Predseda Sasky Richard Sulík v nedeľnej relácii V politike ďalej povedal: „Robíme všetko, čo je v našej moci, aby Rusko nebolo naším susedom. Nechceme ani my ani vy, mať Rusko za priameho suseda, lebo viete ako to dopadlo. Pozrite si ešte raz na to Bielorusko, Lukašenko tam skáče ako Putin píska.“

Pozrime sa bližšie na túto argumentáciu a čo v nej Sulík vlastne priznal. A nie je to, samozrejme, len Sulík – tento postoj majú rovnaký, jednotný, všetci z euroatlantického tábora. Oni „robia všetko, čo je v ich moci, aby Rusko nebolo naším susedom“ ako to aj Sulík otvorene deklaruje. Hodnotia dianie u susedov zo svojho ideologického pohľadu, posielajú k susedom zbrane, peniaze, agentov.

Inými slovami, oni sa vôbec netaja svojou otvorenou snahou zasahovať susedom do ich vecí. Podľa takéhoto prístupu krajiny, resp. predstavitelia jednotlivých režimov v jednotlivých krajinách môžu „robiť všetko, čo je v ich moci“, aby ich susedmi boli krajiny, aké si oni želajú.

Zasahovať zvonka ľuďom iných krajín do ich vecí je v princípe nedemokratické. Jasné, oni s pobúrením namietnu, že veď tu predsa ide o napadnutie nevinnej krajiny agresorom. Problém je však v tom, že Rusko má na celú vec iný, a aj právne zase inakšie podložený a vyargumentovaný názor. Teraz nechajme stranou spor, kto má v tomto spore pravdu a zdôraznime dôležitú vec: ak chceme ostať korektní a nezaujatí, musíme si uvedomiť, že na dianie v každej krajine, na každý spor vždy existuje viacero protichodných pohľadov. Dokonca aj na dianie na Ukrajine. My sa môžeme stotožniť s jedným alebo druhým názorom, na to máme právo. Ale kto sme my, aby sme na základe nášho názoru do sporu medzi tými krajinami zasahovali?

Toto však oni nerešpektujú. Z ich ideologického pohľadu je správny iba ten ich jeden, washingtonský výklad situácie, ktorý hovorí, že Rusko je zlé, nedemokratické a bez príčiny zaútočilo na dobrú demokratickú Ukrajinu. Úplne ignorujú podstatný a základný fakt, že tento problém má omnoho hlbšie korene, a že sa nezačal 24. februára 2022, ale treba ho vidieť v širšom kontexte. O to však teraz nejde: každý má právo si myslieť čo len chce. To však neplatí o činoch – ak na základe ideologických postojov zasahujeme do cudzích vecí, tak potom musíme rešpektovať, že to isté môže robiť aj niekto iný, avšak na základe iných ideologických predpokladov. Chápete aké je to nebezpečné?

A tu sa dostávame opäť k tomu povestnému meraniu jedným metrom. Ak môže pán Sulík a podobní „robiť všetko, čo je v ich moci“, aby Slovensko nesusedilo s Ruskom, tak rovnakým právom potom môžu aj iní robiť všetko, čo je v ich moci, aby Slovensko napríklad nesusedilo s Európskou úniou, Ukrajinou, krajinami NATO…

Chápu vôbec tí ľudia pojem „rovnaký meter“? Obávam sa, že na to ich mentálna výbava nestačí…

Aj preto zrejme im vôbec nedochádza, že rovnakým právom, ako oni „robia všetko, čo je v ich moci“, aby nesusedili s Ruskom, Rusko môže robiť všetko, čo je v jeho moci, aby nemalo za suseda fašistickú nepriateľskú Ukrajinu, bábkovú krajinu USA plnú rakiet namierených na Moskvu.

Sulík a spol. púšťajú na ľudí hrôzu (šírenie poplašnej správy?), keď naznačujú, že Rusko ako sused by pravdepodobne uvažoval aj o zaútočení aj na Slovensko. Ale reálne, aká je pravdepodobnosť niečoho takého? Berme do úvahy fakty: Rusko po rozpade ZSSR nikdy nebolo vo vojenskom konflikte so štátom, ktorý by nebol predtým súčasťou Sovietskeho zväzu, a teda ktorý by nebol súčasťou mimoriadne bolestnej a komplikovanej histórie zradného rozbitia Sovietskeho zväzu a toho, čo nasledovalo, s miliónmi ľudí, ktorí sa odrazu ocitli v cudzej, nepriateľskej krajine. Porovnajme to s našimi najvernejšími transatlantickými spojencami z USA, ktorí nikdy nemali problém zaútočiť bez akéhokoľvek legálneho dôvodu na kohokoľvek kdekoľvek vo svete.

Čo i len spomenúť možnosť otvorenia takejto diskusie v oficiálnom diskurze sa dnes na Slovensku rovná škandálu a v horšom prípade i perzekúcii. Pritom je to elementárna súčasť demokracie.

A ešte je tu otázka, v koho mene Sulík a spol. hovoria. Čo ak si Slováci želajú mať za suseda práve Rusko? Alebo dokonca, hoci aj byť s ním v jednom nadnárodnom útvare, namiesto spolku s teroristami z USA a pokrytcami z EÚ? Na to pán Sulík nepomyslel? Kto sa kedy občanov pýtal, či si želajú, aby Slovensko oficiálne „robilo všetko, čo je v jeho moci“, aby nesusedilo s Ruskom?

Povinnosťou každej slovenskej vlády totiž je pracovať na tom, čo si želá väčšina občanov, nech by to bolo čokoľvek. A nech by to bolo akokoľvek v rozpore s tým, čo si želá Moskva, Washington, Brusel či ktokoľvek iný. Ak teda ešte stále chceme ostať pri tvrdení, že sme demokratická krajina. Alebo to už neplatí?

Viac sa dočítate

Rafaj: Mimovládky by sa mali mať na pozore