Diskusiu viedla dvojica Zuzana Gabrižová z portálu Euractiov a Martin Šimečka z Denníka N. Diskutéri sa venovali hlavne téme Európskej únie a zahraničnej politiky Slovenska

Summity EÚ

Redaktorka Euractivu na úvod položila otázku, či by sa kandidáti zúčastňovali na európskych summitoch, keďže táto otázka nie je upravená Ústavou SR. Všetci traja sa zhodli, že ako prezidenti by summity podporili svojou účasťou. Sudca Štefan Harabin povedal, že aj pôvodne sa prezident zúčastňoval týchto rokovaní, len “z pragmatických a politických dôvodov to bolo prenesené do kompetencie premiéra.”

Uviedol, že pri prvej príležitosti by otvoril niekoľko otázok súvisiacich so suverenitou a záujmami Slovenska. Spomenul napríklad zrušenie protiruských sankcií poškodzujúcich ekonomiku a záujmy Slovenska.

“Bohatnú na nás napríklad Američania alebo Nemci,” poznamenal. Sankcie sú podľa Harabina v rozpore s medzinárodným právom, “pretože na každú ekonomickú alebo vojenskú sankciu je potrebný súhlas Bezpečnostnej rady OSN.”

Eurokomisár Maroš Šefčovič kandidujúci s podporou Smeru-SD k téme povedal, že je zavedená “dobrá dohoda” medzi prezidentom a premiérom, že prezident ako vrchný predstaviteľ ozbrojených síl sa zúčastňuje summitov NATO a predseda vlády reprezentuje v EÚ.

Prezident by mal podľa Šefčoviča budovať “veľmi silné osobné väzby” s poprednými predstaviteľmi únie. Má mať aj silné väzby s ruskými a americkými predstaviteľmi, ale aj s Čínou a inými štátmi, aby budoval dobré vzťahy.

Vedec Robert Mistrík súhlasil so Šefčovičom a povedal, že popísaný model by nemenil. Povedal, že ako prezident SR by vystúpil pred Európskym parlamentom (EP), podobne ako Andrej Kiska. “Bol by som aktívny hráč v európskej politike,” vyhlásil kandidát s podporou strán SaS a Spolu.

Redaktora Šimečku prekvapilo, že Harabin by nemal problém s vetovaním sankcií voči Ruskej federácii. “Naozaj by ste ich aj po štyroch rokoch po anexii Krymu chceli zrušiť? Je to pravda?” Zaznela otázka.

Kandidát Harabin reagoval: “Samozrejme, hneď pri prvej príležitosti by som ich vetoval, a neviem odkiaľ beriete tú odvahu hovoriť, že Krym bol anektovaný. Ste sudca medzinárodného súdu v Haagu?” Šimečka povedal, že “to je názor EÚ, ktorej sme členom…”. Ale Európska únie to je súd?” Pýta sa Harabin. “O tom či bol Krym anektovaný môže povedať len súd a nie stanovisko niektorých možno aj skorumpovaných politikov v EÚ.”

“Na základe čoho pán minister Lajčák tvrdí, že Krym bol anektovaný? Nech ukáže rozhodnutie súdu. Pokiaľ má platiť právny štát aj v EÚ, musí to byť konštatované cez rozhodnutie súdu,” dovysvetlil Štefan Harabin.

Do diskusie sa opäť zapojil Sěfčovič, ktorý tvrdí, že o anexii Krymu nie je pochýb a je to jednoznačne fakt. “Nie je sa tu o čom sporiť a myslím si, že krajina ako Slovensko musí absolútne dbať na to, aby sa dodržiavalo medzinárodné právo, aby sme rešpektovali multilaterálne fóra, kde sa o tom rokuje, a aby sme podporovali riešenie dialógom. Tak, ako to robím ja, keď rokujem s Ukrajincami a Rusmi.”

Mistrík: “Samozrejme, že došlo k anexii Krymu, o tom nemusíme diskutovať.” Dodal, že ako malá krajina nemáme silnú armádu a môžeme sa spoliehať, len na dodržiavanie medzinárodných pravidiel. “Protiruské sankcie musia trvať dovtedy, pokiaľ sa nevyrieši anexia Krymu.”

Harabin: “Chcel by som reagovať a spýtať sa pánov Šefčoviča a Mistríka, či poznajú rozhodnutie medzinárodného súdu v Haagu, že odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda bolo v súlade s medzinárodným právom… No a aj odpojenie Krymu v súlade s referendom na osobité požiadanie pripojenia k Rusku je v súlade s medzinárodným právom.”

Odborník redaktor Šimečka dodáva: “Na to nemusí byť človek medzinárodný právnik, aby vedel, že Kosov, ktoré sa oddelilo od Srbska, tak vtedy vznikli dva nové štáty, niečo ako Československo – bez referenda, ale tu bolo zabraté územie cudzieho štátu. Ak tomuto nerozumiete, neviem o čom sa bavíme…” Harabin reagoval, že reedaktor nemá podsúvať hodnotiace stanoviská a prirovnanie k Českolovensku odmietol s tým, že v prípade Kosove nešlo o dvojštátie.

Postavenie v EÚ a suverenita Slovenska

Robert Mistrík k téme povedal, že “je úžasné, že Slovensko sa stalo súčasťou veľmoci.” Podľa neho neexistuje alternatívia k EÚ. “Taká malá krajina má úžasnú príležitosť rozhodovať o veľmi dôležitých otázkach. Na to máme byť hrdí. Sen sa stal realitov.” Dodal: “EÚ by sme mali chrániť, rozvíjať a nemali by sme ju rozbíjať.” Slováci podľa neho určite v Európe nie sú občanmi druhej kategórie.

Štefan Harabin uviedol, že je jednoznačne za zachovanie členstva v Európskej únii. “Ale za zachovanie rovnoprávneho členstva. EÚ je projekt, ktorý má slúžiť členským štátom. Postupne sa ale mení na diktatúru dovoleného názoru z Bruselu a na diktatúru príkazov a zákazov, na diktatúru nariaďovania prijímania migrantov a iné otázky, napríklad prijatie novely o zbraniach a strelive, ktoré sú výhradne v kompetencií členských krajín ako otázka vnútornej bezpečnosti. Toto EÚ robiť nemôže!” Harabin tvrdí, že EÚ by sa mala vrátiť k pôvodným cieľom ako hospodárska spolupráca a ochrana hraníc. “Ak má mať EÚ rešpekt a dôveru aj u občanov členských krajín, nie je možné, aby verejnosť pozerala na to, ako predsedu EK Junkcera štyri dni vláčia opitého a potom povedia, že má ischias. “My sme na EÚ preniesli časť suverenity a my tú suverenitu môžeme zobrať späť. V žiadnom prípade nesúhlasím s tzv. tvrdým jadrom, lebo práve to znamená zánik Európskej únie.”

Podľa moderátora Šimečku aj dvoch prítomných prezidentských kandidátov je Slovensko v súčasnosti v najlepšom postavení v Európe v celej histórii. Harabin to ale vidí inak. “Toto postavenie je hanebné! Naši štatutári prijali diktatúru príkazov.

Maroš Šefčovič povedal, že Slováci sa nikdy nemali lepšie a nikdy nemali v Európe silnejší hlas. Slovensko je vraj vnímané ako jedna úspešná krajina, ktorá sedí pri tom najdôležitejšom stole – v eurźóne. Podčiarkol, že “Európska únie, veď to sme predsa my. Bez súhlasu Slovenska sa nerozhodne nič. Pán Harabin stále spomína zákon o strelive. Ja by som sa chcel spýtať, kde bol, keď boli útoky v Bruseli, keď bolo zastrelených 130 ľudí v Paríži? Ja som bol v tuneli zablokovaný, lebo bol výbuch na stanici a letisku v Bruseli, kde som mal aj kolegyne a môj syn tam bol pól hodinu pred tým. Spomínam to, lebo tí teroristi mali v rukách zbrane poskladané zo znefunkčnených zbraní, ktoré sa pašovali a volne predávali cez internet. Vystrieľali 130 ľudí v Paríži, toto predsa musíme regulovať! Chceme tu mať USA, že nejaké frustrované dieťa vystrieľa školu? Tak nezavádzajme ľudí, že tu sa urobila niečo zlé. Tu ide o bezpečnosť. Buďme zodpovední.”

Harabin zareagoval, že v tom čase bol v talári sudcu Najvyššieho súdu a Šefčovič bol v Bruseli, pretože je to jeho práca, za ktorú dostáva cez 30-tisíc eur. “Je logické, že ako sudca nemôžem byť pri teroristickom útoku,” eurokomisárovi odkázal: “Pokiaľ ide o váš postup, načo ste do Európy púšťali migrantov, ktorí páchajú teroristické útoky? Politika celej EÚ je tá, že Európa je zaplavená migrantmi a z nich sú teroristi. Veď to je vaše dielo.”

Mistrík následne uviedol že je “pro-európskym človekom”. aj keď údajne “konšpiračné weby” ho označujú za eurooptimistu. “A ja sa k tomu rád hlásim”… “Európa prešla hospodárskou a migračnou krízou, vývoj nebol jednoduchý, je tu potreba reforiem, ale nemôžeme s vaničkou vylievať všetko čo tam je.”

Harabin zopakoval, že je za zachovanie EÚ. Čelní predstavitelia EÚ si podľa sudcu atrahovali také právomoci, s ktorými nemôžu súhlasiť členské krajiny. Moderátorka reagovala, že ako člen vlády Harabin podporil Lisabonskú zmluvu. Ten vyhlásil, že by zmluvu podpísal opäť, keďže ako taká nenarúša suverenitu krajiny. “Aj pri nových informáciach a zneužívaní moc štatutármi EÚ by som zahlasoval za Lisabonskú zmluvu znovu. Neznižuje suverenitu Slovenskej republiky, len poukazujem, že je nedôstojné, keď naši reprezentanti vrátane podpredsedu EK zahlasujú za normy, ktoré patria len do kompetencie členských štátov ako smernica o zbraniach, ktorú odsúhlasili naši lokaji v rozpore s našou ústavou a právom EÚ a tí likvidujú EÚ!” Harabin ešte zareagoval: “Ja nie som proti únii, ja neviem aké konšpirácie tu pán Mistrík posúva. On hovorí niečo a nevie čo vlastne rozpráva.”

Maroš Šefčovič dodal, že je potrebné zapracovať na lepšej informovanosti o činnostiach EÚ. V zahraničí nás vraj vnímajú veľmi pozitívne, čoho dôkazom má byť aj štvrtkový summit V4 za účasti nemeckej kancelárky. “Angela Merkelová by azda nešla do krajiny spájanej s nejakými problémami. Je to ocenenie, že hráme naozaj dôležitú úlohu.” Vyzval médiá, aby pomohli vytvárať lepší obraz o EÚ, lebo často je vraj ťažké dostať na verejnosť pozitívne príbehy.

Jadro EÚ

Podpredseda EK Šefčovič začal, že jadro, alebo tzv. užšia spolupráca sa bude prejednávať po voľbách do EP, pričom spomína menovú úniu a spoločnú armádu EÚ. “Jednoznačne som za to, že Slovensko má patriť k najvyspelejším krajinám v Európe,” vyjadril svoj postoj.

“Ja si myslím, že jadro je len Ficová póza, celá Európa má byť jadrom. Nemáme tu vytvárať ostrovčeky, ale každá krajina má spolupracovať. Hovorme o skutočných dokumentoch EÚ, nie o nejakých chymérach jadra. Ja sa čudujem, že to tu pán Šefčovič rozvíja, pretože to nie je na stole EÚ. Bude summit v Rumunsku, kde sa má rozhodovať o piatich možných scenárov pána Junckera a u nás sa nevedie debata, ku ktorému scenáru sa chceme pripojiť, lebo to je vážna téma o ďalšom smerovaní únie,” reagoval na Šefčoviča Robert Mistrík, ktorý dodal, že nie je za prenášanie ďalších kompetencií na EÚ.

Harabin je “zásadne proti” vstupu Slovenska do tvrdého jadra, keďže tento proces podľa neho v konečnom dôsledku znamená zánik Slovenskej republiky a prenesenie kompetencií na “superštát”. Následne smeroval otázku na podpredsedu EK, aby vysvetlil, kde sa dá dostať ku záverečnému účtu auditorov od roku 2014, kde by mal byť zhrnutý celý rozpočet únie. Podľa Harabina sa takto vytvára možnosť na využívanie čiernych peňazí na podporu migrácie, “majdoanov” a podobne.

Podľa Maroša Šefčoviča takýto záverečný účet existuje, avšak financovanie EÚ sa zakladá na eurofondoch, ktoré sú komplikované. “Financie v EÚ sú pod takou kontrolou, akú si ani nevieme predstaviť. Každé euro musí byť skontrolované auditormi, rozpočtovým výborom a rozpory pri vyhodnocovaní sú spôsobené pretože ide o tzv. zdieľané financovanie a nie vždy autori súhlasia s vyúčtovaním. Ale pri sporných prípadoch sa zastavuje čerpanie a peniaze sa vracajú späť do rozpočtu.

Všetci traja kandidáti sa zhodli, že posilnenie európskej pohraničnej agentúry Frontex je pozitívny krok na zvýšenie bezpečnosti v EÚ.

Venezuela

Slovensko sa podľa novinárky Gabrižovej nepridalo k skupine európskych krajín, ktoré podporujú demokratickú opozíciu vo Venezuele. Ako prvý dostal slovo Štefan Harabin: “Slovensko je samostatný štát aj v otázke zahraničnej politiky. Nie je dobré, keď sa tu akceptuje agresívna zahraničná politika zo strany Európskej únie. Myslím si, že by sme mali zaujať jednoznačný postoj. Je to vnútorná záležitosť Venezuely a nech si to venezuelský ľud vyrieši v súlade s právnym poriadkom. Nechcem sa vyjadrovať k tomu, že Maduro vyhral voľby, že nemohol zložiť sľub parlamentu s opozičnými silami, no podľa tam platnej ústavy zložil sľub do rúk predsedu ústavného súdu, čo je platné. Takže aj preto si myslím, že Slovensko by sa nemalo miešať do týchto vnútorných záležitostí.” Dodal, že ide o hru veľmocí s USA, časťou EÚ na jednej strane, Číny, Ruska Iránu, Turecka a ďalších krajín.

Šefčovič vyhlásil, že ide o moment, kde sa očakáva, že prezident aktívne vstúpi do rokovania s relevantnými politickými silami. “Ja som si prečítal stanoviská a chcem povedať, že vo Venezuele je neuveriteľne dramatická situácia, chudoba, migrácia. V krajine nie sú lieky, potraviny a hrozí humanitárna kríza. V EÚ sme sa nedávno zhodli, že voľby Madura neboli slobodné. Teraz je najdôležitejšie hľadať riešenie, aby sa zapájali aj susedné krajiny, ktoré nesú ťarchu migrácie. Myslím si, že jediným riešením budú slobodné voľby pod dozorom medzinárodných pozorovateľov,” skonštatoval kandidát Smeru-SD.

Mistrík pre zmenu tvrdí, že ide o typický príklad, keď sa Slovensko síce tlačí do jadra, no zahraničnopoliticky je nečitateľné. “My vlastne nevieme, kto u nás tvorí zahraničnú politiku. Ministerstvo zahraničných vecí si vážim pre jeho postoj, pretože zdieľa názor medzinárodného spoločenstva. Treba jasne odsúdiť, že Madurov režim je autokratický režim. Pán Šefčovič vymenoval dôsledky, ale treba pomenovať príčiny, že tam vládne jeden diktátor a ten štát sa rozpadá,” povedal v diskusii vedec Mistrík a dodal: “To nie je prvýkrát. Videli sme to pri protiruských sankciách, pri migračnom pakte… Ministerstvo zahraničia niečo navrhne, potom príde pán poslanec Fico, pán Blaha, pán predseda Národnej rady Danko a zrazu je všetko inak, takto sa nespráva krajina, ktorá chce ísť do jadra.”

Zahraničná politika a Rusko

Šimečka k predošlej téme zdôraznil, že Slovensko ostalo vo vyhláseniach osamotene aj v rámci V4. Podotkol, že toto zoskupenie má odlišný postoj aj ku Ruskej federácii, pričom Poliaci ju odmietajú, Maďari sú proruskí, Slováci sú vraj pól na pól “a keby bol pán Harabin prezident, tak je jasne proruské.” Český prezident je proruský, no MZV nie.

Kandidát Šefčovič povedal, že V4 zabezpečuje, aby bolo počuť hlas tohto regiónu. Podobne vraj fungujú nordické krajiny, pobaltské krajiny a Belenlux. Je prirodzené, že susedia chcú koordinovať postoje. “Nemyslím, si, že V4 je tu na to, aby sme mali rovnaký názor. Je to zoskupenie, kde hovoríme otvorene, dôverne a keď si nemôže pomôcť tak si určite nebudeme škodiť.” V ukrajinskej kríze je podľa neho Slovensko dôležitým hráčom, aj tým, že sprístupnilo cestu Ukrajine ku plynu.

Následne sa ku slovu dostal Štefan Harabin, ktorý odpovedal na útok Šimečku: “Pán redaktor, vy ste tu zase prijali záver, že Harabin je proruský. Vyprosím si, aby ste robili hodnotiace závery. Ak poviem, že som za zrušenie sankcií, to neznamená, že som proruský. Ja som za zachovanie dobrých slovensko-ruských vzťahov, ktoré ale nesmú zaťažovať dobré slovensko-americké vzťahy, dobré slovensko-nemecké vzťahy…” Podotkol, že si predstavuje zahraničnú politiku orientovanú na všetky svetové strany. “Neviem na základe čoho všetci hovoríte, že Rusko je hrozba… Som proti tomu, aby bola Stredná Európa vystrčeným cieľom pre Rusko. Keby Rusko bol agresor, tak by tu dávno po rôznych provokáciách vojna.”

Šimečka povedal, že nerozumie, že keď rakety mieria na naše územie, tak Rusko nie je hrozba.. Harabin vysvetlil, že to je jedno, či ide o Rusko či USA, lebo ide o bezpečnostnú situáciu veľmoci. “Keby sa NATO nepribližovalo hraniciam Ruska, Rusko na to nemusí reagovať,” dodáva Harabin.

Mistrík povedal, že prezident musí hľadať riešenia, aby sa nepodkopávala EÚ a aby sa zachovali spojenectvá vo V4.

Vražda Jána Kuciaka a protesty

Na otázku o protestoch Za slušné Slovensko a Georgovi Sorosovi Robert Mistrík uviedol, že išlo o “hanbu”, keď expremiér Robert Fico na tlačovej konferencii manévroval miliónom eur. “Sú to absolútne hlúposti, nešlo o sprisahanie. Došlo k rekonštrukcii vlády a Fico už nie je premiérom.” Problémy podľa Mistríka dlho eskalovali a “strhol sa paravan moci”. “Ukázalo sa, v akom stave sa nachádza spoločnosť. Pevne verím, že budú dôsledne vyšetrené všetky podvody a vraždy,” vyhlási.

Maroš Šefčovič hovorí, že dvojnásobná vražda s ním hlboko otriasla, keďže má dcéry v podobnom veku. “Vražda novinára je absolútne neospravdlniteľná. Hneď som požiadal kolegov, aby sme do vyšetrovania zapojili Europol a Eurojust. Vysvetľoval som, že vražda je také niečo, že sa nečudujem, že máme v uliciach desaťtisíce ľudí. A som hrdý na to ako to prebehlo kultivovane. Duch z roku 1989 sa preniesol do protestov, v súvislosti s tým, keď sa teraz pozriem na protesty napríklad v Paríži…”

Harabin doplnil, že mal na stole spis v procese rozhodovania o väzbe obvinených. Vyzdvihol kvalitnú prácu polície, no pýtal sa, prečo aj v ostatných vraždách nie je takéto špičkové zadokumnentovanie dôkazov a výpovedí. Ku vyhláseniam Fica o sprisahaní podčiarkol: “Fico postupoval v rozpore s právnym poriadkom a núkal tomu a tomu. Ja sa k pánovi Ficovi nebudem vyjadrovať. Keď ľudia boli rozhorčení z toho, že došlo k vražde a protestovali, veď sme v demokratickej krajine, prečo by sme tomu mali brániť.”

Fašizmus v Európe

Divák sa opýtal, ako kandidáti vnímajú fašizmus, keďže dnes hocikto hocikoho označuje za extrémistu či fašistu. Mistrík nevedel ponúknuť definíciu, no povedal, že ide o potláčanie práv a slobôd menšín, ktoré sa začalo od druhej svetovej vojny. “Znamená to vraždenie, vyhladzovanie národov, brutálna diktatúra a každý kto obhajuje tieto režimy je fašista. Pán Harabin tu dnes označil prvky EÚ za fašistické, to je absolútny nezmysel, čiže treba dobre rozlišovať.”

Harabin tvrdí, že keď EÚ prijíma smernice na obmedzovanie slobody slova a zriaďuje špeciálne súdy, tak ide o rodiace sa prvky fašizmu. “Prejavov fašizmu je dnes veľmi veľa. Jeden politický oponent takto označuje druhého, vždy je potrebné vidieť konkrétne skutky a prejavy. Ja som to povedal na adresu prezidenta Kisku, keď nadradil ekonomické záujmy nad ľudské práva, ako to niekdy vyhlasoval Hitler. A keď sa bozká s Porošenkom, ktorý ma vo vláde fašistu a zákonom rehabilituje fašistu, tak to sú prvky fašizmu a toto EÚ toleruje.”

Bývalý popredný redaktor SME Šimečka už takéto vyhlásenia Harabina nedokázal zniesť – ako pravý liberál nepríjemné a opačné názory neakceptoval a vyhlásil: “Vôbec vám nerozumiem, čo ste hovorili a nechcem už ani počuť odpovede, Pretože podľa mňa ste v tejto chvíli prekročili všetky normy aj slušného správania, navyše týmto spôsobom hovoríte o prezidentovi ako o fašistovi, tak už v tejto krajine neexistuje norma, podľa ktorej môžeme hovoriť slušným jazykom o ľuďoch, ktorí patria do demokratického tábora. Ja som z toho v úplnom šoku.”

Šefčovič si myslí, že dôležité je, aká je atmosféra v spoločnosti. “Ja som niekdy skutočne prekvapený, akú máme historickú pamäť, že v meste kde sa oslavuje SNP, boli pred pár rokmi také výsledky volieb. Myslím si, že to, čo sa dialo na Slovensku počas druhej svetovej vojny bolo tragédia našich dejín a toto musíme mladým ľudom vysvetľovať, aby sme zabránili nebezpečným ideológiám.”