V úvode príspevku vladyka spomína ako za socializmu, keď mnohí kňazi i biskupi boli perzekvovaní a postavení mimo pastoračnú službu, dal otázku jednému kňazovi, ako chápe v tejto situácií svoje kňazstvo. Ten mu vtedy odpovedal, že celkom normálne, lebo on denne slúži potajme sv. liturgiu a to je to, čo kňaz ma podstatne robiť – modliť sa za ľud a do “duchovnej pokladnice” cirkvi vkladať čo najviac modlitieb a obetí.
Mnoho ľudia si v dnešných dňoch, kedy sú všetky chrámy a kostoly pre veriacich zatvorené, istotne pokladá otázku, ako tieto dní prežíva biskup, ktorý slúži liturgiu pred prázdnymi lavicami v chráme.
Vladyka osobne si v tejto situácii, podľa vlastných slov, uvedomujem viac úlohu, ktorou ho poveruje Kristus. V príspevku ďalej odkazuje na list čítaný v 3. pôstnu nedeľu od sv. apoštola Pavla: “…každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. (Hebr.5,1-3).”
“Teda robím to, čo môžem urobiť a pre čo som ustanovený – ‘prinášam obetu!’ sv. liturgie, modlitieb a pôstu,” píše vladyka. Dodáva, že to si musia uvedomiť aj všetci kňazi, lebo často slúžiac inokedy uprostred davu, sú aj kňazi svojou pozornosťou odvádzaný k ľuďom, a nie k Bohu.
“No pri každej obete Nového zákona, pri každej sv. liturgií má pre každého byť Boh najdominantnejším a hlavným. To si často i veriaci mýlia, keď nám vyčítajú vonkajšiu ‘honosnosť’ cirkvi, ktorej úlohou je Boha osláviť, nie z kňaza urobiť ‘bôžika’, lebo práve krásou obradov, liturgickým priestorom, oblečením, spevom i celou liturgickou atmosférou je treba aj veriacich vytrhnúť zo všednosti a upozorniť na Boží majestát,” dodáva na záver.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.