V Čínskej ľudovej republike skončil 19. zjazd Komunistickej strany Číny. Bola to najväčšia udalosť roka. Ktorý záver zjazdu je podľa vás najdôležitejší alebo takpovediac najzaujímavejší?

Za najdôležitejší výsledok 19. zjazdu KSČ, ktorý sa konal 18. až 24. októbra tohto roku v Pekingu, považujem ohlásenie vstupu socializmu s čínskymi črtami do novej éry, a že zjazd vytýčil XI Jinpingove myšlienky socializmu s čínskymi charakteristikami v novej ére a veľký plán rozvoja Číny na nasledujúcich 30 rokov.

Za 96 rokov od založenia Komunistickej strany Číny a najmä 40 rokov od zavádzania reforiem a otvárania sa svetu, čínska politika, ekonomika, spoločnosť a medzinárodné prostredie zaznamenali prevratné zmeny. Čína dosiahla historické úspechy v oblasti reforiem, otvárania sa svetu a modernizácie. Výrobná sila čínskej spoločnosti je v rozličných ohľadoch na popredných svetových priečkach, napríklad objem ekonomiky sa od roku 2010 ustálil na druhom mieste na svete, v celkovej dĺžke vysokorýchlostných železníc, diaľníc a v priepustnosti prístavov je Čína na prvom mieste na svete.

Zlepšenie zároveň vykazuje aj životná úroveň obyvateľov. Čína natrvalo vyriešila problém s primeraným stravovaním a odievaním pre miliardu obyvateľov. Priemerné HDP na obyvateľa sa od roku 1978 zvýšilo z 156 dolárov na 8000 dolárov v roku 2016, čím sa Čína dostala na úroveň krajín so strednou úrovňou príjmu. Úroveň chudoby sa znížila z 97,5% v roku 1979 na menej než 4% v roku 2017, čo je oveľa menej ako svetový priemer. Je všeobecne zavedená deväťročná povinná školská dochádzka, hrubá miera zápisu na vysoké školy sa zvyšuje a v roku 2016 dosiahla 42,7%, čím prevyšuje svetový priemer o 10 percentuálnych bodov.

Okrem toho Čína čelí aj novému svetovému usporiadaniu a okolitému prostrediu. Svet je v období rozsiahleho rozvoja, veľkých zmien a významného znovunastavenia. Vývoj vzťahov Číny s vonkajším svetom sa neustále posilňuje a Čína sa stále viac približuje k centru svetového diania.

Čeliac novej ére určil 19. Zjazd KSČ plán rozvoja Číny na nasledujúcich 30 rokov, ktorý obsahuje tri hlavné kroky: Prvým je do roku 2020 vybudovať stredne prosperujúcu spoločnosť vo všetkých aspektoch. Druhým je od roku 2020 do roku 2035 na základoch stredne prosperujúcej spoločnosti vo všetkých aspektoch využiť ďalších 15 rokov na uskutočnenie modernizácie socializmu. Tretím krokom je na základe naplnenia modernizácie socializmu v predošlom období rokov 2020 až 2035, vybudovať Čínu ako prosperujúcu, demokratickú, civilizovanú, harmonickú a krásnu socialistickú veľmoc.

Na základe vyššie uvedeného boli na 19. zjazde Komunistickej strany Číny zhrnuté výsledky teórie inovácie , ktoré urobila Komunistická strana Číny v posledných piatich rokoch, a vyhodnotené ako Si Ťin-pingove myšlienky socializmu s čínskymi charakteristikami v novej ére. Tieto myšlienky boli zapísané do stanovy Strany a stali sa usmernením pre ďalšiu činnosť KSČ. V novej ére bude Čínska komunistická strana naďalej rozvíjať socializmus s čínskymi charakteristikami, komplexne prehlbovať reformu, inovovať spôsoby jej rozvoja, rozvíjať otvorenú ekonomiku na vyššej úrovni, podporovať budovanie spoločenstva zdieľanej budúcnosti, viesť obyvateľov Číny k lepšiemu životu a prinesie uskutočnenie veľkej obrody čínskeho národa.

Zmenilo sa po zjazde postavenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga?

Delegáti 19. zjazdu KSČ zvolili nový Ústredný výbor a Ústrednú komisiu pre inšpekciu disciplíny. Následné prvé plenárne zasadnutie 19. Ústredného výboru KSČ zvolilo Si Ťin-pinga, aby naďalej slúžil ako Generálny tajomník Ústredného výboru KSČ a vytvorilo nové ústredné vedenie, ktorého je Si Ťin-ping jadrom. Pod jeho silným vedením ako jadra Ústredného výboru bude čínska komunistická strana a čínsky ľud naďalej kráčať za čínskym snom o realizácii veľkého obrodenia čínskeho národa.

Mení sa po zjazde nejako zahraničná politika Číny? Čo bude jej prioritou?

Správa 19. zjazdu KSČ zohľadnila význam zahraničnej politiky Číny v novej ére na základe systematického zhrnutia výsledkov praxe a inovovania teórie čínskej diplomacie v posledných rokoch. Tieto rozpracované návrhy pokračujú a vyvíjajú sa, čím udržali stabilitu a kontinuitu, ale zosobňujú aj priekopníctvo a inovatívnosť.

Na jednej strane správa opätovne potvrdila konzistentný prístup Číny k zahraničným vzťahom a zdôraznila, že Čína bude aj naďalej držať vysoko vlajku mieru, rozvoja, spolupráce a spoločného prospechu a bude dodržiavať zásady zahraničnej politiky pre zabezpečenie svetového mieru a spoločného rozvoja. Na základe piatich princípov mierového spolužitia bude rozvíjať priateľskú spoluprácu so všetkými krajinami a ešte väčšmi prispievať celému ľudstvu.

Na druhej strane správa tiež navrhla sériu nových myšlienok a nových stratégií v diplomacii vrátane nasledujúcich bodov:

Po prvé, ujasňuje, že diplomacia veľkej mocnosti s čínskymi charakteristikami bude podporovať budovanie nového typu medzinárodných vzťahov a podporovať budovanie spoločenstva zdieľanej budúcnosti. Podporovať budovanie nového typu medzinárodných vzťahov založených na vzájomnom rešpekte, rovnosti a spravodlivosti a spolupráce založenej na vzájomnom prospechu. Znamená to obhajovať, aby všetky krajiny v súlade so zásadou vzájomného rešpektu spoločne usilovali o spravodlivé medzinárodné vzťahy a medzinárodný poriadok, spolupracovali a spolu čelili výzvam a dosiahli spoločný prospech. Budovanie spoločenstva zdieľanej budúcnosti znamená vybudovať svet trvalého mieru, univerzálnej bezpečnosti, spoločnej prosperity, otvorenosti a inkluzívnosti, čistoty a krásy. Toto je riešenie Číny v súvislosti s rôznymi globálnymi výzvami, s ktorými je konfrontovaná naša planéta a jasne odpovedá na to, kam by sa mala uberať ľudská spoločnosť.

Po druhé, obohatila a rozvinula stratégiu mierového rozvoja a zdôraznila, že Čína sa drží okurz mierového rozvoja a nikdy sa nebude rozvíjať na úkor záujmov iných krajín. Nikdy sa však nevzdá svojich vlastných legitímnych práv a záujmov a nie je prípustné, aby Čína musela prehltnúť horké ovocie, ktoré by podkopávalo jej vlastné záujmy. V správe sa uvádza, že bez ohľadu na to, aký stupeň rozvoja Čína dosiahne, nikdy sa nebude snažiť o hegemóniu a nikdy sa nebude rozpínať.

Po tretie boli jasne definované nové požiadavky na prácu v zahraničných záležitostiach vo všetkých oblastiach, medzi ktoré patrí aktívne rozvíjajúce sa globálne partnerstvo, podpora koordinácie a spolupráce medzi hlavnými mocnosťami a budovanie všeobecne stabilného a vyváženého rámca vzťahov medzi nimi.

V súlade so zásadou rešpektu, úprimnosti, vzájomného prospechu, inkluzívnosti a budovania priateľstva a partnerstva so susedstvom, budeme prehlbovať naše diplomatické vzťahy so susednými krajinami a vzťahy s nimi, podporovať spravodlivosť a sledovať spoločné záujmy, uchovávať princípy úprimnosti, praktických výsledkov, spriaznenosti a dobrej viery, a zároveň jednotne spolupracovať s rozvojovými krajinami a posilňovať výmeny a spoluprácu s politickými stranami a organizáciami v rôznych krajinách.

Čína podporuje základnú štátnu politiku otvárania sa svetu a aktívne presadzuje medzinárodnú spoluprácu v iniciatíve Pásma a cesty, aktívne sa podieľa na globálnom riadení prostredníctvom spoločného rokovania, budovania a zdieľania, presadzuje demokratizáciu medzinárodných vzťahov, pokračuje v plnení úloh ako zodpovednej veľmoci, a prispieva čínskou múdrosťou a silou k reformovaniu a budovaniu globálneho systému riadenia.

Ktoré závery zjazdu budú mať podľa vás priamy dopad na EÚ ?

V správe z 19. zjazdu KSČ sa uvádza: “Je nevyhnutné podporovať koordináciu a spoluprácu medzi veľkými mocnosťami pri budovaní rámca všeobecne stabilných a vyrovnaných vzťahov.” Čína a EÚ sú dnes dve hlavné svetové sily, dva hlavné trhy a dve veľké civilizácie. Rovnováha medzinárodných síl a podpora svetového mieru a rozvoja majú veľký význam.

Čínska strana očakáva posilnenie strategického pripojenia s EÚ a spoločné budovanie štyroch hlavných partnerstiev v oblasti mieru, rastu, reforiem a civilizácie a komplexné rozvíjanie spolupráce s európskymi krajinami, inštitúciami EÚ a subregiónmi s cieľom podporiť stabilný rozvoj komplexného strategického partnerstva medzi Čínou a EÚ.

Čína bude naďalej s Európou posilňovať výmeny medzi lídrami a dialóg o strategických, hospodárskych, obchodných a kultúrnych otázkach, naďalej podporovať európsku integráciu, podporovať Európu, aby zohrávala väčšiu úlohu v medzinárodnom spoločenstve a vytvorila komplexné strategické partnerstvo medzi Čínou a EU s globálnym vplyvom.

Zjazd riešil aj otázku Novej Hodvábnej cesty. Bude niektorá vetva tohto infraštruktúrneho megaprojektu prechádzať aj Slovenskom? Čo konkrétne sa v tomto smere chystá? Ako si Čína predstavuje prepojenie strednej a východnej Európy z ohľadom na Hodvábnu cestu.

V správe 19. zjazdu Komunistickej strany Číny sme zdôraznili: “Budeme aktívne podporovať medzinárodnú spoluprácu v rámci iniciatívy Pásma a cesty a budeme sa snažiť dosiahnuť politickú komunikáciu, prepojenie infraštruktúry, plynulý tok obchodu, finančných prostriedkov a ľudských sŕdc a usilovať sa o vytvorenie novej platformy pre medzinárodnú spoluprácu a novú silu pre spoločný rozvoj. Ďalšou podporou medzinárodnej spolupráce v rámci iniciatívy Pásma a cesty sme sa seriózne prisľúbili naďalej prispievať k spoločnému rozvoju sveta.

Slovensko sa aktívne zapája do výstavby Pásma a cesty a je tiež dôležitou krajinou pozdĺž tejto trasy. Na konci roka 2015 obe vlády podpísali Memorandum o porozumení o podpore Hospodárskeho pásma Hodvábnej cesty a vybudovaní Námornej Hodvábnej cesty 21. storočia, v novembri 2016 colné orgány oboch krajín tiež podpísali Memorandum o porozumení o spolupráci v rámci Hospodárskeho pásma Hodvábnej cesty.  Som rád, že v apríli tohto roku Slovenská vláda vydala  Koncepciu rozvoja hospodárskych vzťahov s Čínou na roky 2017 až 2020, vypracovala strategický plán pre posilnenie pragmatickej spolupráce v rôznych oblastiach medzi oboma krajinami a preukázala želanie aktívne rozvíjať vzťahy medzi Čínou a Slovenskom.

V máji bol pozvaný minister hospodárstva SR pán Peter Žiga, aby sa zúčastnil stretnutia na vysokej úrovni v rámci Summitu o medzinárodnej spolupráci v rámci Pásma a cesty, ktorý sa konal v Pekingu. Vďaka spoločnému úsiliu oboch strán, prišiel dňa 13. novembra z Číny na Slovensko do Bratislavy prvý priamy nákladný vlak, čím sa otvorili v rámci Pásma a cesty nové oblasti spolupráce medzi oboma krajinami. 27. novembra sa čínsky premiér Li Keqiang a premiér Robert Fico zúčastnili v Budapešti 6. summitu lídrov Číny a krajín strednej a východnej Európy(“16+1”), kde absolvovali bilaterálne stretnutia pre zlepšenie a rozvoj vzťahov Číny a Slovenska.

V rovnakom období sa zaroveň koná v Bratislave 2. konferencia o spolupráci v inováciách v rámci “16+1”. Stretnutia sa zúčastňujú čínske vedecké výskumné ústavy a zástupcovia high-tech podnikov pod vedením zástupcu ministra vedy a techniky ČĽR. To všetko sú skutočné úspechy pre Čínu aj Slovensko, ktoré prinieslo budovanie Jedného pásma a jednej cesty a Spolupráca 16 + 1. Preto si myslím, že pokiaľ naše dve krajiny čo najlepšie využijú obe platformy, rozvoj vzťahov medzi Čínou a Slovenskom určite dostane výrazný impulz a značne poskočí vpred.