Môj profil 
Predplatné
V roku 1996 nemali čínske ponorky žiadnu šancu úspešne zaútočiť na americké bojové lode, v roku 2010 to už problémom nebolo. Problémom čínskych ponoriek v roku 1996 bola skutočnosť, že čínske ponorky nedokázali pod vodou detekovať americké ciele na väčšiu vzdialenosť, dnes sa možnosti čínskych ponoriek zaútočiť na americké ciele výrazne zvýšili.
V rokoch 1995 a 1996 vrcholila čínsko-taiwanská kríza. Taiwanskí politici signalizovali s americkou pomocou čoraz viac odstredivé tendencie vo vzťahu k Číne. Čína sa rozhodla napätú situáciu riešiť prezentovaním sily a ultimatívne sa strápnila. Číňania vystrelili smerom na Taiwan niekoľko rakiet, no vtedy sa do akcie zapojili Američania. Do oblasti Taiwanu prišli dve bojové skupiny s americkými lietadlovými loďami a ukázalo sa, že čínska armáda je bezmocná. Peking nielenže nedokázal spoľahlivo kontrolovať pohyb amerických bojových lodí v tesnej blízkosti čínskych výsostných vôd, ale ukázalo sa, že čínske vojnové námorníctvo a najmä ponorky nie sú schopné ohroziť bojové zoskupenia amerického námorníctva. Číňania sa stiahli a utrpeli nepríjemný úder na medzinárodnej scéne.
Dnes je však situácia iná. Podľa kalifornskej spoločnosti RAND Corporation, v prípade, ak by sa situácia opakovala dnes, čínske ponorky by už boli schopné lokalizovať a napadnúť bojové lode amerického námorníctva do vzdialenosti cca 2000 km od vlastného pobrežia. Schopnosti Číny zlepšiť možnosť lokalizovať bojové ciele pod vodou sú determinované troma faktormi:
– množstvo monitorovacích zariadení, ktoré Číňania rozmiestnili pri svojom pobreží a v oblasti sporných Spratleyho ostrovov
– modernizácia čínskych bojových ponoriek
– modernizovaný ponorkový systém lokalizácie cieľov pod vodou
Všetky tri faktory Čína úspešne vyriešila. V roku 1996 mala Čína vo svojej bojovej flotile len dve ponorky, ktoré by sa dali považovať za moderné, a obe vyrobili Rusi. Zvyšok čínskej ponorkovej flotily tvorili ponorky používajúce technológiu z 50. rokov minulého storočia s klasickým nedokonalým trupom v tvare slzy a tieto ponorky boli vyzbrojené len torpédami.
V roku 2017 už Peking vlastnil síce menšiu, no oveľa modernejšiu podmorskú flotilu, do ktorej patrí približne 50 moderných ponoriek. Väčšinu čínskych ponoriek tvoria ponorky vlastnej provenencie. Číňania sú pri výstavbe svojich ponoriek značne ovplyvnení Rusmi. Dnes ale čínske ponorky dokážu vystreľovať aj rakety s plochou dráhou letu a čínske torpéda dokážu zasahovať ciele na oveľa vyššiu vzdialenosť. Väčšina čínskych ponoriek je diesel-elektrická (58 ponoriek, zastaralých je asi polovica) a dokáže ohroziť americké bojové lode. Číňania však majú okrem toho v službe 6 atómových ponoriek a experimentálne ponorkové drony.
Ak by sa situácia z roku 1995 a 1996 opakovala a v blízkosti čínskych brehov by dnes operovala americká bojová flotila v čele s lietadlovými loďami, čínske satelity, drony, špionážne lietadlá, pozemné radary, monitorovacie morské zariadenia a iné sledovacie systémy by umožnili podrobne detekovať americké bojove lode a tieto informácie posunúť čínskym ponorkám. Tie by mali následne oveľa lepšiu možnosť zničiť určené ciele. Na prelome rokov 1995 a 1996 by boli čínske ponorky de facto slepé, nemali k dispozícii informácie z množstva monitorovacích zariadení.
Podľa RAND Corporation by Číňania aj dnes museli prípadný útok na americké lietadlové lode pripravovať dlhšiu dobu a ciele dlhšie sledovať, určite by však dokázali zaujať vhodnú pozíciu k útoku. Na prelome rokov 1995 a 1996 by takýto útok bol skôr dielom náhody. Samozrejme ani americké námorníctvo neostalo stáť na mieste a zlepšila sa aj kvalita amerického protiponorkového boja. USA určite dokážu eliminovať čínske spravodajské a monitorovacie možnosti, rovnako sa zvýšil americký protiraketový, protiponorkový a protilietadlový potenciál.
Čína však jednoznačne výrazne znížila technologický náskok USA a do vzdialenosti 2000 km od čínskeho pobrežia hrozí americkým lietadlovým lodiam a sprievodnej flotile reálne nebezpečenstvo.
Čínske ponorkové loďstvo však stále svojimi parametrami zaostáva za ruským. Rozvíjajúca sa spolupráca medzi Čínou a Ruskom však evidentne zvyšuje možnosti a kvalitu čínskeho ponorkového loďstva.
