Londýn 18. mája (HSP/Foto:RIA Novosti)
Už viac nežijeme vo svete, kde si Západ jednoducho presadí, čo sa mu zachce
Nadradenosť západu sa stáva minulosťou a Západ bude musieť začať vyjednávať so stále sebavedomejším Ruskom a s jeho požiadavkami radšej súhlasiť. Taký názor vyjadril bývalý britský veľvyslanec v Rusku Anthony Brenton.
Východisko z ukrajinskej krízy je prakticky v nedohľadne, píše bývalý britský veľvyslanec v Rusku Anthony Brenton, vo svojom článku pre The Guardian. Rokovania, ktoré sa vedú v Kyjeve vo forme okrúhlych stolov sú síce dobrý nápad, ale stúpenci federalizácie nie sú pozvaní a celý proces tak môže byť zmarený, myslí si diplomat.
Chybu Európska únia urobila, keď sa zamiešala do vnútorných záležitosti suseda a partnera Ruska, nezaoberajúc sa tým, ako na to môže Rusko zareagovať, pokračuje Brenton. Priznáva, že k tomu nedošlo len tak, z ničoho nič. Západ už dvadsať rokov neberie Rusko vážne, ako o tom svedčí vojna v Kosove a rozširovanie NATO. Keď Rusko odpovedalo na ukrajinské udalosti, Západ otočil o 180 stupňov a začal brániť “revanšistickým ruským pokusom obnoviť Sovietsky zväz”.
Podľa diplomata, si Západ začína uvedomovať, že nemá dočinenia s revanšistickou krajinou, ale so štátom, ktorý odmieta byť obetným baránkom a nebude prosiť o milosť. Kremeľ nechce vojnu a nechce ani niesť bremeno obnovy východnej Ukrajiny, myslí si ex-diplomat. Ale Moskva má samozrejme svoje minimálne podmienky – neutrálnu Ukrajinu a väčšiu autonómiu pre rusky hovoriace obyvateľstvo. A podľa Brentona, oplatí sa ich prijať, uvádza Ino TV.
Avšak na západe stále prevláda názor, že Moskve sa nesmie ustupovať, inak sa nezastaví pri malých požiadavkách a naviac, akým právom by mala Moskva napomínať Kyjev? Základom je, odpovedá britský diplomat, že vo svete vystavanom na právnych normách, musí byť agresor potrestaný a veľké štáty by sa nemali miešať do veci malých. “Na medzinárodnom práve vystavaný svet, v ktorom sa nám zdalo, že žijeme od 1991 roku, bol vždy iba ilúziou, ktorá sa teraz rozplýva. V skutočnosti to bola ilúzia a to práve preto, že pravidlá tak krásne stanovené v Charte OSN, podľa vlastného uváženia interpretoval a do života uvádzal Západ, ktorý mal v tom čase ekonomickú a vojenskú prevahu,” napísal bývalý britský veľvyslanec.
Podľa jeho slov, keď západ potreboval výnimky z pravidiel, ako v prípade Iraku, Kosova alebo Izraela “zvyšok sveta si mohol iba ticho zanadávať”. A ilúzia teraz mizne, zarovno s tým, ako sa stráca nadradenosť západu. Brenton uvádza príklad: “iné rozvíjajúce sa krajiny, ktoré by mali na to, aby mohli kritizovať anexiu Krymu sebavedomým Ruskom, obozretne mlčali.”
Ak sa konfrontácia s Moskvou pretiahne, svet v konečnom dôsledku získa iba rozdelenú Ukrajinu a ešte nestabilnejšie Rusko, z čoho budú mať úžitok iba Čína a Irán. Preto najlepším riešením ukrajinského problému je neutrálny štatút Ukrajiny, rovnako ako to bolo v prípade Fínska počas studenej vojny, predostiera bývalý britský veľvyslanec. “Už viac nežijeme vo svete, kde si Západ jednoducho presadí, čo sa mu zachce,” konštatuje Anthony Brenton.