Môj profil 
Predplatné
Ddvojdňová cesta, ktorá začína práve dnes je prvou návštevu tureckého prezidenta na Peloponéze od roku 1952. Médiá ju preto označujú ako revolučnú a prelomovú, píšu Lidovky.cz.
Po minuloročnom zmarenom puči mieri Erdogan do Grécka okrem iného urgovať za vydanie tureckých vojakov a údajných stúpencov hnutia Fethullaha Gülena, ktorého Ankara viní zo zosnovania prevratu. Figuruje medzi nimi aj osemčlenná skupina, ktorá utiekla z Turecka vo vrtuľníku a v Grécku požiadala o azyl. Turecké úrady žiadali o vydanie mužov, grécka justícia to ale odmietla a tento rok v januári dostali azyl. Ankara v reakcii na to hrozila protiopatreniami, a dokonca vypovedaním bilaterálnej migračnej dohody s EÚ.
V tieni rokovania o energetike a rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch, ktoré Erdogana čakajú, to ale nie je jediná citlivá téma programu. Ako aj pri svojich iných cestách sa teraz chystá turecký prezident navštíviť a podporiť miestnu moslimskou menšinu. Do asi 50-tisícovej Komotiní na severovýchode krajiny, ležiacej vzdušnou čiarou asi sto kilometrov od hraníc európskej časti Turecka, zavíta Erdogan zajtra v závere svojej návštevy. Má sa za to, že v celom Grécku sa k islamu hlási asi pol milióna ľudí. Dlhodobo táto menšina naráža na ostrý odpor krajne pravicového Zlatého úsvitu a ďalších podobne ladených hnutí. S utečeneckú vlnou, ktorá sa cez Grécko prevalila v lete 2015, sa okrem moslimov, ktorí sú pozostatkom viac než 500-ročnej nadvlády Osmanskej ríše nad Balkánom, terčom hnevu národne orientovaných síl stali tiež migranti z Blízkeho východu.
Erdogan už síce Grécko dvakrát navštívil v rokoch 2004 a 2010 ako premiér, v prezidentskom úrade sa tam ale nevydal žiadny z jeho predchodcov za posledných 65 rokov. Napätie vo vzťahoch oboch krajín dlhodobo spôsobujú tiež rozpory o námorné a vzdušné hranice. V roku 1996 sa kvôli sporu o neobývané ostrovy v Egejskom mori dokonca Grécko s Tureckom, obe spojenecké krajiny NATO, ocitli na pokraji konfliktu – často dochádzalo k narušeniu vzdušných priestorov a námorných hraníc. Aktivity tureckej strany dosiahli vrchol, podľa gréckeho ministerstva zahraničia, tento rok v máji. Vtedy, podľa Grékov, Turecko narušilo vzdušný priestor svojho suseda za jediný deň 141-krát.
Otázka Cypru
Do Grécka prichádza turecký prezident po tom, čo v júli skrachovali rozhovory o zjednotení etnicky rozdeleného Cypru. Rozdelený ostrov, ktorý bol dejiskom krvavých stretov medzi gréckou a tureckou komunitou od získania nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1960, tak zostáva rozdelený hranicou monitorovanou OSN aj za účasti slovenských vojakov.
O ďalšom vývoji okolo Cypru už pred Erdoganovým príchodom telefonicky hovoril grécky prezident Prokopis Pavlopulos s cyperským náprotivkom Nikosom Anastasiadisom a očakáva sa, že témou rokovaní bude aj dnes a zajtra. S tureckým prezidentom bude hovoriť aj o trojici infraštruktúrnych projektov. Vysokorýchlostná železnice má do budúcnosti spojiť Istanbul a Solún. S tureckým Izmirom ho má potom prepojiť nová lodná trasa. A medzi gréckym mestom Kípoi a tureckým Ipsala má vyrásť nový most.
Údajne chystali atentát na Erdogana
Historickú návštevu tureckého prezidenta v Grécku sprevádzajú mimoriadne opatrenia. Minulý týždeň zatkla polícia v Aténach deväť ľudí podozrivých z napojenia na tureckú Revolučnú ľudovú oslobodzovaciu stranu, u ktorých našla aj materiál na prípravu bômb. Táto krajne ľavicová, militantná skupina mala v minulosti na svedomí početné útoky, najmä na predstaviteľov tureckého štátu, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí. Za teroristickú organizáciu ju považuje Ankara aj Európska únia a USA. V utorok grécka polícia zatkla pred tureckou ambasádou v Aténach 56 cyperských Grékov, ktorí sa tam dostali do potýčok pri proteste proti chystanej návšteve.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
