Uhrin vyrastal v obci Nová Ves nad Žitavou pri Nitre. Na strednú školu chodil do Žarnovice, no potom ho študijné povinnosti zaviali do Prahy. V Čechách sa napokon stal jedným z najlepších trénerov v histórii tamojšieho futbalu. Jeho futbalová kariéra príliš úspešná nebola. V rokoch 1959-1964 hrával za FK Admira Praha, potom pôsobil jednu sezónu v FC Slavia Karlovy Vary a od roku 1965 do roku 1969 v SK Aritma Praha.

Potom sa postupne začal venovať trénerstvu. V roku 1976 sa dostal do Sparty Praha na pozíciu asistenta. Už o rok neskôr si vyskúšal legionársky chlebík v Alžírsku, kde viedol tím CR Belcourt. Po roku sa opäť vrátil do Čiech. Počas desiatich rokov vystriedal päť klubov, medzi inými i pražské kluby Spartu a Bohemians, potom v roku 1988 odišiel do cyperského AEL Limassol. V rokoch 1989-1991 viedol RH Cheb a v nasledujúcej sezóne už ako tréner Sparty Praha získal prvý veľký úspech. “Rudých” takmer doviedol do finále v tzv. nultom ročníku Ligy majstrov (1991/1992). V ňom Sparťania okrem iného zdolali na Letnej FC Barcelona 1:0 gólom Horsta Siegla.

Aj vďaka tomuto úspechu ho v roku 1994 vymenovali za trénera českej reprezentácie. A už o dva roky neskôr Uhrin oslavoval svoj najväčší úspech. Na ME 1996 sa Česi dostali do “skupiny smrti”. Prehra v prvom zápase s Nemeckom 0:2 im nedávala veľa nádeje do ďalšej fázy šampionátu. No prišiel triumf 2:1 nad favorizovaným Talianskom a Uhrinovi zverenci zamiešali postupovými kartami. Následná remíza 3:3 s Ruskom im dávala nádej, o všetkom rozhodol posledný zápas v skupine medzi Talianskom a Nemeckom. Ten sa skončil bez gólov a Česi prekvapivo postúpili do vyraďovačky spolu s Nemcami.

Vo štvrťfinále narazili 23. júna v Birminghame na Portugalsko. Ďalej ich poslal nádherný gól Karla Poborského, ktorý parádnym lobom prekonal Vitora Baiu. V semifinále si Česi poradili s Francúzskom, keď po bezgólovej remíze lepšie zvládli rozstrel z 11 m. Vo finále chceli Nemcom vrátiť prehru zo skupiny. Do vedenia išli po góle Patrika Bergera z penalty, ale v 73. minúte vyrovnal Oliver Bierhoff a ten istý hráč v predĺžení drámu rozhodol.

Veľký úspech českého futbalu rezonoval dlho, no po rokoch odborníci Uhrinovi naznačovali, že tento úspech jeho tím prakticky ubránil a veľa futbalovej krásy neponúkol. A že podobne to bolo aj so Spartou pri úspechu v LM. “Občas sa písalo, že som mal šťastie a len tak som získaval úspechy. To je zvláštne. Vari je možné, aby človek mal 15 rokov len šťastie a na tom založil celú kariéru? Vychádzal som z možností, aké mužstvo malo. Na Eure nám chýbal druhý útočník, tak som taktiku postavil na zaistenej obrane a dynamickom prechode do útoku. Legendárny kouč Alex Ferguson potom vyhlásil, že to bolo skvelé, presne šité na možnosti mužstva. On a ďalší ma vyhlásili za najlepšieho európskeho trénera roku 1996. Od takýchto veličín to pre ma bolo veľké uznanie,” spomínal Uhrin v rozhovore pre idnes.cz.

Po reprezentačnej trénerskej kariére pôsobil opäť v zahraničí. Viedol saudskoarabský Al-Nassr, izraelský Maccabi Haifa, AIK Štokholm, či Apoel Nikózia, od roku 1999 do 2001 sedel aj na reprezentačnej lavičke Kuvajtu. V roku 2008 získal v Gruzínsku s klubom Dinamo Tbilisi po troch rokoch majstrovský titul. Rok predtým získal cenu Václava Jíry. Tú každoročne udeľujú osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu. Okrem toho sa stal päťkrát trénerom roka v ČR.

Jeho poslednou trénerskou zastávkou bolo Slovensko. V sezóne 2009/2010 viedol Slovan Bratislava, ale na Tehelnom poli sa ohrial len niečo vyše dvoch mesiacov. Skúsený kormidelník nedokázal s “belasými” postúpiť do základnej skupiny Ligy majstrov, nedostal sa ani do Európskej ligy. A tak na svoju funkciu abdikoval. “Mužstvo potrebuje nový impulz,” uviedol po svojej rozlúčke.

Po skončení kariéry sa venoval podnikaniu, v tomto prostredí sa pohyboval až do minulého roka. Staral sa o sanatórium vo Františkových Lázních, ktoré mu patrí a dostaval ho z vlastných peňazí. Pomenoval ho Mariot, teda po sídle národného tímu na ME 1996 v Anglicku. Vlani však utrpel mozgovú príhodu a po vyliečení predal firmu do iných, rodinných rúk. “Už by som o tom nechcel veľmi hovoriť, ale je pravda, že som sa rozčúlil na jedného zamestnanca. Odviezli ma do sokolovskej nemocnice. Bol som tam asi tri, alebo štyri dni priviazaný na posteli, bolo to hrozne nepríjemné, nemohol som jesť. Užil som si toho dosť. Potom som bol vo vojenskej nemocnici v Střešoviciach, na rehabilitácii, tam to bolo dobré. A potom doma, na drile. Už sú to iba spomienky, aj keď zlé, ale to sa nedá nič robiť. Keď sa ma na to niekto spýtal, povedal som: ´Áno, mal som mŕtvičku´. Nechcel som klamať,” uviedol pre idnes.cz.

Jeho syn Dušan Uhrin ml. tiež dlhé roky pôsobil ako tréner v rôznych kluboch. Aj on viedol Dinamo Tbilisi, v Čechách sedel na lavičke Plzne i Slavie Praha. V rodinnej tradícii pokračuje aj jeho syn Dušan Uhrin najmladší, ktorý momentálne pôsobí v prípravke v pražskej Hostivaři.

wr mp