Viaceré európske vlády stále hlasnejšie žiadajú skončiť sankčnú vojnu s Ruskom. Najviac to presadzuje Taliansko, Rakúsko, Grécko, Slovensko, Česko, Maďarsko. Je to podradný cirkus.  Lídri mnohých krajín žiadajú zrušiť sankcie voči Rusku a potom idú do Bruselu a všetci svorne odklepnú nové sankcie – nik nie je proti, nik sa nezdržal hlasovania… Všetci sú „za“. A občania EÚ iba neveriacky krútia hlavami a nič nechápu. Ako je možné, že niektorí doma tvrdia jedno, ale v Bruseli schvaľujú a podpisujú iné? Tomu sa hovorí – politika…

V Bruseli politici a následne aj mainstreamoví novinári s nadšením vyhlásili, že 28 členských štátov prijalo toto rozhodnutie „jednomyseľne“. Európske médiá s jedovatou iróniou podotýkajú, že k predĺženiu sankcií došlo takmer dva týždne pred plánovaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.

Mnohé svetové médiá však poukazujú na to, že sankcie, ktoré EÚ už štyri roky uvaľuje na Rusko, sú neúčinné a poškodzujú skôr členské krajiny Únie. Rusi už vyše storočia „žijú pod sankciami“, zvykli si na to a nič si z toho nerobia. Neskrývajú, že majú isté problémy, ale na druhej strane nedostatok tovarov zo zahraničia kompenzujú podporou domácich podnikov a zasa sa vracajú k časom Sovietskeho zväzu, keď krajina bola úplne sebestačná.

Kremeľ už veľakrát vyzýval európskych susedov, aby zakopali vojnovú sekeru a prestali sa hrať na sankčný ping-pong. Zasa to nepomohlo a Moskva prirodzene opäť recipročne odpovedala.  Vladimír Putin predĺžil zákaz dovozu západných potravín o ďalších 18 mesiacov (podotýkame, nie o 6, ale o 18 mesiacov…). Podľa tohto nariadenia, Moskva zapla „červenú“ pre dovoz potravín do Ruska do 31. decembra 2019. A teraz nech naši politici niečo vysvetľujú našim výrobcom a exportérom – takto im „pomáhajú“…

Kto vyhral? Prehrali všetci, iba v Bielom dome sa môžu tešiť: kým sa dvaja sprostí bijú, tretí, múdrejší, vyhráva. Prečo teda európski politici pokračujú v nezmyselnej sankčnej vojne a mastia sa s ruským medveďom pre potešenie Washingtonu? Po prvé, robia to už zo zotrvačnosti. Začali uvaľovať sankcie kvôli „anexii“ Krymu a „rozdúchavaniu konfliktu na Donbase“ – v tom aj pokračujú. Keby si ešte uvedomili, či to ozaj bola „anexia“ a kto robí problémy na Donbase… Žeby sa Kremeľ zľakol sankcií a vrátil Krym Ukrajine? Je aspoň jeden triezvy európsky politik, ktorý tomu uverí? Tak potom logicky: aký je zmysel v tých nezmyselných sankciách? Načo naši politici robia niečo, čo nefunguje a nikdy fungovať nebude?

Sankcie sa uvaľujú na to, aby sa niečo zvrtlo a zmenilo. Ale ak sa nič nemení, načo vôbec mávať sankčnou dubinou a skôr ubližovať sebe samotnému? V EÚ na to akosi nemyslia. Radšej si zatvárajú oči a strieľajú len tak od pol pása. Keby si náhodou otvorili oči, tak by boli nepríjemne ohromení: podporujú nezákonný nacionalisticko-nacistický režim na Ukrajine, vládu, ktorá si uchopila moc prostredníctvom krvavého nezákonného štátneho prevratu. Fakticky USA a EÚ podporujú takých ukrajinských „zbojníkov“, ktorí sa hlásia k nacistickým UPA a OUN, uctievajú fašistov Banderu a Šucheviča a budujú neonacistický štát. Pekne dopadla civilizovaná Európa…

To bola prvá príčina. Prečo ešte EÚ pokračuje v sankčnom nezmysle? Samozrejme, treba potešiť mocného, nepredvídateľného a excentrického „krstného otca“ spoza veľkej kaluže. Ten žiada, aby európske krajiny viac investovali do obrany, vzdali sa projektu Severný prúd2 a nakupovali drahý americký bridlicový plyn. Je v tom logika? EÚ poškodzuje sama seba, musí sa biť s Ruskom iba preto, aby ju potľapkal po ramene povýšenecký „Veľký šéf“?

A ten všade, kde príde, ukazuje, že je gazda a ostatní sú sluhovia, ktorí majú poslúchať a čušať. Už si ani spôsoby nevyberá. Na nedávnom summite G7 kráľ Donald I. si „milo zažartoval“ tak, že hodil do nemeckej kancelárky Merkelovej hrsť cukríkov. Takto ju varoval, aby nemala pokračovať v projekte Severný prúd 2. Rétorická otázka: takto sa správa voči vedúcemu politikovi mocného európskeho štátu – a vôbec, takto sa správa voči dáme?

Niet pochýb, že predĺženie sankcií voči Rusku je politické a nie hospodárske opatrenie. EÚ zasa používa opatrenia, ktoré vôbec nefungujú a poškodzujú samotnú Úniu. Dostali naši politici slnečný úpal? Zavinilo to prudké slnko alebo nízka úroveň IQ európskych politikov, ale každý skúsený lekár im určite diagnostikuje silné prehriatie mozgu…

Teraz sa celá politická európska elita trasie a čaká na následky stretnutia Putin – Trump. Niektorí sa už modlia ako na konci sveta… Ozaj, čo ak sa títo dvaja aspoň na niečom  dohodnú – čo potom s tými sankciami, honom na bosorky, naháňaním špiónov a travičov novičokom, agresorov a nepriateľov? Európska politická svorka prestala štekať, slabučko zavíja a s napätím očakáva stretnutie dvoch najväčších psov – akú im potom hodia kosť?

Ako by sa dala situácia napraviť? Veľmi jednoducho. Ale za týmto účelom by naši európski politici mali urobiť takmer nemožné – mali by už konečne začať používať mozog. Vieme, je to namáhavé, to bolí, je to ťažké, ale inak sa nedá. Dovtedy, kým sa budeme biť so susedmi pre potešenie cudzieho zaoceánskeho „samca“, stále budeme mať dolámane kosti a rozbité huby, potápať sa v problémoch, blate a neistote. My, sprostí, hádame sa so susedom a ten „šéf spoza kaluže“ nám ironicky tlieska, uštipačne sa posmieva sa a sám potichu zarába ťažké prachy. Neunavilo našich politikov byť sprostými?

Eugen Rusnák