Draxler poukázal na kotroverzné ekonomické opatrenia a tradičnú spŕšku lží o “vyjedenej špajze” . Využitie rýchlostestov vidí v rómskych osadách i pri deťoch

Bratislava 30. marca 2020 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Politológ, vysokoškolský pedagóg a bývalý minister školstva Juraj Draxler sa na sociálnej sieti vyjadril k ekonomickému balíčku vlády, ktorý v nedeľu predstavil premiér Igor Matovič

Bývalý minister považuje za najviac kontroverzné platby pre živnostníkov. Myslí si, že lepším nápadom by bolo ponúknuť im bezúročné pôžičky splatné napríklad o 2-4 roky.

“Prečo? V snahe pomôcť živnostníkom rovnako ako zamestnancom totiž čelíte niektorým problémom, hlavne, podľa čoho veľkosť dávky vypočítať. Po prvé, na rozdiel od zamestnancov majú živnostníci často veľmi nepravidelný príjem. Ak im ponúknete pomoc na základe rozdielu v obrate medzi dvoma mesiacmi, je to pre mnohých veľmi nefér, niekto akurát ten mesiac mohol mať dosť slabý a iné silné. Po druhé, vzhľadom na to, čo všetko si živnostníci môžu dať do nákladov, niektorí majú celkom slušný reálny životný štandard. Ak ich seknete s príjmami tak, že okamžite padnú na 500 alebo 300 eur, pričom niektorí musia platiť aj také výdavky, ktorých odkladanie sa ťažko pokryje vládnymi opatreniami (nájom na priestory, na byt, odložená splátka za tovar), je to extrémne nefér,” vysvetlil.

Pri pôžičke by sa peniaze k živnostníkovi dostali rýchlo, štát by sa v tomto prípade mohol dohodnúť s bankami, že to zadministruje pokojne aj za nejaký poplatok či odpustenie nejakej časti bankového odvodu.

“Štát nemusí presne zisťovať obrat živnostníka, je to na jeho posúdení, či si trúfa v budúcnosti úver splatiť. Samozrejme, pôžička by mala byť nejako limitovaná. Môže sa to aj rozdeliť do dvoch pásiem, napríklad každý, kto mal na podnikateľskom účte tento rok taký a taký obrat môže dostať pôžičku 700 na mesiac, niekto s vyšším aj 1000. Pričom, aby sa veci ešte zjednodušili, pôžička sa môže dať naraz na dva mesiace, do konca apríla (alebo tri, do konca mája). Tým pádom máte na nejaký čas živnostníkov vybavených,” pokračoval a dodal, že ďalšou výhodou je, že je to fiškálne výhodné, lebo to budú musieť v budúcnosti splácať. Ak by sa ani o tie roky ekonomike vôbec nedarilo, potom sa môže časť napríklad odpustiť.

Príspevok na mzdy zamestnancov prevádzok zavretých z nariadenia štátu považuje Draxler za správny, so stanovenými limitmi už ale nesúhlasí.

“Spolu s úvermi firmám (o ktorých napriek vyhláseniam vlastne nie je nič známe) tak vytvoríte priestor, aby sa nasledujúce týždne jednotlivci trochu zariadili, okresali výdavky pripravili sa na horšie časy. Potom – až potom – nastane priestor na to, aby ste zvažovali opatrenia iného druhu, napríklad jednorazový krízový príspevok mesačne každému občanovi,” myslí si Draxelr.

Najbližšie týždne nám ukážu, čo sa ďalších štádií krízy týka, koľko by mohla trvať, ale aj to, či nebude prijatá nejaká celoeurópska stratégia. V prípade veľmi pravdepodobného scenára, že by nakoniec nejaké silné opatrenia bolo treba aj na ďalšie mesiace, by vláda mala podľa Draxlera pripraviť plány na zvyšok obdobia reštrikcií a tiež na to, čo bude robiť, až ekonomika bude pripravená na oživenie.

Takéto opatrenia by mali zahŕňať napríklad programy malých infraštruktúrnych investícií (čistenie a úpravy verejných priestorov, opravy a budovanie ihrísk, dopravného značenia, menšie rekonštrukcie autobusových a železničných staníc; úpravy parkov; výsadba stromov, atď.).

“Je to na čerstvom vzduchu, kde máte menšiu šancu šírenia nákazy a tak či tak tu budeme mať veľmi veľa nezamestnaných, ktorých bude treba nejako zamestnať, nielen kvôli peniazom. A tie dlhodobé plány budú tiež kľúčové. Napríklad táto kríza nám môže veľmi kruto poškodiť stavebný sektor, lebo spoliehať sa na to, že hneď na budúci rok sa znovu rozbehnú projekty súkromnej výstavby bytov alebo nákupných centier, by bolo dosť naivné. Ak ale stavebné firmy budú vidieť pripravenosť vlády investovať do infraštruktúrnych projektov (ale nie kollárovskými hurá deklaráciami o výstavbe bytov, ale reálnymi projektmi), budú sa správať inak a takisto bude mať zmysel ich financovať preklenovacími úvermi.”

Hoci sa v príspevku nevenoval úplne všetkým schváleným či navrhovaným opatreniam, Draxler už skôr napísal, že prijaté opatrenia začínajú vzdialene pripomínať normálnu ekonomickú pomoc obyvateľom. Napriek rečiam o “masívnej pomoci” to ale stále zaostáva za tým, čo robia iné krajiny.

“Navyše, aj tieto kroky sprevádzala tradičná spŕška lží, napríklad o “vyjedenej špajze”. Hospodársku politiku minulej vlády možno kritizovať (nulová priemyselná politika, slabé výsledky v boji proti daňovým únikom, chaotická politika investičných stimulov), ale faktom stále je, že patríme medzi najmenej zadĺžené krajiny v Európe. Naše hrubé verejné vládne zadĺženie je 50 percent HDP, priemer EÚ je 80 percent. Aj susední Rakúšania s oveľa vyšším zadĺžením, ako my (75 percent HDP) dávajú do protikrízovej pomoci vysoké násobky toho, čo my, je to absolútne neporovnateľné,” uviedol Draxler.

Epidemiologické zvládanie krízy

Draxler sa v poslednom príspevku okrem ekonomickej stránky pozrel aj na epidemiologické zvládanie krízy. Za dôležité považuje, okrem zvýšenia klinických, PCR, testov, nasadiť aj rýchlotesty, ktoré podľa neho majú zmysel, hoci nie všetky sú primerane spoľahlivé.

“Ich použitie je rôznorodé, napríklad ich môžete nasadzovať na veľmi časté testovanie skupín v prvej a druhej línii (zdravotníkov, policajtov, prípadne aj predavačov či úradníkov). Čiže, nie sú spoľahlivé a vhodné na určenie liečby jednotlivca, ale sú vhodné pri vychytávaní možných prípadov v ohrozených skupinách.”

Taktiež sú vhodné na určenie, či nejaké skupiny už vírus dostali a teda sú čiastočne imúnne, čo dokážu určiť práve len rýchlotesty.

“Typický príklad: môžete otestovať rómsku osadu a možno zistíte, že veľká časť obyvateľov už vírus mala (ale bez dramatických prípadov, preto si to nikto nevšimol). Tým pádom ju už nemusíte ostro monitorovať. Alebo chcete zistiť, do akej miery je už vírus rozšírený medzi deťmi, ktoré sú inak väčšinou asymptomatické – tak nasadíte rýchlotesty (okrem toho, tie na malé deti použiť môžete, lebo stačí kvapka krvi, s nepríjemnými výtermi, ktoré potrebujete na PCR testy, by to išlo ťažko).”

Na záver dodal, že dôležité je, aby boli použité rýchlotesty kvalitné a primerane spoľahlivé. “A zodpovedná vláda s dobrými medzinárodnými kontaktmi by sa teraz snažila dostať ku kvalitným rýchlotestom, ako sa len dá.”

Tatiana Stará