Atény 7. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Lefteris Pitarakis)
Turecký prezident Erdogan sa po dlhých 65 rokoch rozhodol prelomiť ľady a navštívi Grécko, s ktorým mali Turci v minulosti viacero sporov vrátane rozdelenia Cypru. Okrem starých treníc sa Turkom nepáčilo, že Helénska republika nedávno poskytla azyl viacerým členom opozície, ktorých Erdogan prenasledoval po minuloročnom puči.
Ddvojdňová cesta, ktorá začína práve dnes je prvou návštevu tureckého prezidenta na Peloponéze od roku 1952. Médiá ju preto označujú ako revolučnú a prelomovú, píšu Lidovky.cz.
Po minuloročnom zmarenom puči mieri Erdogan do Grécka okrem iného urgovať za vydanie tureckých vojakov a údajných stúpencov hnutia Fethullaha Gülena, ktorého Ankara viní zo zosnovania prevratu. Figuruje medzi nimi aj osemčlenná skupina, ktorá utiekla z Turecka vo vrtuľníku a v Grécku požiadala o azyl. Turecké úrady žiadali o vydanie mužov, grécka justícia to ale odmietla a tento rok v januári dostali azyl. Ankara v reakcii na to hrozila protiopatreniami, a dokonca vypovedaním bilaterálnej migračnej dohody s EÚ.
V tieni rokovania o energetike a rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch, ktoré Erdogana čakajú, to ale nie je jediná citlivá téma programu. Ako aj pri svojich iných cestách sa teraz chystá turecký prezident navštíviť a podporiť miestnu moslimskou menšinu. Do asi 50-tisícovej Komotiní na severovýchode krajiny, ležiacej vzdušnou čiarou asi sto kilometrov od hraníc európskej časti Turecka, zavíta Erdogan zajtra v závere svojej návštevy. Má sa za to, že v celom Grécku sa k islamu hlási asi pol milióna ľudí. Dlhodobo táto menšina naráža na ostrý odpor krajne pravicového Zlatého úsvitu a ďalších podobne ladených hnutí. S utečeneckú vlnou, ktorá sa cez Grécko prevalila v lete 2015, sa okrem moslimov, ktorí sú pozostatkom viac než 500-ročnej nadvlády Osmanskej ríše nad Balkánom, terčom hnevu národne orientovaných síl stali tiež migranti z Blízkeho východu.
Erdogan už síce Grécko dvakrát navštívil v rokoch 2004 a 2010 ako premiér, v prezidentskom úrade sa tam ale nevydal žiadny z jeho predchodcov za posledných 65 rokov. Napätie vo vzťahoch oboch krajín dlhodobo spôsobujú tiež rozpory o námorné a vzdušné hranice. V roku 1996 sa kvôli sporu o neobývané ostrovy v Egejskom mori dokonca Grécko s Tureckom, obe spojenecké krajiny NATO, ocitli na pokraji konfliktu – často dochádzalo k narušeniu vzdušných priestorov a námorných hraníc. Aktivity tureckej strany dosiahli vrchol, podľa gréckeho ministerstva zahraničia, tento rok v máji. Vtedy, podľa Grékov, Turecko narušilo vzdušný priestor svojho suseda za jediný deň 141-krát.
Otázka Cypru
Do Grécka prichádza turecký prezident po tom, čo v júli skrachovali rozhovory o zjednotení etnicky rozdeleného Cypru. Rozdelený ostrov, ktorý bol dejiskom krvavých stretov medzi gréckou a tureckou komunitou od získania nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1960, tak zostáva rozdelený hranicou monitorovanou OSN aj za účasti slovenských vojakov.
O ďalšom vývoji okolo Cypru už pred Erdoganovým príchodom telefonicky hovoril grécky prezident Prokopis Pavlopulos s cyperským náprotivkom Nikosom Anastasiadisom a očakáva sa, že témou rokovaní bude aj dnes a zajtra. S tureckým prezidentom bude hovoriť aj o trojici infraštruktúrnych projektov. Vysokorýchlostná železnice má do budúcnosti spojiť Istanbul a Solún. S tureckým Izmirom ho má potom prepojiť nová lodná trasa. A medzi gréckym mestom Kípoi a tureckým Ipsala má vyrásť nový most.
Údajne chystali atentát na Erdogana
Historickú návštevu tureckého prezidenta v Grécku sprevádzajú mimoriadne opatrenia. Minulý týždeň zatkla polícia v Aténach deväť ľudí podozrivých z napojenia na tureckú Revolučnú ľudovú oslobodzovaciu stranu, u ktorých našla aj materiál na prípravu bômb. Táto krajne ľavicová, militantná skupina mala v minulosti na svedomí početné útoky, najmä na predstaviteľov tureckého štátu, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí. Za teroristickú organizáciu ju považuje Ankara aj Európska únia a USA. V utorok grécka polícia zatkla pred tureckou ambasádou v Aténach 56 cyperských Grékov, ktorí sa tam dostali do potýčok pri proteste proti chystanej návšteve.