Peking 3. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)
Medzinárodná skupina vedcov na čele s vedcami z Bristolskej univerzity a Nankingského ústavu geológie a paleontológie študovala fosílie staré 609 miliónov rokov a zistila, že by sa mohlo jednať o embryo organizmu, ktorý predtým nebol vede známy. Tento objav bol zverejnený na webových stránkach Bristolskej univerzity
Fosílie boli objavené v provincii Kuej–čou na juhu Číny. Priemer niektorých z nich nepresahuje pol milimetra. Toto predtým neznáme stvorenie dostalo názov Caveasphaera. Podľa vedcov sa jednalo o viacbunkový organizmus, ktorý sa rozvíjal ako embryo. Mnoho fosílií, ktorých je viac ako sto, pripomína embryá morských hviezdic a koralov.
Vedci však nevedia, či Caveasphaera bolo zviera. Odborníci poznamenávajú, že skamenení zástupcovia tohto druhu sa nachádzali v rôznych štádiách vývoja. Niektorí z nich boli mnohobunkoví a niektorí sa skladali iba z dvoch buniek. Uvidieť tieto komponenty, ktoré boli menšie ako jedna tisícina milimetra, sa podarilo iba pomocou špeciálneho lekárskeho skenera.
“Naše výsledky ukazujú, že zástupcovia druhu Caveasphaera triedili svoje bunky počas vývoja embryí rovnakým spôsobom, ako súčasné zvieratá a ľudia. Nemáme však dôkazy, že by sa tieto embryá stali zložitejšími organizmami,” povedal spoluautor štúdie Zongjun Yin z Nankingského ústavu geológie a paleontológie.
Ďalší spoluautor štúdie John Cunningham z Bristolskej univerzity si myslí, že zástupcovia druhu Caveasphaera mali životný cyklus, ktorý sa podobá blízkym príbuzným súčasných zvierat. To znamená, že dochádzalo k striedaniu jednobunkových a mnohobunkových štádií.
Zástupcovia druhu Caveasphaera pritom urobili dôležitý evolučný krok vpred a naučili sa reorganizovať svoje bunky v štádiu vývoja embryí. Vedci sa domnievajú, že nájdené fosílie sú najstarším dôkazom “tohto najdôležitejšieho kroku v evolúcii zvierat, ktorý im umožnil vyvinúť rôzne vrstvy tkanív a orgánov“.
Fosílie obrích rýb
Skupina ruských vedcov našla fosílie obrovských rýb s pílovitými zubami. Vedci objav urobili tento rok v lete v uhoľnej bani v ruskom Saratove.
Podľa Alexandra Ivanova, ktorý výskum viedol, patria nálezy do skupiny Helicoprionidae, ktorá je datovaná ako existujúca pred 300 miliónmi rokov. Vedci sa domnievajú, že tieto stvorenia, ktoré sú podobné dnešným žralokom, boli pomerne veľké. Mali dosahovať dĺžku až 7,5 metra. Jedna vec však neprestávala vedcov trápiť. Ich zuby, ktoré boli podobné kotúčovej píle. Tie dosahovali v priemere dĺžku až 25 centimetrov. Niektorí vedci prišli s teóriou, že zuby tieto ryby používali ako bič.