V marci 2025 zaviedol maďarský premiér Viktor Orbán reguláciu obchodných marží na 30 základných potravinách s cieľom zmierniť dopady inflácie na spotrebiteľov. Od polovice marca do konca mája platí nariadenie, podľa ktorého maloobchodníci nesmú stanoviť maržu vyššiu ako 10 % nad veľkoobchodnú cenu týchto produktov. Toto opatrenie je možné v prípade potreby predĺžiť.

Tento krok nasledoval po neúspešných rokovaniach s obchodnými reťazcami, ktorých ponuky na zníženie cien podľa Orbána neboli dostatočné. Vo februári 2025 dosiahla inflácia v Maďarsku 5,6 %, pričom ceny potravín vzrástli o 7,1 %.

A hoci analytici vyjadrujú pochybnosti o účinnosti tohto opatrenia, pričom niektorí upozorňujú, že predchádzajúce cenové regulácie viedli k zvýšeniu cien iných produktov, pretože predajcovia sa snažili kompenzovať straty, Orbánove opatrenia zjavne zafungovali.

Podľa dostupných údajov došlo k priemernému poklesu cien potravín o 16 %, pričom niektoré produkty zaznamenali ešte výraznejšie zlacnenie. ​

Mlieko: Cena litra mlieka klesla z 639 HUF na 372 HUF, čo predstavuje zníženie o približne 42 %.

Kyslá smotana: Cena balenia klesla z 959 HUF na 433 HUF, teda o približne 55 %.

Tvaroh, maslo a jedlé tuky: Tieto produkty zaznamenali pokles cien o viac než 50 %.

Spokojnosť s dopadom opatrenia na koncové ceny potravín neskrýval ani minister Márton Nagy, ktorý zdôraznil, že priemerný pokles cien o 16 % prekonal očakávania vlády a očakáva sa, že s pokračujúcim preceňovaním môže byť tento pokles ešte výraznejší. To, že opatrenie takto okamžite zafungovalo, svedčí o tom, že maďarský trh bol predtým vysokými maržami obchodníkov deformovaný.

Oligopoly v Maďarsku dlhodobo trh deformujú

Nakoľko je maďarský maloobchodný trh vysoko koncentrovaný, na trhu s potravinami dominuje niekoľko veľkých hráčov z Nemecka a Rakúska, konkurencia je slabá, čo im umožňuje udržiavať vysoké marže na základných potravinách.

Veľké reťazce majú vyjednávaciu silu voči dodávateľom, čo im umožňuje stlačiť nákupné ceny, ale zároveň si udržiavať vysoké maloobchodné ceny. Vysoké marže môžu byť spôsobené aj tým, že niektoré produkty dotujú iné – lacnejšie výrobky priťahujú zákazníkov, zatiaľ čo drahšie generujú zisk.

Veľa produktov v akcii alebo so zľavami umožňuje reťazcom vyrovnávať straty z iných výrobkov práve vysokými maržami na základných potravinách.

Práve prebiehajúci rast inflácie v Maďarsku mohol viesť oligopoly k preventívnemu zvyšovaniu cien. Ak sa spotrebitelia boja ďalšieho zdražovania, môžu akceptovať vyššie ceny, čím obchodníci testujú, kde je hranica akceptácie.

V deformovanom trhu je najjednoduchšie preniesť rast cien energií, dopravy a pracovných síl, ktorý mohol viesť k vyšším nákladom, na zákazníkov.

Obavy zo zásahu Orbánovej vlády do marží nie sú na mieste

Obavy z fungovania regulácie obchodných marží v Maďarsku nie sú úplne opodstatnené, aspoň nie v krátkodobom horizonte. Regulácia v oligopolmi deformovanom prostredí môže fungovať aj dlhodobo.

Veľké reťazce majú širokú škálu produktov, a aj keď im regulácia obmedzí marže na základné potraviny, stále môžu generovať zisky na iných položkách. Regulácia sa navyše nevzťahuje na celý trh, ale len na vybrané kategórie produktov, čo im ponecháva priestor na flexibilitu. Takže si ziskové modely udržia.

Podobné regulácie fungujú aj v iných krajinách. RPM (Retail Price Maintenance) v Indii reguluje ceny základných produktov už viac ako 30 rokov. Kontrola cien pohonných hmôt v niektorých štátoch USA alebo cenové stropy v Európe počas kríz ukazujú, že regulácia nemusí nutne viesť k zlyhaniu trhu. Ak je opatrenie dobre nastavené a kontrolované, obchodníci sa mu prispôsobia bez veľkých deformácií.

Regulácia môže mať pozitívny dopad na posilnenie konkurenčného prostredia. Nakoľko veľké reťazce nebudú môcť zarábať na extrémnych maržiach, môže sa otvoriť priestor pre menších hráčov, ktorí sa predtým nemohli presadiť. Maďarsko môže paralelne podporovať malé obchody alebo lokálnych dodávateľov, čím sa zvýši konkurencia a stabilita trhu.

Keď si spotrebitelia zvyknú na nižšie ceny, obchodníci budú pod tlakom ich udržať aj po prípadnom uvoľnení regulácie. Ak reťazce ceny opäť prudko zdvihnú, môžu stratiť zákazníkov.

Čo by mohlo hodiť do úspechu opatrenia Orbánovej vlády vidly

Obavy z účinnosti, prípadne z dopadov regulácie obchodných marží na základné potraviny by mohli nabrať reálnu podobu v prípade, ak by reťazce našli spôsoby, ako si kompenzovať straty cez nové poplatky alebo skryté náklady (napr. logistické či marketingové poplatky pre dodávateľov), teda by obchádzali reguláciu.

Rovnako by mohlo pozitívnym dopadom regulácie ublížiť, ak by výrobcovia potravín začali presmerovávať produkciu do iných krajín s voľnejšími cenami, čo by mohlo spôsobiť nedostatok niektorých produktov. K tomuto zatiaľ nedošlo.

Zlyhať by mohla aj maďarská vláda, ak by reguláciu nesprevádzala dostatočná kontrola a transparentnosť v dodržiavaní pravidiel, veľké reťazce by si mohli nájsť cesty, ako reguláciu obísť.

V tejto chvíli, keď opatrenie prinieslo významné zníženie cien pre koncového spotrebiteľa a navyše bude tlačiť aj infláciu nadol, je možné konštatovať, že obavy zo zásahu štátu sú prehnané, opatrenie sa zatiaľ osvedčilo. Regulácia marží zatiaľ funguje bez viditeľných negatívnych dopadov. Oligopoly síce môžu reagovať rôznymi stratégiami, ale neexistuje dôkaz, že by to spôsobilo vážne problémy. Ak sa bude regulácia správne riadiť a doplní sa ďalšími krokmi na podporu konkurencie, môže zostať efektívna aj dlhodobo.

Maďarsko ukazuje cestu aj Slovensku

Slovensko je na tom z pohľadu ovládania, či deformácie trhu s potravinami dominantnými reťazcami ešte v oveľa horšej situácii ako Maďarsko. Kým v Maďarsku existujú silnejšie domáce reťazce (napr. CBA, Coop Hungary), ktoré aspoň čiastočne konkurujú nadnárodným hráčom, na Slovensku je trh plne ovládaný zahraničnými reťazcami (Tesco, Lidl, Kaufland, Billa, Coop Jednota), pričom domáci hráči sú veľmi slabí.

Na Slovensku za 30 rokov liberálneho kapitalizmu nerozvinul vidiecky maloobchod. V Maďarsku stále fungujú malé vidiecke obchody, ktoré vytvárajú aspoň čiastočnú konkurenciu. Na Slovensku mnoho malých obchodov zaniklo, čo zvyšuje závislosť ľudí na veľkých reťazcoch.

Väčšina toho, čo sa objaví na pultoch slovenských obchodov, je dovezená. Slovenské obchody predávajú veľké množstvo dovezených potravín, pretože domáca produkcia nedokáže pokryť dopyt. Na rozdiel od Slovenska, v Maďarsku sa podarilo vo viacerých kategóriách zachovať potravinovú sebestačnosť. Existuje riziko, že v prípade zavedenia regulácie marží na Slovensku reťazce by mohli presmerovať dodávky do iných krajín, kde si môžu ponechať vyššie zisky. Ak reťazce na Slovensku zistia, že sa im neoplatí predávať niektoré produkty za nižšie ceny, jednoducho obmedzia ich objednávky od dodávateľov a namiesto Slovenska ich presmerujú do Česka, Rakúska či Poľska.

Väčší domáci trh Maďarska (takmer 10 miliónov obyvateľov) oproti 5,4 milióna na Slovensku dáva maďarskej vláde lepšie karty pri vyjednávaní s obchodnými reťazcami. Pre veľké reťazce je ťažšie ignorovať Maďarsko, lebo tam majú vyšší obrat a väčšiu sieť prevádzok. Slovensko je malý trh, a ak by zaviedlo reguláciu, reťazce by mohli radšej poslať tovar do iných krajín, kde ich nikto neobmedzuje.

Maďarská vláda v minulosti opakovane zasahovala do cien potravín (napr. zaviedla cenové stropy na vybrané potraviny). Reťazce sa už prispôsobili tomu, že štát reguluje trh, a namiesto obchádzania regulácií si skôr optimalizujú náklady v rámci trhu. Kým na Slovensku sa o to vláda len pokúšala.

SNS sa už v minulosti pokúšala obmedziť dominanciu reťazcov

Andrej Danko a jeho SNS sa pokúsili zaviesť opatrenia proti dominantnému postaveniu obchodných reťazcov na Slovensku, ale narazili na odpor EÚ a neuspeli. Hlavný rozdiel medzi slovenským a maďarským prístupom spočíva v tom, ako boli regulácie nastavené a zdôvodnené.

V roku 2018 SNS presadila špeciálny 2,5 % odvod z čistého obratu pre obchodné reťazce. Mal sa vzťahovať na firmy, ktoré majú aspoň 25 % príjmov z predaja potravín a zároveň pôsobia na celom Slovensku. Cieľom malo byť prerozdelenie peňazí v prospech malých predajcov a potravinárov.

Európska komisia označila tento odvod za diskriminačný, pretože bol zameraný primárne na zahraničné reťazce (Tesco, Lidl, Kaufland, Billa). Domáci hráči (napr. COOP Jednota) boli oslobodení, čo bolo v rozpore s pravidlami EÚ o hospodárskej súťaži. Zákon bol nakoniec zrušený Ústavným súdom SR, keďže nebol v súlade s právom EÚ.

Orbánova vláda neurčila žiadnu novú daň ani odvod – namiesto toho regulovala marže obchodníkov. Regulácia sa vzťahuje na konkrétne potraviny, nie na celé firmy. Netýka sa iba zahraničných reťazcov, ale všetkých predajcov vrátane domácich hráčov. Opatrenie je zdôvodnené ochranou spotrebiteľa, nie bojom proti zahraničným firmám.

Maďarsko sa nedostalo do konfliktu s EÚ preto, lebo jeho opatrenie neporušuje pravidlá EÚ, pretože sa týka konkrétnych produktov a nie konkrétnych firiem. Nezvýhodňuje domáce firmy – uplatňuje sa rovnako na všetkých. Maržová regulácia je bežná v niektorých sektoroch (napr. pohonné hmoty, lieky, energie), takže EÚ ju toleruje viac ako dodatočné dane.

Aké marže sú na základné potraviny na Slovensku?

Obchodné reťazce na Slovensku uplatňujú rôzne obchodné marže na základné potraviny, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétneho produktu, reťazca a ďalších faktorov. Podľa analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) dosiahla priemerná obchodná marža maloobchodných reťazcov v roku 2022 hodnotu približne 27 %. To znamená, že ak zákazník zaplatil za tovar 100 eur, reťazec tento tovar nakúpil za približne 73 eur. Po zaplatení všetkých nákladov, vrátane miezd, energií a ďalších prevádzkových výdavkov, zostala reťazcom zisková marža na úrovni 4 %.

Je dôležité rozlišovať medzi obchodnou maržou a obchodnou prirážkou. Obchodná marža vyjadruje podiel zisku z predajnej ceny, zatiaľ čo obchodná prirážka vyjadruje percentuálny podiel zisku z nákupnej ceny. Napríklad, ak je nákupná cena produktu 90 eur a predajná cena 120 eur, obchodná prirážka je 33,33 %, čo znamená, že predajná cena je o 33,33 % vyššia ako nákupná cena.

V rozhovore pre Hlavné Správy predseda predstavenstva Slovenského združenia pekárov, cukrárov a cestovinárov, Milan Lapšanský ohľadom obchodných prirážok v reťazcoch uviedol:

„Obchodné prirážky sú už teraz astronomické. Politiku obchodných reťazcov často kritizujeme a tvrdíme, že prirážky, ktoré aplikujú na slovenskom trhu, sú až nemorálne. Prevyšujú 100 percent. To znamená, že ak im niečo dodáme za jedno euro, tak oni pridajú ďalšie a nič nevytvorili, len ten náš výrobok preniesli zo svojho skladu na pult. Pridajú DPH a potom výrobok stojí cez dve eurá, pričom my sme ho vyrobili a priviezli za euro. V našej cene sú zarátané suroviny, energie, mzdy, odvody, logistika, a samozrejme aj primeraná miera zisku.“

„Spoločnosť je už dosť vyspelá na to, aby nedovolila okrádanie zákazníkov. V prípade rýchloobrátkového tovaru, našich výrobkov, ktoré ráno dodáme a na obed sú predané, nie je dôvod, aby tam obchodník pridal ďalších 100, 140 alebo 200 percent, to je nemorálne.“

Na ťahu je slovenská vláda

Na Slovensku by regulácia obchodných marží mohla pomôcť, ale len ak sa zameria na vybrané základné potraviny a bude správne vynucovaná. Ak by sa implementovala neefektívne, mohlo by to viesť k nedostatku niektorých produktov alebo vyšším cenám iných tovarov.

Alternatívou by mohol byť systém RPM (ako v Indii) alebo podpora lokálnych producentov a obchodníkov, aby sa trh prirodzene vyvážil.

V Čechách by radi „umravnili“ reťazce tak, že by v obchodoch boli uvedené dve ceny. Jedna, za ktorú obchodník výrobok kúpil od výrobcu a druhá cena predajná, pre koncového zákazníka. S opatrením prichádza Daniel Sterzik (Vidlák), ktorý je pre nadchádzajúce voľby do českého parlamentu na kandidátke hnutia Stačilo! Kateřiny Koněčnej. Tento návrh by podľa neho zvýšil transparentnosť a umožnil spotrebiteľom lepšie pochopiť marže obchodníkov.

Sterzik tiež vyzýva obchodné reťazce, aby zverejnili faktúry za konkrétne produkty, napríklad maslo, aby sa odhalili skutočné príčiny zdražovania.

Sám Lapšanský zväz sa pohráva s podobnou myšlienkou, pre ktorú hľadá politickú podporu:

„Zákazník by mal minimálne vidieť pásma obchodných prirážok. Malo by to fungovať spôsobom, že v prípade, ak by obchodná prirážka bola do 40 percent – čo berieme ako úplne normálne a vo svete bežné – cenovka by bola napríklad zelená. V prípade, že by bola prirážka väčšia, bola by napríklad červená. A ak by išlo o výrobky, ktorých je na slovenských pultoch žiaľ mnoho a obsahujú prirážku nad 100 percent, tak by cenovka mohla byť čierna.“

Ak to išlo v Maďarsku, určite existujú spôsoby, ako v súlade s právom únie nastaviť pravidlá aj pre reťazce na Slovensku a zároveň podporiť slovenskú produkciu, aby sa posilnila konkurencia. Loptičku má v rukách slovenská vláda. Podporu u voličov pre takéto opatrenia by súčasná koalícia určite našla.