Záchranári pripomínajú, že najväčšou chybou pri prvej pomoci je neurobiť nič

Podľa dostupných dát dorazí záchranná služba k pacientovi v priemere za 12 minút a 11 sekúnd. Počas tohto času môže správna reakcia okoloidúcich rozhodnúť o živote pacienta. Ak človek nereaguje na oslovenie, zatrasenie či bolesť, je v bezvedomí a treba skontrolovať, či dýcha. Záchranári odporúčajú spriechodniť dýchacie cesty záklonom hlavy a následne najviac desať sekúnd sledovať dýchanie. Ak je nepravidelné, veľmi pomalé alebo pacient len lapá po dychu, nejde o normálne dýchanie. V takom prípade treba okamžite volať linku 155 a zapnúť hlasitý odposluch, aby bolo možné riadiť sa pokynmi operátora.

Okrem kontroly dýchania je kľúčové vedieť, kedy začať stláčať hrudník alebo použiť automatický externý defibrilátor. Záchranári zdôrazňujú, že absolvovanie kurzov prvej pomoci výrazne zvyšuje šancu, že človek dokáže správne reagovať aj pod stresom.

Jednou z najkritickejších situácií je masívne krvácanie. Podľa odborníkov až 30 až 40 percent pacientov so závažným úrazom zomiera práve na jeho následky. Základom je preto okamžite vyvinúť priamy a nepretržitý tlak na ranu, aby sa do príchodu záchranky zachovalo čo najviac krvi.

„Najväčšou chybou je neurobiť nič, pretože to môže stáť človeka život,“ pripomínajú inštruktori Tréningového centra ZaMED.

Prieskum, na ktorý sa záchranári odvolávajú, uskutočnila agentúra STEM/MARK v decembri 2024 na vzorke 1 012 respondentov vo veku od 18 do 75 rokov. Výsledky ukázali, že pripravenosť verejnosti na poskytnutie prvej pomoci je stále nízka.