Ukrajina 19. mája (HSP/GlobalResearch/Foto:TASR)

Najdrsnejšie represie sa rozpútali v priemyselnej Novorosiji, pretože jej pracujúcej triede sa celá tá kopa oligarchov a ultranacionalistov hnusí

Byť v Kyjeve v aktuálnych dňoch nie je príliš zábavné, myslí si Israel Shamir. Revolučné vzrušenie už pominulo a nádeje na nové tváre, ktoré skoncujú s korupciou a prinesú ekonomické zlepšenie zvädli. Pouličná revolta Majdanu a následný puč len znovu zamiešali ten istý balíček falošných kariet tých istých, ktorí sa vždy striedajú pri moci.

Nový úradujúci prezident bol premiérom a KGB príslušníkom suprema – Ukrajinci to aktuálne nazývajú “SBU”, čiže politicko-mocenská špička. Nový úradujúci premiér bol ministrom zahraničia.

Oligarcha, ktorí bude o niekoľko dní pravdepodobne “zvolený” za prezidenta, bol ministrom zahraničných vecí a šéfom štátnej banky a osobný pokladník dvoch pučov. Toho, ktorý v roku 2004 inštaloval Juščenka, a toho, ktorým v roku 2014 inštaloval sám seba. Jeho hlavným konkurentom je madam Timošenková, ktorá bola ministerkou, až do svojej porážky v roku 2010.

Títo ľudia podľa Shamira zavliekli Ukrajinu do jej zúfalého stavu. V roku 1991 bola Ukrajina bohatšia ako Rusko, dnes je trikrát chudobnejšia v dôsledku šlendriánskeho vedenia a zlodejstva práve týchto ľudí. A tí teraz plánujú použiť svoj starý trik: vziať si pôžičky v mene Ukrajiny, vybrakovať pokladnice a nechať krajinu uväznenú v dlhoch. Rozpredávajú štátne aktíva Západným spoločnostiam a žiadajú NATO, aby prišlo a ochránilo tieto investície.

Krajinou sa zakrádajú Čierne gardy nových SS podobných ozbrojencom neonacistického Pravého sektoru. Zatýkajú alebo vraždia disidentov, aktivistov a žurnalistov. Po Novorosiji – navrhovaný názov územia pro-ruských provincií Východu a Juhovýchodu – sa rozmiestnili stovky amerických vojakov patriacich “súkromnej” spoločnosti ACAD (bývalá Blackwater). MMF nadiktovali reformu, ktorá skresala penzie na polovicu a zdvojnásobila nájomné za bývanie. Na trhu sa v miestnych obchodoch zavádza prídelový systém US Army.

Nový kyjevský režim tiež odhodil poslednú pretvárku s hrou na demokraciu, keď z parlamentu vylúčil komunistov. Tým sa zavďačili USA a ďalším. Vyhoď komunistov, požiadaj o NATO, odsúď Rusko, zorganizuj gay-parády a potom si môžeš robiť úplne všetko, napríklad aj si smažiť tucty občanov zaživa. A tak to robia, tvrdí Shamir.

Najdrsnejšie represie sa rozpútali v priemyselnej Novorosiji, pretože jej pracujúcej triede sa celá tá kopa oligarchov a ultranacionalistov hnusí. Po páliacom pekle Odesy a svojvoľných odstreloch v uliciach Mariupolu sa dve rebelujúce provincie Doneck a Luhansko chopili zbraní a vyhlásili svoju nezávislosť od kyjevského režimu. Dostali sa pod paľbu, ale nevzdali sa. Ďalších šesť rusky hovoriacich priemyselných provincií Novorosije začali rýchlo zastrašovať. Rusko nezasahovalo a rebéliu nepodporilo, čím hrozne vystresovalo ruských nacionalistov ako na Ukrajine, tak v samotnom Rusku, ktorí šepkajú niečo o “zrade”. Takmer akoby si osvojili vojnochtivú rétoriku McCaina a Brzezinského.

Putinova úcta k suverenite ostatných je neznesiteľná. Chápem, ale tým, čo toľko počúvajú, že Putin je nový Hitler, to znie ako žart. Putin v skutočnosti, než vstúpil do Tajnej služby, prešiel právnym vzdelaním. Je to vyznávač medzinárodného práva. Jeho Rusko zasahovalo do iných štátov ďaleko menej ako také Francúzsko či Veľká Británia, nieto ešte USA. Pýtal som sa jeho vedúceho poradcu pána Alexeja Puškova, prečo Rusko neskúsilo ovplyvniť ukrajinský názor, keď to v Kyjeve hučalo samými americkými a európskymi činiteľmi. “Myslíme si, že miešať sa, je nepsrávne,” odpovedal ako dobrý žiak nedeľnej školy. Je dosť pravdepodobné, že Putinovi poradcovia neodhadli zmýšľanie verejnosti: “Väčšina obyvateľstva Novorosije neznáša kyjevský režim, ale keďže sú politicky pasívni a konzervatívni, tak sa jeho vláde podvolia,” odhadovali poradcovia. “Rebeli sú malá banda buričov bez masovej podpory, a na takých sa nedá spoľahnúť,” myslí si. Putin v súlade s tým rebelom poradil, aby referendum odložili na neurčito, čo je zdvorilý spôsob ako povedať: “Zrušte to.”

Tí s jeho požiadavkami nesúhlasili a s obdivuhodnou chladnokrvnosťou a presvedčením masovo hlasovali za odtrhnutie od kolabujúcej Ukrajiny. Účasť bola oveľa vyššia, než sa čakalo a podpora tomuto kroku skoro úplná. Insider z Kremľa povedal, že Putinovi poradcovia tento vývoj nečakali.

Možno to ale tí poradcovia interpretovali dobre, došlo však k trom vývojovým trendom, ktoré zmenili názor voličov, a vyhnali tých tichých ľudí ako na barikády, tak k volebným urnám:

1. Tým prvým trendom bol ohnivý holokaust v Odese, kde pokojné a ľahkomyseľne neozbrojené demonštrujúce osadenstvo náhle prepadli hrdlorezi režimu a nahnali ich do Ústredia odborov. Budovu zapálili a krajne pravicoví členovia pro-režimovej Čiernej gardy s rozostavanými snipermi čakali, aby v podstate postrieľali tých, čo by snáď unikli. Približne päťdesiat prevažne postarších rusky hovoriacich pracujúcich buď uhorelo zaživa, alebo boli postrieľaní, keď sa snažili dostať do okien a dverí. Táto strašná udalosť sa pre ukrajinských nacionalistov stala príležitosťou k oslavám a radosti, pretože títo o svojich zabitých krajanoch hovorili ako o “vyprážaných chrobákoch.” Hovorí sa, že akciu zorganizovali úderné komanda židovského oligarchu a despotu Kolomojského, ktorý túži mať Odesu ako svoj prístav.

2. Druhým trendom bol útok v Mariupole, ku ktorému došlo 9. mája 2014. V tento deň sa v Rusku a na Ukrajine oslavuje Deň víťazstva (pričom Západ oslavuje 8. mája). Kyjevský režim všetky oslavy víťazstva zakázal. V Mariupole Čierne gardy zaútočili na mierumilovné a neozbrojené mesto, zapálili policajné ústredie a zabíjali miestnych policajtov, ktorí odmietli potlačiť oslavný sprievod. Potom hulváti Čiernych gárd do mestských ulíc vypustili obrnené vozy, zabíjali občanov a ničili majetok. Západ ani nemukol a vôbec neprotestoval. Ani Nulandová, ani Merkelová neboli z tejto masovej vraždy zdesené, ako boli z Janukovyčových umiernených pokusov kontrolovať dav. Ľudia týchto dvoch provincií sa podľa autora cítili byť opustení. Pochopili, že ich nikto neochráni a zachrániť sa musia jedine sami. A tak išli voliť.

3. Tým tretím vývojom bola bizardná voľba poroty Eurovízie, ktorá vybrala rakúskeho transvestitu Conchitu Wurst za víťaza speváckej súťaže. Novorosijci sa rozhodli, že súčasťou takejto Európy byť nechcú. V skutočnosti to nechcú ani ľudia v Európe: na povrch uniklo, že väčšina britských divákov dávala prednosť poľskému duu Donatan a Cleo s ich Sme Slovania. Donatan je z polovice Rus a v minulosti mal súdny spor, keď vychvaľoval cnosti pan-slavismu a úspechy Červenej armády, píše Independent. Politicky korektní porotcovia však dali prednosť “oslave tolerancie”, t.j. dominantnej paradigme uvalenej na Európu. Je to už druhý transvestita, ktorý v tejto nesmierne spolitizovanej súťaži zvíťazil. Tým prvým bola izraelská speváčka Dana International. Takúto posadnutosť trans-pohlavnosťou neprijali Rusi dobre a ani Ukrajinci.

Rusko síce už skorigovalo svoje ciele, avšak podľa Shamira nemá v úmysle zasahovať do týchto dvoch rebelských republík, ak ho k tomu neprinúti dramatický vývoj.

Pokračovanie si môžete prečítať tu.

Tretiu časť si môžete prečítať tu.

ru