Úľ je ako lekáreň, nepomáha nám len med, ale aj mŕtve včely

„Apiterapia je odbor, ktorý využíva včelie produkty v prospech zdravia,“ vysvetlila. „Keď si doma uvaríme čaj s medom, aby sme ho mali sladký, tak sme v gastronómii. Keď si med dáme do čaju, aby sme boli zdraví, už sme v apiterapii,“ dodala.

Podľa lekárky med obsahuje mnohé vitamíny, minerály a stopové prvky, má antibakteriálne a protirakovinové účinky. Na druhej strane upozornila, že med je jednou z najfalšovanejších potravín na svete. „Keď kupujete med priamo od včelára, vie vám povedať históriu toho medu a máte istotu, že to nie je nejaký divný zmeskový med,“ konštatovala.

Lekárka odporučila mať doma okrem medu aj propolis. „Je výborne antibakteriálny, stimuluje imunitu, je protirakovinový, tak ako všetky včelie produkty, úžasne znižuje cholesterol,“ vysvetlila.

Propolisová tinktúra podľa nej výborne funguje ako dezinfekcia. „Na rane vytvorí taký film, čo ochraňuje pred infekciou. Môžeme ju zmiešať aj s medom a tiež použiť na liečenie rán,“ poradila.

Včelári, ktorí sa venujú apiterapii, pracujú aj s pergou. „Je to taká ‚konzervička‘ peľu, ktorú si robia včely v pláste. Je obrovským zdrojom bielkovín, vitamínov, je nevyhnutná na tvorbu materskej kašičky,“ vysvetlila. Ako dodala, materská kašička je výborná na povzbudenie organizmu, na hormonálnu vyrovnanosť a tiež ju odporúča napríklad pri problémoch s neplodnosťou alebo anorexiou.

Podľa nej sú včelie produkty vhodné pre každého okrem ľudí, ktorí majú na ne alergiu. To platí aj pri používaní včelieho jedu.

„Najprv musíme poznať diagnózu človeka a alergickú anamnézu, potom ho treba postupne na včely zvykať, pretože tú reakciu po pichnutí včelou poznáme, miesto je opuchnuté a červené,“ zhodnotila a povedala, že aj na žihadlo sa dá časom zvyknúť.

Keď nás však včela uštipne náhodne, lekárka odporučila v prvom rade vytiahnuť žihadlo. „Je dôležité, ako sa to žihadlo vytiahne, ideálne je to vyškrabnúť nechtom, alebo napríklad bankomatovou kartou, lebo keď ho vytiahneme napríklad pinzetou, tak stlačíme jedový váčok a vytlačíme si do rany aj zvyšok jedu,“ vysvetlila.

Poranené miesto je podľa nej dobré schladiť. Podľa lekárky fungujú aj babské recepty, ako priloženie cibule, bazalky alebo petržlenovej vňate. „Medzi včelármi sa traduje dať si štamprlík tvrdého alkoholu,“ prezradila.

Včelie telo sa dá podľa Irsákovej použiť aj po smrti. Včelári takéto uhynuté jedince volajú podmor alebo zamor. „Podmor sú včely, ktoré uhynú v zime a neboli si vyprázdniť črevá, zamor neobsahuje to, čo majú včielky v črevách keď uhynuli,“ vysvetlila.

Ako dodala, v tomto prípade zostáva v jedovom váčku všetok jed, včelie telo obsahuje chytín, ktorý je výborný na detoxikáciu, zostávajú na ňom tiež zvyšky propolisu aj peľu. „Po spracovaní takejto mŕtvej včely vieme toto využiť pre svoje zdravie,“ uzavrela.