Civilná obrana nórskeho mesta vystrašila občanov. Predpokladali „ruskú inváziu“

Vadsø 19. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR/Tore Meek/NTB scanpix via AP)

Nórske mesto Vadsø, ležiace za polárnym kruhom a v blízkosti ruskej hranice, bolo prednedávnom v noci prebudené varovným systémom civilnej obrany. Miestni obyvatelia si mysleli, že sú ohrození ruskou inváziou. V meste so 6 tisíc obyvateľmi dlhodobo sídli základňa nórskeho vojenského spravodajstva, ktorá sleduje ruskú námornú základňu Murmansk.

Falošný poplach vznikol po aktivácii jednej zo sirén, ktorá sa podľa televízie NRK spustila na starej požiarnej stanici. Nórske vysielanie hovorilo o panike a „obavách úzkostlivých obyvateľov, ktorí si mysleli, že vypukla vojna“, pričom miestnu políciu zaplavili telefonátmi s otázkami o „napadnutí.“ Policajný hovorca Jan-Olav Schjolberg dodal, že polícia netuší, kto rozšíril túto poplašnú správu, preto nórske orgány začali vyšetrovanie.

Počas posledných dekád Studenej vojny bolo Nórsko, zakladajúci členský štát organizácie NATO, spolu so svojimi severskými partnermi Fínskom a Švédskom, známe tým, že v prípade veľkej invázie udržiavalo podrobné plány na prežitie. Počas dnešnej politickej a mediálnej hystérie napätie s Ruskom opäť rastie a tieto plány sú oživované novým rozpočtom napriek tomu, že hranica medzi Ruskom a Nórskom je svedkom stáročných mierových susedských vzťahov.

Tenzie medzi organizáciou NATO a Ruskom spôsobili, že Oslo sa stalo hlboko nedôverčivým voči vojensky silnejšej Moskve. Portál Real Clear Defense v roku 2016 zhrnul reakciu Nórska (pod vplyvom spojencov NATO a spriaznených transatlantických médií) na kyjevský „maidan“ a ukrajinskú krízu nasledovne: „Nórsko oficiálne verí, že Ukrajina bola ilegálne okupovaná Ruskom. Rusko neskôr pridalo Nórsko do zoznamu cieľov pre „strategické“ zbrane. Rusko používa toto slovo pre rozlíšenie medzi konvenčnými a jadrovými zbraňami… Nórsko privítalo na cvičeniach zvýšený počet jednotiek NATO, vrátane americkej námornej pechoty. Zintenzívnilo sa zachytávanie ruských lietadiel v blízkosti brehov a nórske F-16 udržujú 24-hodinovú pohotovosť. Krajina opäť otvára základne z dôb Studenej vojny na ďalekom severe.“

Všetky tieto kroky a mediálny pohon viedli k drastickému posunu vzťahov s Ruskom a minulé leto bolo celkovo 330 amerických „mariňákov“ nasadených v Nórsku prvýkrát od 2.svetovej vojny. Parlament predtým schválil jednoročné „skúšobné“ obdobie pre vojenskú prítomnosť USA, vrátane opcie pre zvýšenie ich počtu v rámci ďalších dohôd. Nórske obavy politikov a tlače (poslušne) prevzaté po vzore transatlantických partnerov tak vytvárajú u domáceho obyvateľstva vystupňovanú atmosféru a predstavu „konfliktu mocností“, čo môže ústiť do falošných poplachov a vyvolaných, panických scenárov typu „Rusi prichádzajú!“

Ivan Klimko