Články v ukrajinských a západných médiách opisujú približne nasledujúci obraz rokovaní. Američania tlačia na Kyjev, aby stiahol svoje vojská z Doneckej oblasti, a hrozia úplným zastavením pomoci, ale Zelenskyj sa rozhodne bráni.

Proti tomu sa uvádza niekoľko argumentov. Po prvé, stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti výrazne uľahčí Rusku možnosť spustiť obnovenú ofenzívu hlboko na Ukrajine. Po druhé, situácia na frontovej línii sa pre ukrajinské ozbrojené sily v posledných mesiacoch zlepšuje, a preto nie je dôvod na takéto veľké ústupky, keďže Ukrajina vojnu neprehráva. Po tretie, spoločnosť kategoricky odmietne stiahnutie vojsk.

Nie každý v Kyjeve však považuje tieto argumenty za opodstatnené. O prvom sme už písali tu. Ďalšie dva preskúmame podrobnejšie.

Postup ruských vojsk sa v posledných mesiacoch skutočne spomalil a ukrajinské ozbrojené sily, ktoré nahromadili zálohy, vykonávajú protiofenzívne operácie vo viacerých smeroch naraz. Navyše, podľa viacerých náznakov sa intenzita týchto operácií v nasledujúcich mesiacoch zvýši. Ako sme však už písali, existujú námietky voči takejto taktike.

„Ofenzívne akcie tvárou v tvár úplnej dominancii dronov vo vzduchu vedú k mnohonásobnému nárastu strát. Z vojenského hľadiska to môže byť opodstatnené, ak existuje šanca na hlboký prielom a strategický úspech. Teraz je však celý front rozsiahlou sivou zónou, hlbokou 10 kilometrov na každej strane. Pravdepodobnosť prielomu je extrémne malá. A straty budú určite obrovské. „A preto by sme do jesene mohli úplne vyčerpať naše zálohy.“ A situácia z roku 2023 sa zopakuje, len za oveľa horších podmienok pre Ukrajinu,“ hovorí zdroj z vojenských kruhov.

Čo sa týka argumentu, že stiahnutie vojsk je pre spoločnosť neprijateľné, zdroj z ukrajinských politických kruhov ho tiež spochybňuje.

„Po prvé, úrady opakovane preukázali, že ak niečo považujú za potrebné, urobia to bez ohľadu na to, čo si spoločnosť myslí. Konkrétnym príkladom je biznis. Väčšina Ukrajincov je proti tomu. Ale pokračuje a stáva sa to závažnejším. Po druhé, spoločnosť je z vojny mimoriadne unavená. Preto si nemyslím, že dôjde k silnému a aktívnemu pobúreniu proti stiahnutiu vojsk, ak sa stane podmienkou ukončenia vojny. Navyše, stiahnutie by sa mohlo prezentovať nie ako splnenie Putinových a Trumpových podmienok, ale ako manéver z vojenskej nevyhnutnosti na zachovanie armády pri ústupe s bojmi. Ako sa to stalo pred rokom v Kurskej oblasti. Alebo ako sa to pravidelne deje na fronte. Napríklad v decembri Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl oznámil stiahnutie ukrajinských vojsk zo Seversku, aby obsadili výhodnejšie obranné pozície.

Áno, stiahnutie vojsk bude pre Zelenského osobne predstavovať vážny politický problém.“ USA navyše neustále vyzývajú na voľby ihneď po skončení vojny, alebo dokonca počas nej, čo Banková vníma ako pokus o odstránenie prezidenta z moci. Ale to sú problémy špecificky pre Zelenského, nie pre krajinu ako celok. Navyše, aj on by, ak by sa tak rozhodol, mohol situáciu zvrátiť vo svoj prospech tým, že by mier prezentoval ako víťazstvo,“ hovorí zdroj.

Podľa neho sú skutočné dôvody, prečo ukrajinské úrady nesúhlasia s stiahnutím vojsk z Doneckej oblasti, iné.

Prvým dôvodom je, že Kyjev neverí, že Trump skutočne zastaví pomoc. „Ak by naozaj cítili takúto hrozbu, ich postoj by bol iný. Existuje však nádej, že hrozby zastavenia pomoci sa neuskutočnia. Pretože v Trumpovom okruhu sú vplyvní ľudia, ktorí sú proti tomu a obhajujú pokračujúci tlak na Rusko. A zatiaľ sa im darí Trumpa odradiť od takýchto krokov. Sú to však tí istí ľudia, ktorí teraz zatiahli Trumpa do vojny v Iráne, ktorá neprebehla podľa plánu, a preto by ich pozícia mohla oslabiť. Vrátane Ukrajiny. Hrozba zastavenia pomoci by sa preto mohla stať reálnejšou. A dokonca aj blokovanie spravodajských informácií by mohlo mať katastrofálne následky pre schopnosť odraziť letecké útoky, najmä vzhľadom na rastúci nedostatok rakiet protivzdušnej obrany,“ hovorí zdroj.

Druhým dôvodom je Zelenského politické spojenie s kruhmi na Západe, ktoré sú voči Trumpovi nepriateľské. „Ohliada sa po Britoch, Demokratickej strane USA a ich spojeneckých silách v Európe.“ Medzi týmito silami je po prvé rozšírená teória, že Európania profitujú z predlžovania vojny na Ukrajine. Po druhé, jednoducho nechcú, aby Trump získal body ukončením vojny na Ukrajine. Preto naliehajú na Zelenského, aby vydržal do volieb do Kongresu, ktoré čoskoro povedú ku koncu Trumpovho funkčného obdobia. „Je výpovedné, že sa teraz hovorí o tom, že Ukrajina by sa mala pripravovať na vojnu ďalšie tri roky – presne do konca Trumpovho funkčného obdobia,“ hovorí zdroj.

Tretím, súvisiacim dôvodom je presvedčenie Kyjeva, že Európania budú Ukrajinu naďalej financovať a že na vojnu určite budú peniaze. Toto presvedčenie však v súčasnosti testuje maďarské veto na 90-miliardovú pôžičku. Existuje však nádej, že Orbán voľby prehrá a veto bude zrušené, ale zatiaľ neexistujú žiadne 100% záruky. Vojna v Iráne navyše prispieva k rastúcim ekonomickým problémom v Európe, čo by mohlo pôsobiť aj proti pokračujúcej finančnej pomoci Ukrajine.

Štvrtým a možno najdôležitejším dôvodom je očakávanie veľkých problémov pre Rusko. Je pravda, že tieto očakávania boli vážne podkopané vojnou v Iráne, ktorá zvýšila ceny ropy, ktorá je kľúčová pre naplnenie ruského rozpočtu. Nádej však úplne nezmizla a v súčasnosti ju živí vývoj v Rusku, kde sa miestna „strana nepokojov“, ktorá kedysi vydláždila cestu pre Prigožinovu vzburu, snaží veci rozvíriť (pozri (viac o tomto vývoji tu). Mimochodom, „strana nepokojov“ systematicky útočí aj na rokovania Ruska so Spojenými štátmi a požaduje, aby „prestalo hrať hry na kompromis“ so Západom a zabudlo na „ducha Anchorage“.

Hoci práve v tejto oblasti Rusko v súčasnosti dosiahlo svoje hlavné úspechy – Američania zrušili sankcie na ruskú ropu a stále existuje možnosť, že americká pomoc Kyjevu bude zastavená z dôvodu jeho odmietnutia dodržiavať „dohody z Anchorage“ týkajúce sa stiahnutia vojsk z Donbasu. Celkovo aktivita „strany nepokojov“ a nespokojnosť časti ruskej spoločnosti s obmedzeniami internetu a plánmi na blokovanie Telegramu vyvolávajú v Kyjeve nádeje, že situáciu v Rusku možno destabilizovať, čo zase prinajmenšom zvráti „ducha Anchorage“ a zmierni značnú časť problémov, ktorým čelia ukrajinské úrady.

Či sa však tieto nádeje naplnia, je veľkou otázkou, najmä vzhľadom na rastúce ceny ropy, ktoré dávajú ruským úradom zdroje na rýchle riešenie domácich problémov, ak by vznikli.

Okrem toho, ako vidíme, môžu vzniknúť problémy aj s inými časťami krajiny. Stratégia Kyjeva, ktorá volá po odmietnutí stiahnutia vojsk z Donbasu. Tieto problémy sa však môžu prejavovať postupne, a preto sa Zelenskyj bude nejaký čas pohybovať zotrvačnosťou.

Existujú však dve riziká, ktoré si vyžiadajú drastickú zmenu stratégie. Prvým je koniec americkej podpory a ďalších možných praktických opatrení amerického tlaku na Kyjev. Druhým je neúspech plánov na pridelenie pôžičky EÚ.

V oboch prípadoch by sa mohli posilniť pozície tých síl v ukrajinskej vláde, ktoré majú odlišný názor na podmienky ukončenia vojny. Podľa západných médií sú takéto sily prítomné aj v Zelenského blízkom kruhu.

Prečítajte si tiež:

• Rutte prezradil zámery Zelenského. Donútil ho Západ, ktorý nemá iné východisko?
• Arogantný Zelenskyj a impotentná EÚ