Exposlanec Rafael Rafaj hneď na úvod zhodnotil, že už známe moderátorské úvodníky pred mediálnymi diskusiami v relácii V politike začínajú pripomínať angažovanú propagandu desaťminútoviek ako predvarených názorových polotovarov z bývalého režimu pred rokom 1989.

“Ako to (ne)funguje? Moderátor povie tézu, že biela je čierna, očierni udalosť, výrok či napríklad slogan na pouličnom pútači a potom sa akože ide o tom, prečo je tá biela vlastne čierna “diskutovať“. Je to typická manipulatívna mediálna aj psychologická technika, založená na tom, aby sa označený a obvinený/očiernení podľa alinského metódy “name&shame“ musí vyviňovať a prácne vyvracať manipulačnú tézu, že tá čierna, ktorú vidí asi len moderátor a trafené husi, je vlastne legitímne biele, čisté opatrenie,” popísal metódy moderátorov TA3 Rafael Rafaj.

Zameral sa na pasáž relácie venovanej politickej kampani hnutia Republika: “Mimovládkam ani cent“ je billboardový slogan hnutia Republika, skratka na jednoduché pochopenie čítania v rýchlosti pri cestách. Na pútačoch nie je priestor na súvetia, to vie azda každý. Čím kratší text, tým údernejší. Veď ani Saska sa nepretrhla v nocionalite: Sulíkov slogan “Meníme hru“ skôr pripomína reklamu na kasíno alebo výrok trénera pred druhým polčasom ako politický či odborný a vecne zrozumiteľný obsah.”

Moderátor Richard Dírer podľa Rafaja nielen v angažovanom úvode, ale aj počas relácie podsúval floskulu, že slogan o mimovládkach zoberie peniaze aj “vašim deťom“ na šport či umenie, ale aj starým ľuďom, lebo vraj siaha na charitu.
“Týmto jednookým postojom na hlúpeho Jana sa síce mohol zapáčiť liberálnym elitám, ktoré často stoja za politickými mimovládkami, ale profesionálne sa totálne zhodil zo stoličky, pretože sa tváril, že nepozná kontext a rozdiel medzi angažovanou mimovládkou presadzujúcou kontroverzné a konfrontačné ideologické naratívy ako napr. nelegálnu migráciu, LGBT agenda na školách alebo ekofanatizmus a mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú najmä na báze dobrovoľnosti a sledujú verejnoprospešné ciele.”

Obyčajné mimovládky totiž podľa slov Rafaela Rafaja nemajú státisícové rozpočty a dotácie nielen od sorošovských nadácií a fondov, od cudzích vlád, ale ani od štátu – ani na platy, mzdy či odmeny nejde polovica ich rozpočtu.
Dodáva, že je zjavné, že politické či “sorošovské“ mimovládky sú premyslenou, dobre organizovanou a ešte lepšie finančne zabezpečenou sieťou, ktorá má čoraz väčší vplyv na chod štátu a vyvoláva čoraz väčší nátlak na rozhodovanie verejnej moci, a to napriek tomu, že podľa Ústavy sa Slovenská republika neriadi nijakou ideológiou, teda ani liberálnou, ani neomarxistickými dogmami o rovnosti pre všetkých, ani multikulturalizmom „refugee welcome“, ani gender rodovou agendou o 72 pohlaviach.

“No a práve toto sa hnutiu Republika nepáči a sľubuje, že to zmení: že skončí štátna podpora v miliónoch eur na činnosti, ktoré v konečnom dôsledku rozvracajú ustálené formy a tradičné hodnoty, keďže ústava sa odvoláva aj na cyrilo-metodské tradície, alebo by mali byť založené na báze dobrovoľnosti, no nakoniec dostanú od štátu milióny eur.”

Rafaj z hnutia Republika sa tiež všimol, že televízia TA3 pokryla väčšiu časť následných spravodajských blokov práve sekvenciami z diskusnej relácie s Uhríkom, pričom v jednom šote zareagovali aj tie trafené husi, ba tá najviac vykŕmená, Nadácia otvorenej spoločnosti. “Jedno je isté, že okrem odstrihnutia ideologických mimovládiek bude potrebné pozrieť sa aj na systém asignačnej dane 2%, keďže mnohé nadnárodné korporácie pôsobiace na Slovensku v lukratívnych a ziskových oblastiach ako je bankovníctvo, telekomunikácie či obchodné reťazce sústreďujú aj od svojich zamestnancov značné zdroje a sami zo svojich ziskov presúvajú asignačnú daň do svojej vlastnej nadácie.”

Systém štát v štáte podľa neho nemôže dlho fungovať bez toho, aby deep state tretieho sektora namiesto “pomoci“ rozvracal štát. “Je to predsa klasická deľba práce – tretí sektor je postavený mimo vládu (“mimovládne organizácie“) a na dobrovoľníctve a pomoci, médiá sú tu zas na pravdivé informovanie. Ak obaja začnú robiť namiesto tohto poslania politiku, treba položiť cicerovskú otázku: Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?, čiže Dokedy budeš Catilina, zneužívať našu trpezlivosť?”

Bývalý poslanec za SNS poznamenal, že aktuálne môžeme len v dobrom dúfať, že táto náročná misia Republiky proti silnému Golemovi sa nakoniec podarí a zdroje sa presunú tam, kde budú užitočnejšie – na podporu športu, kultúry, vlastenectva, talentov, ale aj chorých detí či na charitu. “Osobne viem, o čom hovorím, pretože v rokoch 2018 až 2020 som ako prvý odhalil skrytý štát v štáte – chobotnicu ideologických mimovládiek ako súčasť globálnej siete sorošovských nadácií, fondov a mimovládnych organizácií,” pripomenul v príspevku na sociálnej sieti.