Môj profil 
Predplatné
Čína vedie, chtiac-nechtiac, obchodnú a menovú vojnu proti zvyšku sveta. Ceny výrobcov a exportné ceny sú sfalšované, s kurzovými indexmi sa manipuluje. Tieto praktiky boli navyše zahrnuté do Medzinárodného menového fondu, pretože čínska mena bola v novembri 2015 pridaná do menového koša. Čína navyše využíva nadmernú kapacitu na svetovom trhu a s cielenou dumpingovou politikou ničí konkurenciu na svetových trhoch v dlhodobom horizonte. Najnovšie si do hľadáčika vzala európsky oceliarsky priemysel.
Jedným z prvých odvetví, ktoré je v celej západnej Európe tesne pred kolapsom, je oceliarsky priemysel. Dôvod je jednoduchý. Lacnejšia a silnejšie dotovaná čínska oceľ zaplavila svetové oceliarske trhy. Čína dala do pohybu príliš veľa výrobných kapacít prostredníctvom riadenej úverovej bubliny a teraz pokračuje vo svojej systematickej politike “ožobrač svojho suseda”. Čína si v priebehu niekoľkých rokov vybudovala 50% podiel na celosvetovom trhu s oceľou.
Kvôli obmedzeniu domáceho dopytu sa najmä štátni výrobcovia ocele v Číne orientujú predovšetkým na export. Vývoz stagnoval od roku 2007 do roku 2013, no do roku 2015 sa takmer zdvojnásobil. V roku 2016 sa problematika čínskeho zvyšovania exportu ešte viac zhorší. Prakticky oceliarsky priemysel po celom svete je ohrozený čínskym vývozom. Suma exportovanej ocele z Číny prevyšuje celkovú výrobu ocele v druhej najväčšej výrobnej krajine – v Japonsku. Okrem podpory prostredníctvom pôžičiek zo strany štátnych bánk, či daňových dotácií, čínski výrobcovia v poslednej dobe využívajú aj znehodnotenie meny. USA uvalila v roku 2015 represívne tarify na dovoz čínskej ocele.
Tento problém bol prezentovaný vo všetkých hlavných európskych krajinách po celé mesiace s najvyššou naliehavosti pred Európskou komisiou, priemyselnými združeniami a príslušnými ministerstvami. Oceliarsky priemysel je dôležitou súčasťou priemyselných dodávateľských reťazcov pre automobilový priemysel, výrobu strojov a zariadení, alebo pre stavebný sektor. Zánik oceliarskeho priemyslu by poškodil nadväzujúce fázy výroby a celé priemyselné zoskupenia v Európe. EÚ sa však správa rovnako ako v uplynulých 15 rokoch – nevadí jej systematický dumping čínskych výrobcov, ktorý zničil niekoľko ďalších veľkých a dôležitých odvetví v západnej Európe, napríklad textilný a odevný priemysel, výrobu obuvi a koženého tovaru v Taliansku alebo Portugalsku, alebo výrobu technológií obnoviteľných zdrojov energie v Nemecku a v Španielsku.
Tragický je celý príbeh, že po viac ako 15 rokov podhodnotený juan voči euru a po mnohých rokoch hrubého porušenia pravidiel WTO doteraz nikto na politickej úrovni neuznal vážnosť situácie. Európska únia si stanovila vo svojej agende Európa 2020 z roku 2013 “re-industrializáciu Európy a zvýšenie pridanej hodnoty priemyselných odvetví v Európe do roku 2020 približne na úroveň 15% až 20% HDP”. Priemysel v Európe však čoskoro bude patriť do múzea.
