Čaputová má poslednú šancu ukázať, že nie je americkou bábkou

Bratislava 19. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Oči Slovákov sa teraz upierajú na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá môže okupačnú vojenskú zmluvu so Spojenými štátmi americkými zastaviť, alebo poslať na ústavný súd. Veľké nádeje tomu ale nedávajme

Vláda zradila Slovensko

Hegeromatovičova vláda jednohlasným schválením vojenskej zmluvy s USA zradila slovenský národ a ukázala, že jej nezáleží na vôli občanov Slovenskej republiky, ale dôležitejšie sú pre ňu záujmy Spojených štátov amerických.

No nemožno sa jej ani čudovať. Mnohým členom vlády totiž už vôbec nezáleží na verejnej mienke občanov Slovenskej republiky. Vedia totiž, že vo vládnych funkciách sú poslednýkrát a už nikdy sa nedostanú ani len do parlamentu.

Týmto zapredancom pravdepodobne ide už len o to splniť úlohy, ktoré im nakázali páni spoza veľkej mlák- spraviť zo Slovenska americkú kolóniu, a za odmenu možno dostanú teplé fleky niekde v štruktúrach NATO.

Opatrná Čaputová

Netreba však zatiaľ zúfať. Zmluva musí byť totiž schválená ešte parlamentom a ratifikovaná prezidentkou Slovenskej republiky. A práve prezidentka Zuzana Čaputová má, na rozdiel od dezolátnej vlády, na tejto kauze okolo vojenskej zmluvy s USA aj reálne čo stratiť. Nie je preto prekvapením, že doposiaľ sa k nej nevyjadrovala.

Čaputová má totiž podľa našich informácii oznámiť svoju opätovnú kandidatúru na prezidentku už v tomto roku. A pohnevať si ľudí kvôli tejto zmluve nie je príliš rozumné.

Slováci odmietajú vojenskú zmluvu s USA

Verejná mienka je jasná. Podľa prieskumu, ktorý zverejnil portál EÚ TV, až 96 % Slovákov jednoznačne odmieta “obrannú” dohodu so Spojenými štátmi americkými.

Tento prieskum vytvorený formou ankety síce nebol robený na reprezentatívnej vzorke, no nálady v spoločnosti jasne vystihuje.

Už skôr prieskumy od relevantných agentúr vykonaných na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva ukazovali, že Slováci odmietajú militarizáciu a odmietajú jednostranne zameranie na Západ. To znamená, že vojenské základne USA na slovenskom území si rozhodne neprajú.

Napríklad prieskumy, ktoré si dala vypracovať mimovládka Globsec hovoria o tom, že 13 % Slovákov si praje geopolitickú orientáciu na východ, 56 % chce byť “niekde uprostred” a 21 % preferuje prozápadnú orientáciu.

Väčšina občanov Slovenska teda chce, aby Slovensko pôsobilo neutrálne, a teda o nejakých amerických základniach nemôže byť ani reč.

Druhý prieskum zas hovorí o tom, že občania považujú sa väčšiu hrozbu Spojené štáty americké než Rusko. Konkrétne, Rusko za hrozbu považuje len 26 % ľudí zatiaľ čo Spojené štáty za hrozbu považuje za  až 41 % Slovákov. 

Je tiež zaujímavé, že nikto nezverejňuje aktuálne prieskumy od relevantných agentúr na tému vojenská zmluva s USA. Je to možno preto, že z nich vyplýva jednoznačný odmietavý postoj drvivej väčšiny Slovákov. A to im nepasuje do súčasnej mediálnej propagandy v prospech amerických základní na Slovensku.

Čaputová veľmi dobre vie, aká je verejná mienka. Preto mlčí. No raz sa k tejto dohode musí vyjadriť. Malo by to nastať tento týždeň.

Čaputovej tri možnosti

Prezidentka má teraz tri možnosti. Tá prvá je Slovensko tou najhoršou a to, že túto škandalóznu vojenskú zmluvu prijme, podporí ju a vyšle člena vlády do USA zmluvu podpísať.

Ak by to spravila mohlo by ju to pripraviť o opätovné víťazstvo v prezidentských voľbách. Navyše, raz už Slovákov zradila ohľadom referenda o predčasných voľbách. Ďalšia zrada by bola pre ňu KO.

Druhou možnosťou a pre Slovensko najlepšou by bolo, ak by prezidentka túto zmluvu odmietla. Keďže sa jedná o prezidentskú zmluvu, Čaputová môže jednoducho povedať nie a Američania aj vláda by sa mohli postaviť aj na hlavu.

Tým by zároveň ukázala slovenskej verejnosti, že nie je bábkou Spojených štátov amerických, ale že sa dokáže postaviť za záujmy Slovenskej republiky.

To však s najväčšou pravdepodobnosťou nespraví. Čaputová má totiž k USA veľmi blízko. Pred nástupom na prezidentský post pôsobila v mimovládke Via Iuris. Z výročnej správy tejto mimovládky z roku 2015 v sekcii príjmy vyplýva, že najväčším “sponzorom” je Sorosova Open society foundations, ktorá cez granty darovala mimovládke Via Iuris až 82 000 eur, čo predstavuje vyše 25 % zo všetkých jej príjmov.

Mimovládku Via Iuris podľa Výročnej správy z roku 2015 tiež zasponzorovalo Americké veľvyslanectvo sumou 4 313 eur.

Koho záujmy teda pretláča prezidentka Zuzana Čaputová. Slovenské alebo skôr americké? Ak podporí túto škandalóznu zmluvu výhodnú len pre USA, tak to bude nad slnko jasné.

Čaputová má tiež veľmi blízko k americkej veľvyslankyni, s ktorou, ako tvrdí Matovič, “kula pikle” v čase “aféry” okolo dovozu vakcíny Sputnik V. V kuloároch sa hovorí, že si Matovič kvôli dovozu “geopoliticky nesprávnej”, ruskej vakcíny pohneval americkú vládu, a preto musel odstúpiť z postu premiéra. Táto informácia nie je overená.

Čaputová má však aj tretiu “šalamúnsku” možnosť a to poslať zmluvu posúdiť ústavnému súdu, kde sedia v podstate “jej ľudia”, ktorých väčšinu menovala do pozície ústavných sudcov práve Čaputová. Vzhľadom na zloženie ústavného súdu je zrejmé, že túto zmluvu odobria.

To by bolo pre Čaputovú ako prezidentskú kandidátku výhodnejšie ako keby len túto pre Slovensko nevýhodnú zmluvu i bez reptania odobrila a ratifikovala.

Liberálne kruhy, ktorým načúva ju tlačia skôr k tomu, aby zmluvu neposielala na ústavný súd. Bol by to totiž signál, že so zmluvou s Američanmi nie je niečo v poriadku.

Najpravdepodobnejšou možnosťou je práve preto tá prvá a to, že Čaputová zmluvu ratifikuje. Áno, to síce výrazne zníži jej šance na znovuzvolenie a do výhody by to možno ako protikandidáta Maroša Žilinku (oficiálne ešte kandidatúru neoznámil), ktorý sa postavil za Slovensko a zmluvu navrhol odmietnuť v celom rozsahu, no aj tento risk jej za to stojí.

Aj keby sa totiž nestala druhýkrát prezidentkou, teplé miestečko niekde v proamerických, probruselských či  liberálnych štruktúrach má isté.

Samuel Gdovin