Slovensku chýbajú jasne stanovené postupy pri vzdelávaní detí migrantov, poukázal NKÚ

To, že chýba stratégia ich vzdelávania a pre verejné inštitúcie schémy, ako postupovať najmä pri krízových migračných vlnách, sa podľa úradu výrazne prejavilo po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022. Vtedy k nám prišli v krátkom čase tisíce ukrajinských detí a ich začlenenie do škôl sa na začiatku podarilo zvládať predovšetkým vďaka samosprávam, aktívnym riaditeľom škôl či mimovládnym organizáciám.

Dodnes však nie sú k dispozícii presné údaje o tom, koľko detí z Ukrajiny sa u nás nachádza. Povinné vzdelávanie pre ne začína platiť až od septembra tohto roku, teda tri a pol roka od začiatku najväčšej migračnej vlny na Slovensku. Pre porovnanie, v Čechách povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti zaviedli po polroku od vypuknutia vojny, od septembra 2022.

Ministerstvo školstva SR poskytlo školám v rokoch 2022 – 2024 na vzdelávanie deti odídencov z Ukrajiny vyše 76,6 milióna eur. Z tejto sumy cez 90 percent, takmer 70 miliónov eur, bolo prefinancovaných z európskych zdrojov. Vyplýva to z kontroly, ktorú NKÚ robil ako súčasť európskej kontrolnej akcie s ďalšími piatimi úradmi. Gestorom medzinárodného auditu je poľský úrad a zúčastnili sa na ňom aj kontrolné úrady Ukrajiny, Litvy, Česka a Nemecka. Spoločné závery budú zverejnené po ukončení všetkých kontrol na budúci rok.

Tak, ako Slovensko zatiaľ nedokáže naplno využívať ekonomický potenciál prichádzajúcich dospelých migrantov, rovnako liknavo prijíma systémové opatrenia v oblasti vzdelávania ich detí.

„Postupne sa ukazuje, že časť detí je mimo vzdelávania v našom školskom prostredí. Hrozí im tak izolácia, vylúčenie, neskôr pre neznalosť jazyka znížená možnosť uplatniť sa na trhu práce, chudoba a s tým spojené ďalšie spoločenské riziká. Aktívny prístup a zabezpečenie povinnej účasti na vzdelávaní je riešením, ako využiť ich potenciál pre uplatnenie sa na Slovensku a je v záujme štátu,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

.

V rokoch 2022 až 2024 bolo najviac detí odídencov z Ukrajiny na základných školách v okrese Bratislava II, kde ich bolo v priemere 780 na 71 školách. Okres Nitra bol druhým s najvyšším priemerným počtom detí z Ukrajiny, a to 682 detí na 82 školách. Na 67 základných školách v Petržalke bolo v priemere v uplynulých troch rokoch 601 ukrajinských detí. Podiel detí odídencov z Ukrajiny na celkovom počte žiakov bol v Bratislavskom kraji (3,56 percenta), v Nitrianskom (2,44 percenta) a v Trnavskom kraji to bolo 2,38 percenta.

Národní kontrolóri na základe zistení odporúčajú školskému parlamentnému výboru, aby požiadal ministerstvo školstva o vypracovanie koncepcie pre vzdelávanie detí cudzincov vrátane mechanizmov riešení pri migračných krízach. Vláda by tiež mala navrhnúť legislatívne opatrenia, ktorými sa vytvorí systém výmeny údajov o pohybe a zmene štatútu cudzincov vo veku od 5 do 16 rokov medzi ministerstvom vnútra, ministerstvom školstva a samosprávami s cieľom identifikovať počet detí vo veku povinnej školskej dochádzky.

Poľskému kontrolnému úradu, ako gestorovi tejto medzinárodnej kontroly, slovenskí kontrolóri odporúčajú žiadať Európsku komisiu, aby iniciovala vznik spoločnej databázy informácií o odídencoch z Ukrajiny vo veku od 5 do 16 rokov, ktorí vstúpili do Schengenského priestoru.

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky z roku 2024 odhadla, že ku koncu septembra 2023 sa na území SR nachádzalo 15 103 detí odídencov z Ukrajiny vo veku od troch do 16 rokov. Súčasne Inštitút predpokladal, že viac ako štvrtina z nich nebola zaradená do žiadneho stupňa formálneho vzdelávania. Na jazykové vzdelávanie detí v kurzoch bolo vyčlenených 1,8 mil. eur.

Na ostatné aktivity, napríklad školské potreby, školu v prírode, lyžiarske kurzy a na poradenstvo a prevenciu, bolo školám pridelených 1,9 mil. eur. „Napriek rôznym ťažkostiam, s ktorými bolo potrebné vysporiadať sa pri začleňovaní ukrajinských detí do škôl, môžeme zvládnutie situácie v konečnom dôsledku hodnotiť pozitívne. Naše školy získali novú skúsenosť pre ďalšie zlepšovanie sa v takých oblastiach, ako je zavádzanie individuálneho prístupu k žiakom, posilnenie tímov odborníkov, kde nemôže chýbať psychológ, špeciálny pedagóg, alebo sociálny pracovník. Nehovoriac o potrebe aktívnej podpory viacjazyčnosti, pretože najväčšou prekážkou je a stále bude jazyková bariéra,“ dodal Ivančo.