Čo sa deje v USA? Exkluzívny rozhovor s federálnym policajtom

Po tom, čo na východnom pobreží USA došlo k ďalšej potýčke medzi policajtom a Afroameričanom, ktorá vyústila do sebaobrany policajta, v dôsledku ktorej Afroameričan utrpel smrteľné zranenia a policajta následne obžalovali z vraždy, sa policajti obávajú nastúpiť do práce. O situácii v Atlante (štát Georgia) ale aj v celých USA nám porozprával exkluzívne federálny policajt Michael, ktorý má byť práve v nasledujúcich dňoch vyslaný pomôcť štátu Georgia pri zvládaní protestov

19. 06. 2020 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | |

▶ ❚❚ ↻

Bola podľa vás akcia policajtov, ktorí naposledy fatálne strelili Raysharda Brooksa (opäť Afroameričana), primeraná? (písali sme o tom TU)

Brooks, ktorý spočiatku opitý spal vo svojom aute, napadol policajného dôstojníka. Situácia sama o sebe by si možno nevyžadovala použitie letálnej sily, AVŠAK, v tomto prípade šlo o násilný útok. Útočník je stavbou tela veľký, v podnapitom stave a koná iracionálne. Keďže vzal policajtovi taser, je istým spôsobom ozbrojený a okrem toho uteká do zaľudnenej oblasti. Policajt, ktorý túto situáciu vyhodnocuje, vyvodí záver, že jestvuje pádne riziko pre verejnosť, keď ho nechajú utiecť.

Taser pracuje dvoma spôsobmi. Prvým je bolesť, a na druhej strane paralýza. Človek, ktorý je ním zasiahnutý, má ochromený nervovo-svalový systém, zvyčajne ochabne a môže byť bezpečne spútaný.

Problémom je, že ak ho použije netrénovaná osoba, ktorá bude ním zasahovať ľudí navôkol, mohla by spôsobiť smrť alebo aj vážne zranenia. Osoba zasiahnutá taserom môže spadnúť, v niektorých prípadoch aj umrieť, dostať infarkt, a pod., takže rozsah rizika je pomerne vysoký.

Policajti údajne po obvinení policajta, ktorý na zadržaného strieľal, z vraždy, húfne odmietajú za takýchto podmienok, kedy im pri obrane poriadku hrozí obvinenie z vražy, pracovať.

Áno. Policajné oddelenie v Atlante hlási, že väčšina ich policajtov odmieta nastúpiť do práce. A susediace okrsky odmietajú poslať svojich policajtov, aby ich nahradili. Neter môjho bývalého kolegu dokonca z bezpečnostných dôvodov opustila mesto, no aj v susediacom regióne narazila na nepokoje.

Zdá sa, že ešte USA zažije krušné chvíle. Ako môže skončiť takýto tlak na policajtov? Nebojíte sa, že vypuknú nepokoje ako v roku 1992 po smrti Afroameričana Rodneyho Kinga?

(Vtedy podobná situácia, úmrtie Kinga pri policajnom zásahu vyvolalo vzburu v Los Angeles, ktorá vyústila aj do náhodného lynčovania bielych Američanov. Známy je prípad, kedy malý „gang“ štyroch mladíkov takmer na smrť dobil bieleho šoféra kamiónu, a to v priamom prenose pred kamerami z vrtuľníka televízneho štábu Los Angeles News Service. Ten práve prechádzal nepokojnou štvrťou, keď ho zastavili uprostred križovatky, zbili ešte v kabíne, vytiahli na cestu, poskákali po hlave a na záver mu tehlou rozbili lebku. Šofér to len zázrakom prežil a jeden z útočníkov sa po rokoch takto vyznal: „Neviem, prečo som to spravil. Nepoznal som ho. Mal som iba hnev a zlosť, boli sme plní emócií“, pozn. red.)

Je to omnoho horšie ako vtedy. Máme tu ľudí, ktorí zrazu nosia zbrane a nikdy predtým žiadnu nemali. Celá naša krajina sa zmenila na sud s pušným prachom, a to v oboch smeroch. Ľudia neskrývane a všade nosia zbrane. Okrem zabitia Floyda to spustila aj udalosť vo februári, kedy beloch zavolal policajtov na Afroameričana, ktorý sa pohyboval po jeho prázdnom pozemku. Policajti tam poslali miestneho policajta na dôchodku so synom, ktorí však „votrelca“ počas potýčky zastrelili. Myslím, že sa v tomto bode nachádzame v skutočne kritickej situácii a pravdepodobnosti mimosúdnych zabíjaní.

A protesty budú pokračovať aj naďalej (podobne ako moslimovia protestujú vo Francúzsku), pretože sú nahnevaní, v tieni mileniálov, bez vidiny budúcnosti, a rasa je len zámienka. Potom je tu aj množstvo nahnevaných mileniálov, ktorí zasa sú nahnevaní na svet, že sa im nedarí, nemajú budúcnosť a nepoznajú Boha. Obrovská masa ľudí, ktorá si týmito vzburami vybíja zlosť.

Čo je zaujímavé, zhodou okolností hudobná skupina REM z Atlanty a jej pieseň „Loosing my Religion“ nie je o strate nádeje ale odkazuje na stratu náboženstva u človeka – teda keď stráca spôsobí, úplne sa zabudne, zblázni sa, zdivočie. Veľmi príznačné pre situáciu, ktorá sa práve deje.

Súhlasím. Pravdepodobne väčšina problémov v USA je výsledkom rýchleho vzostupu materialistických filozofií. Čo už človeku ostáva, zvlášť v občianskom priestore, keď si nemyslí, že existuje niečo, čo presahuje to, čo vidí. Ale to vidíme aj u nás, v Európe…

Nikdy by som si nemyslel, že to raz poviem, ale aspoň nemáte toľko zbraní.

Nemajú ich u vás predovšetkým konzervatívci na vidieku?

Už nie. Dnes už aj konzervatívci na západe krajiny sú skôr praktizujúci ateisti, zvlášť mladé generácie. A mileniáli sú „do zbraní“ bez ohľadu na svoju politickú afiliáciu.

Naši biskupi, ktorí v súčasnosti konajú skôr politicky, tiež nepomáhajú brániť šíreniu ateistickému trendu u konzervatívcov. Práve z konania amerických biskupov som sklamaný viac než z čohokoľvek iného. Na Veľkú noc nám zatvorili chrámy, následne pochodovali v protestoch a nabádali občanov, aby sa pridali. Ale ešte stále nedovolia spevy v kostoloch a radia veriacim, aby deti na omše nebrali a nosili rúška.

Keďže ešte stále v USA máme dišpenz od účasti na nedeľných bohoslužbách, v podstate nám povedali: „Nepotrebujete Prijímanie…ale choďte protestovať s marxistami.“…

Marína Kovačičová