Na základe duchovného spojenia môžu pútnici v dominikánskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach získať podobné milosti a odpustky ako pri návšteve pápežskej baziliky. Prior košických dominikánov Marián Hovanec hovorí, že ľudia začali do kostola putovať opäť. Napríklad počas tretích sobôt v mesiaci, ale aj počas mariánskych pútí. „Chceli sme, aby tí, ktorí tu prídu, mali čo taký najväčší duchovný osoh z návštevy tohto kostola,” povedal Rádiu LUMEN

Arcibiskup Bober, ktorý predsedal ďakovnej slávnosti, v homílii zhrnul 800-ročný prínos dominikánskej rehole pre dobro celej cirkvi na poli teológie, pastorácie či charity. Osobitne vyzdvihol pôsobenie dominikánov v Košiciach, či už v minulosti, alebo dnes. „Cirkev svätá si práve charizmu sv. Dominika veľmi cení, lebo ju už 800 rokov používa na hlásanie Božieho kráľovstva, na upevňovanie cirkvi, na to, aby cirkev stála pri človekovi a dbala o jeho spásu, o jeho naplnený život,” uviedol arcibiskup Bober.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach je od dnes pútnickým miestom. Otcovia dominikáni majú teraz povinnosť prijímať pútnikov a zaviazali sa aj vo väčšej miere zintenzívniť duchovný program v tomto chráme. Už niekoľko rokov sa na mieste vykonávajú ružencové soboty. “Myslím, že to, že aby ľudia takto chodili na nejaké miesto, spolu sa modlili, navzájom sa povzbudzovali, tak vnímam, že to je dôležité. A tak my tomu tak by som povedal, že trošku napomáhame viacej tým, že vytvárame tú príležitosť pre to,” dodáva provinciál Reginald Adrián Slavkovský (zdroj: Rádio LUMEN / Martin Ďurčo; Upravené).

**

Príhovor Mons. Bernarda Bobera pri ukončí jubilejného roka dominikánov a privilégiu baziliky Sancta Maria Maggiore pre dominikánsky kostol

Excelencia, brat v biskupskej službe – vladyka Milan, páter provinciál, prior kláštora a všetci bratia z dominikánskej rodiny, bratia kňazi, milé rehoľné sestry, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Jestvuje jedno slovo, ktoré ste počas jubilejného roka dominikánskej rehole vyslovovali i počúvali častejšie ako inokedy. Je to slovo „vďaka“!
Vďaka! – hovorím dnes spolu s vami i ja! Vďaka Bohu za 800 rokov života vašej dominikánskej rodiny! Vďaka Bohu za to, že zostávate verní charizme i odkazu svojho zakladateľa sv. Dominika Guzmana, ktorý svojich spolubratov poslal do sveta ohlasovať a kázať.

K nám do Košíc prišli prví bratia už v roku 1241. Počas reformácie museli odísť a vrátili sa až v roku 1697. Vojny, epidémie, materiálny nedostatok a prenasledovania boli bolestnou súčasťou pohnutých dejín košických dominikánov. Aj napriek všetkým príkoriam si zachovali vlastnú tvár, zostali verní poslaniu, ku ktorému ich povolal sám Ježiš.

Myslím, že mnohí mi dajú za pravdu, keď poviem, že dominikáni sú predovšetkým tí, ktorí dostali dar múdro formovať myseľ svojich poslucháčov. Kázaním ohlasujú evanjelium a dokážu pôsobiť na myseľ i srdce do tej miery, že s pomocou Božej milosti vzbudzujú a posilňujú v človeku vieru.

Toto sú dominikáni – muži i ženy v službe Ježiša Krista, ktorí svoj život postavili na jednote rozumu a viery. Čo by bola teológia bez prínosu vašich spoločenstiev od čias Tomáša Akvinského, cez Alberta Veľkého, či veľkého teológa Druhého vatikánskeho koncilu pátra Congára, až do dnešných dní?! Alebo, kde by sídlili pápeži dnes, keby nebolo svätej Kataríny Sienskej, ktorá múdro argumentovala proti pobytu pápežov v Avignone?!

Aký obsiahly je kalendár múdrych svätcov dominikánskej rodiny! Nie sú to iba ľudia z dávnej minulosti! A nie sú to iba teológovia! Sú to aj mučeníci, či vyznávači so srdcom plným lásky ku Kristovi a Božej Matke, sú to aj zástancovia vdov, chudobných a chorých, ťažko pracujúci v každej oblasti charity. Sú to ľudia, ktorí ohlasovali Krista svojim múdrym a hlavne dobrým životom.

V každej dobe Boh vzbudzoval v dominikánskych spoločenstvách príklady a vzory svätosti. V spojitosti s Košicami spomeniem jedného z najčerstvejších kandidátov na blahorečenie, mučeníka P. Mikuláša Lexmanna, ktorý chránil prenasledovaných pred fašizmom a neskôr sa sám stal obeťou komunizmu. Vtedy, v roku 1950 ste znovu museli Košice opustiť a vrátiť ste sa mohli až po revolúcii v roku 1989. Novodobé dejiny sú spojené s pôsobením P. Aquinasa a P. Tandaru.
Toto je dominikánska rodina, ktorá prežila všetky doteraz známe totality a režimy a na všetky formy násilia odpovedala Kristovou láskou. Toto je rehoľa kazateľov, ktorá i dnes svedectvom života svojich členov odoláva všetkému relativizmu a ohlasovaním obraňuje jednotu viery a rozumu.

Evanjelium dnešnej nedele nám dáva odpoveď na otázku: Ako najlepšie ohlasovať a kázať? Jedine tak ako to robil sám Ježiš! Ohlasovať pokánie, večný život, hodnoty evanjelia a Nebeské kráľovstvo – teda blízkosť Božieho Syna! (Mt 4, 12-23) Ohlasovať s nadšením a mladistvým zápalom, s presvedčením, v jednote vlastného svedomia a jazyka. Nezľaknúť sa vyhrážok, ani výsmechu, nepodľahnúť falošnému kompromisu.

A je tu ešte jedna pomôcka, ako dobre a verne ohlasovať Krista. Totiž, vaše veľké jubileum sa počas celého minulého roka prekrývalo s mimoriadnym jubileom celej Cirkvi, s Rokom milosrdenstva. Aj toto je znamenie, ktoré by malo zo všetkých kňazov a zasvätených urobiť kazateľov milosti a Božieho milosrdenstva, ohlasovateľov Dobrej zvesti o Božej láske a dobrote.

Takýto má byť náš život, život Kristových kazateľov – preniknutý milosrdenstvom a pokorou! Náš život má byť presvedčivou homíliou – svedectvom milosrdenstva a pravdy! Preto nás sv. Pavol apoštol v liste Kolosanom dnes vyzýval: Oblečte si milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť! (Kol 3, 12-17). Znášajte sa, odpúšťajte si, majte v sebe lásku, Kristov pokoj a buďte vďační!
A vy drahí bratia kazatelia, viete byť aj dobrí aj vďační. Vďační Bohu i ľuďom za akýkoľvek prejav podpory i pomoci pri ohlasovaní Božieho kráľovstva. To, že patríte medzi žobravé rehole, to sa dnes už nepraktizuje chodením od dverí k dverám ako kedysi. Skôr je to charakteristika vášho základného postoja, keď spolu s Ježišom obchádzate dvere ľudských sŕdc a žobrete o odpoveď viery, o príbytok pre Božieho Syna v ľudskom srdci. A toto získavanie sŕdc pre Krista je veľmi náročné!

Vy ste však kreatívni a v každom čase viete odhadnúť a zvoliť tie najlepšie prostriedky na dosiahnutie najvyššieho cieľa. A naše mesto v dnešnej dobe, potrebuje oveľa viac impulzov na prebudenie viery, potrebuje oveľa viac Božieho milosrdenstva ako kedysi. No Boh je mocnejší ako hriech či samotný diabol. A preto: Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila Božia milosť! (Rim 5, 20)

V týchto intenciách sa na záver jubilejného roka vašej rehole, odohrala ešte jedna veľká udalosť. Tento váš kostol Nanebovzatia Panny Márie sa stal oázou živej vody a skalou Božieho milosrdenstva, keď bol duchovným putom navždy prepojený s pápežskou Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Váš kostol bol vyznačený privilégiami úplných odpustkov, ktoré tu nájdu všetci, čo hľadajú pokoj v Kristovi.

Drahí bratia a sestry! Chcem sa znovu vrátiť k vďačnosti ku ktorej nás vyzýva sv. Pavol. Chcem teraz vysloviť toľkokrát opakované slovko „vďaka!“ priamo našim bratom dominikánom, ktorí duchovne formujú naše mesto a našu arcidiecézu.
Týmto vďakyvzdávaním sa pripájam k Svätému Otcovi Františkovi, ktorý včera v Lateránskej bazilike ďakoval za dar charizmy sv. Dominika, ktorá už osem storočí pomáha budovať Božie kráľovstvo.

Ďakujem vám aj ja, bratia, predovšetkým za ružencový apoštolát; spravovanie Mariánskeho centra; ružencové utorky a soboty; duchovné obnovy, ktoré ponúkate našim ruženčiarom po celom Slovensku. Ďakujem vám za vašu pomoc pri pastorácii rodín; neplodných manželských párov; pastoráciu na stredných školách (SZŠ a Gymnázium sv. Tomáša Akvinského).

Okrem toho všetkého sa venujete aj slobodným nad 25 rokov a duchovne formujete aj členov laických spoločenstiev vašej dominikánskej rodiny.

Tiež nápomocne spolupracujete s našou Arcidiecéznou charitou v starostlivosti o bezdomovcov. Venujete sa aj kultúrnemu a intelektuálnemu rozvoju Košičanov vo svojom kultúrnom centre Veritas. A niektorí z vás prednášali a prednášajú na našej Teologickej fakulte.

V neposlednom rade vám ďakujem za službu milosrdenstva pri trpezlivom vysluhovaní sviatosti zmierenia a za službu adventných či pôstnych kazateľov, za ľudové misie. Všetky formy vašej rozmanitej služby si veľmi vážim a ďakujem za vás Bohu!

Ja osobne by som s vami chcel byť v častejšom a intenzívnejšom kontakte, aby to nevyzeralo, že si každý žijeme na svojom vlastnom ostrove. Tak by to niektorí mohli vnímať, no nie je to pravda. Tých spoločných prienikov a príležitostí na stretnutie i ohlasovanie máme veľa! Bohu vďaka aj za to, veď sme na jednej lodi, ktorú kormidluje sám Ježiš!

Drahí bratia a sestry! Veľký jubilejný rok dominikánov sa chýli k záveru. Všimnime si však nakoniec ešte jednu vec. Tak ako sa vaše jubileum začalo a prelínalo s Rokom milosrdenstva, tak sa teraz završuje a vyúsťuje do jubilejného roka mariánskych zjavení vo Fatime, ktorá sa stala výkrikom Božieho milosrdenstva do sveta plného nenávisti a vražedných vojen.

Preto vám a celej vašej dominikánskej rodine prajem, aby ste silou modlitby posvätného ruženca spolu s Matkou Božou lámali sily zla, zvolávali jednotu a pokoj na svet i Cirkev; a aby ste vedení Božím Duchom vedeli vždy nájsť tie najlepšie slová na ohlasovanie Krista. Nech vás Panna Mária ochraňuje a sprevádza, aby ste žili dobrý a statočný život! Vyprosujem vám radosť z vašej služby a veľa nových povolaní na Slovensku i vo svete! Amen.

Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita