenský podnikateľ potrebuje peniaze na nejakú investíciu a sprostredkovateľská firma mu ponúka, že mu eurofondy za poplatok vybaví, musí tie financie navýšiť, aby zaplatil uvedeného sprostredkovateľa, aby zamestnal človeka, ktorý bude vybavovať súvisiacu byrokraciu, a aby bola rezerva na ďalšie náklady a korekcie. Za daných okolností si podnikateľ často radšej povie, že bude jednoduchšie a v konečnom dôsledku lacnejšie si vziať úver, než sa trápiť s eurofondmi. Dokonca aj Európska komisia uznáva, že pre malých žiadateľov, ktorí nemajú projektových manažérov a právnikov, je možnosť získať podporu, pre jej zložitosť a časovú náročnosť pomerne nízka.

Problémy sú aj s prideľovaním eurofondov: rozhodovanie o tom, kam peniaze pôjdu, je proces náchylný podliehať korupcii a vydieraniu. Pod pláštikom transparentného konania je ľahké napríklad ekonomicky likvidovať subjekty inklinujúce k nejakej politickej či inej strane a naopak, uprednostňovať projekty s konkrétnym ideovým, etnickým, politickým či akýmkoľvek iným pozadím.

Spýtali sme sa kandidátov na europoslancov za stranu Národná koalícia, čo si o eurofondoch myslia oni.

Hlavné správy: Známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty, a nielen on, tvrdí, že východoeurópske krajiny v konečnom dôsledku platia na západ viac, než sa im vracia v podobe eurofondov, ktoré sú v podstate nástrojom na vydieranie, ovládanie a korupciu. Aký bude váš postoj k tejto otázke, budete iniciovať nejakú reformu tohto systému?

Peter Tomeček (líder kandidátky Národnej koalície do Európskeho parlamentu): Eurofondy sú určené na podporu územia, na riešenie nerovností medzi regiónmi. Určuje to Štatistický úrad EÚ. Na Slovensku všetky regióny okrem Bratislavy spĺňajú kritériá, aby dostávali podporu na zdvihnutie ich HDP. Výsledkom takejto podpory potom je, že tie slabšie regióny nemajú ambíciu sa separovať a v EÚ je väčší pokoj. Plán je, že podobne by mali aj v rámci štátov existovať národné fondy na rozvoj regiónov s nižším HDP na obyvateľa, ale žiaľ, ešte nefungujú. Pokiaľ ide o to, čo sa tvrdí, že eurofondy sú nástrojom korupcie, je to vec procesov. Ak sú chyby v procesoch prideľovania finančných prostriedkov, treba ich odstrániť a korupcia bude menšia.

Sergej Kozlík (kandidát na europoslanca): Vy ste tú otázku odvíjali od tej francúzskej štúdie, avšak tá nie je správna v jednej veci: autor do nej započítal, že od nás odtekajú obrovské zdroje, že nie sú dobre nastavené pravidlá daňových mechanizmov a nadnárodné spoločnosti ulievajú od nás, ale aj z ďalších krajín obrovské zisky. Lenže to by sa dialo, aj keby sme neboli členmi EÚ, pretože sa v minulosti cudzinci dostali k našim strategickým podnikom. Keby neboli eurofondy, z prerozdelenia zdrojov EÚ by sme nedostávali ani tie prostriedky, ktoré dostávame.

Ani kandidáti na europoslancov teda nepopreli, že v konečnom dôsledku by bolo lepšie, keby sme nemuseli peniaze dostávať cez komplikovaný byrokratický systém eurofondov, ale namiesto toho by sme si o nich úplne slobodne mohli rozhodovať sami. Lenže to práve z princípu nie je možné, pretože akokoľvek je to nespravodlivé, eurofondy sú v skutočnosti len darom, o ktorom do značnej miery rozhoduje darca.

Skutočným problémom totiž nie sú eurofondy samotné, ale fakt, že z našej krajiny v podobe „koloniálnej dane“ odtekajú miliardové sumy. Z tých sa nám potom časť z dobrej vôle bohatých krajín vracia ako milodar v podobe eurofondov – a keď nebudeme poslúchať, nemusíme dostávať ani to. Takáto je realita tridsať rokov potom, ako sme si vyštrngali kľúčmi slobodu.

Ivan Lehotský