Môj profil 
Predplatné
Argentínsky pápež nahradil odsek 2267 o použití trestu smrti v obmedzených prípadoch novými odsekmi – jeden obsahuje výpoveď, že „trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka“.
Podľa pápeža vzniklo nové chápanie významu trestných sankcií ukladaných štátom – „zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť polepšiť sa“.
Mnohí hovoria, že nové učenie sa zdá byť ranou proti etablovanej katolíckej náuke, že občianske autority majú právo použiť trest smrti. Dokonca aj sv. Ján Pavol II., ktorý bol osobne proti trestu smrti, zachoval náuku Magistéria v tomto bode.
Renomovaní kritici vyzdvihli, že opciu trestu smrti podporuje Písmo, jednomyseľný súhlas otcov ranej Cirkvi, sv. Tomáš Akvinský a dokumenty niekoľkých pápežov najmä pápeža Pia X. a pápeža Pia XII.
Mainstreamové médiá vyšli s titulkami vytrubujúcimi, že „pápež František mení náuku Katolíckej cirkvi“.
Nová náuka robí veľké starosti mnohým verným katolíkom. Niektorí sa pokúšajú interpretovať nové chápanie navrhované pápežom vo svetle predošlej náuky Cirkvi.
Známy liturgista Dr. Peter Kwasniewski nazval Františkovu novelu „najopovážlivejším a najnebezpečnejším krokom v jeho pontifikáte, ktorý sa už vymkol z kontroly a rozsieva rozsiahle zmätenie“. Kwasniewski pre LifeSiteNews napísal, že iba kolégium kardinálov má právo posúdiť konanie Františka, no kardináli nesmú pripustiť, aby táto doktrinálna chyba zostala neoponovaná. „Niet však pochýb, že pravoverní biskupi Katolíckej cirkvi musia oponovať proti tejto doktrinálnej chybe a odmietnuť používanie zmeneného vydania Katechizmu či materiálov na ňom založených.“
Dr. Joseph Shaw z Oxfordskej univerzity sa vyjadril, že Františkova zmena Katechizmu ho urobila „nepresnejším“ a teda menej hodnotným a v maile uviedol:
„Katechizmy sa zvyčajne nepovažujú za vieroučný dokument vlastného práva, ale za systematické zhrnutie dokumentov Magistéria. Ich hodnota spočíva v ich presnosti ako výrazu trvalej náuky Cirkvi. Touto zmenou pápeža Františka sa Katechizmus Katolíckej cirkvi stáva nepresnejším ako bol predtým, pretože je jasný z hľadiska náuky a praxe vyše dvoch tisícročí a obsahuje jasné a konzistentné posolstvo Svätého písma, že trest smrti nie je nezlučiteľný s dôstojnosťou kriminálnika, ani s jeho vykúpením.“
Shaw napísal, že nový text apeluje na „podmienené historické okolnosti“ ako moderný a sotva univerzálny trestný systém, ktorého úvahy sú „irelevantné“ čo sa týka otázky, či je trest smrti „vždy a všade zlý“.
Je vážne, že to vyvoláva pochybnosti o vernosti poradcov pápeža Františka voči Magistériu Cirkvi:
„Tento vývoj vyvoláva závažnú otázku, či teologickí poradcovia pápeža sa cítia byť viazaní definitívnymi výpoveďami minulých pápežov vrátane dobre známeho stanoviska pápeža Pia XII. o treste smrti,“ napísal Shaw. „Ak nie sú viazaní náukou minulých pápežov, niet dôvodu, aby budúci pápeži boli viazaní touto výpoveďou a autorita pápeža Františka u katolíkov dneška sa spochybňuje.“
Carl Olsen, vydavateľ novín Catholic World Report, pre LifeSiteNews povedal, že po tomto novom texte je zvedavý, na akých ďalších novinkách sa pracuje a kladie si otázku:
„Ak toto možno zmeniť – niečo, čo je jasnou súčasťou riadneho Magistéria Cirkvi – čo ešte sa môže zmeniť alebo prekrútiť? Myslím si, že sa tu črtá veľký plán.“
Tento názor zdieľa aj ďalší cirkevný historik: „To, čo chce pápež urobiť je zvrhnúť princíp, že katolícka náuka sa nemení. Chce Hegelovský princíp konštantnej zmeny. To je to, v čo verí jeho učiteľ kardinál Kasper a tak je táto zmena určitým testom.“
V r. 1967, terajší kardinál Walter Kasper napísal, že idea nemeniteľného Boha je „urážkou človeka“ a „falošný idol“:
„Boh, ktorý tróni nad svetom a históriou ako nemeniteľná bytosť je urážkou človeka. Človek ho musí poprieť práve kvôli človeku, pretože si nárokuje dôstojnosť a česť, ktorá právom patrí človeku … Musíme odolávať takému Bohu, avšak nie len kvôli človeku, ale aj kvôli Bohu. On vôbec nie je pravým Bohom, ale skôr mizerným idolom. Pretože Boh, ktorý je tu iba popri histórii a nad ňou, ktorý sám nie je históriou, je konečný Boh. Ak nazývame takú bytosť Bohom, tak kvôli Absolútnu sa musíme stať absolútnymi ateistami. Taký Boh vyplýva zo stuhnutého svetonázoru – on je ručiteľom statusu quo a nepriateľom toho nového.“
Cirkevný historik povedal, že to, čo František „naozaj napáda“ je anatéma Prvého vatikánskeho koncilu, ktorá tvrdí, že pokroky vo vedomostiach by mohli zmeniť význam náuky Cirkvi, čo pápež, ako sa zdá, robí v tomto novom texte, keď hovorí o „novom chápaní“.
Prvý vatikánsky koncil vyhlásil: „Ak niekto hovorí, že je možné, že niekedy v danom stave vedomostí sa bude môcť pripisovať dogmám Cirkvi zmysel odlišný od toho, čo Cirkev chápala a chápe – nech sa na neho uvrhne kliatba.“
Dr. Michael Sirilla, profesor teológie Františkánskej univerzity v USA, v Steubenville, pre LifeSiteNews v maile napísal, že nový odsek je dostatočne „nejednoznačný“ na to, aby sa vyhol tomu, že bude priamo protirečiť náuke Cirkvi a stalo sa to použitím termínu ‘neprípustný’ ohľadom trestu smrti. Všimnime si, že sa neuvádza, že je ‘vnútorne nemorálny’ a tak sa vyhýbajú protirečeniu náuke Magistéria.“
Sirilla pripomenul, že táto zmena však zrejme povedie ku zmäteniu a žiadal objasnenie: „… nejednoznačnosť termínu ‘neprípustný’ povedie väčšinu verných katolíkov k mylnej domnienke, že trest smrti je vnútorne nemorálny. Potrebujeme jasné a presné objasnenie z Magistéria čo sa presne myslí termínom ‘neprípustný’ – čo nie je termín, ktorý by v nejakom formálnom zmysle používali katolícki morálni teológovia.“
V knihe o katolíckej teológii o treste smrti By Man Let His Blood Be Shed, Dr. Edward Feser napísal, že ľudská dôstojnosť bola dôvodom prečo Boh dal ľudským orgánom právo popravovať vrahov: „Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka,“ (Gn 9,6).
V článku pre Catholic World Report v januári Dr. Feser potvrdil, že „trest smrti je legitímny v princípe a dokonca ani pápež nemôže zrušiť túto náuku“.
