Bratislava 22. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Povestný židovský revolucionár Lev Davidovič Bronštejn, známy skôr pod pseudonymom Trockij, bol síce kľúčovým organizátorom boľševického prevratu v Rusku, ale jedno mu nemožno uprieť. Bol tiež prvým wikileakerom, ktorý nahlas a otvorene odmietol špinavosti tajnej diplomacie, založenej na intrigách, pretvárke a lži. Z pozície ľudového komisára zahraničných vecí vyhlásil, že „tajná diplomacia je nástrojom majetnej menšiny, ktorá je nútená podvádzať väčšinu, aby ju podriadila svojim záujmom.“ Zrušenie tajnej diplomacie bolo podľa Trockého prvou podmienkou pre čestnú, ľudovú a skutočne demokratickú zahraničnú politiku. Trockij preto bez váhania zverejnil všetky tajné dohody, ktoré uzavreli cár a dočasná vláda
Porovnajme odvahu Trockého s tým, ako sa správa slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Jeho ministerstvo už dva roky diskrétne rokuje s USA o inštalovaní elementov americkej vojenskej infraštruktúry na území Slovenska, pričom slovenskí občania o tom nemajú po celý ten čas ani najmenšie tušenie.
Američania sa rozhodli, že chcú mať na Záhorí 45 muničných skladov a ďalšie sklady pohonných látok v sektore letiska Sliač. A to všetko chcú mať nad rámec štandardných mechanizmov fungovania NATO.
Washington vlastne nechce nič viac a nič menej, ako vnútiť Slovensku svoju vojenskú prítomnosť na slovenskom území v štýle víťaznej mocnosti, ktorá niečo podobné vnútila porazenému Nemecku po druhej svetovej vojne. Aj podľa terminológie NATO sú totiž muničné sklady USA na území Slovenska považované za regulárne americké vojenské základne. Zvlášť ak sa na ne bude vzťahovať osobitná jurisdikcia, čo v praxi znamená, že americký vojenský a obslužný personál, vrátane ich rodinných príslušníkov, nebude podliehať slovenským justičným orgánom.
O tom všetkom minister Lajčák až doteraz nijakým spôsobom neinformoval občanov štátu, ktorý navonok reprezentuje. Naopak stále verklíkuje svoju mantru o tom, že tieto veci si treba vyjasňovať len „vo vnútri ústavných inštitúcií a informovať amerických partnerov“ ak sa túto habaďúru nepodarí zákulisným spôsobom pretlačiť poza chrbát slovenskej verejnosti.
Veď načo zbytočne znepokojovať obyvateľov Malaciek, Bratislavy, Zvolena a Banskej Bystrice, že ich minister Lajčák stavia do polohy terčov ruských rakiet?
Nie, minister Lajčák nie je Trockij, aby slovenským občanom vešal na nos takéto tajné veci. Ministrovi Lajčákovi leží na srdci hlavne záujem amerických partnerov. A keď sa to už prevalilo, tak to predsa len riešme diskrétne a nezaťahujme do toho verejnosť.
Americkým partnerom by sa určite nepáčilo, ak by sa ich tajná diplomacia s Lajčákom stala predmetom celonárodnej diskusie. A Lajčák ako absolvent moskovského MGIMO vie veľmi dobre ako skončil Trockij, keď si nedal povedať a vytrvalo odmietal tajnú diplomaciu aj so všetkými jej atribútmi ako sú špinavé intrigy, pretvárka, lži a klamstvá.
Gabriel Gačko