Môj profil 
Predplatné
„Chceme zodpovedným rezortom a inštitúciám, ktorých sa reprodukcia týka, odovzdať v komplexnej podobe naše vedecké výsledky. Upozorniť na to, k čomu sme sa dostali a vytvoriť diskusiu, aby sa vyjadrili k tejto problematike, pomenovali svoje stanoviská k našim odporúčaniam. Medzi známe okolnosti patrí napríklad nízka dostupnosť predškolských zariadení, čo veľmi ovplyvňuje plánovanie detí u mladých rodičov,“ uviedol pre TASR Gabriel Bianchi z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý realizoval výskum s Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja.
Trojročným výskumom zistili, že sa veľmi zmenili logistické, technické, ekonomické, psychologické a životnoštýlové podmienky oproti obdobiu spred 20 rokov. Tým sa aj hodnota dieťaťa v rodine dostáva zásadne do úplne inej roviny. Kým predtým mladí ľudia si jedným dieťaťom splnili akceptáciu sebou aj spoločnosťou, teraz veľmi zvažujú či a kedy sa stať rodičom alebo prípadne mať druhé dieťa. Okrem toho sa posunul vek rodičky prvého dieťaťa takmer o desať rokov.
V rámci oneskoreného nástupu tzv. druhej demografickej zmeny poklesla pôrodnosť na Slovensku pred piatimi rokmi na 1,2 dieťa na jednu ženu vo fertilnom veku. V súčasnosti registrujeme mierne stúpajúci trend a úhrnná miera plodnosti je na úrovni 1,4 dieťaťa na ženu v reprodukčnom veku. Príčinou nárastu je však skôr dobehnutie oneskorenia pôrodov o päť až sedem rokov, ktoré nastalo odkladaním pôrodu prvého dieťaťa v súvislosti so zmenou životného štýlu od konca 90. rokov.
„Teda nejde o skutočný nárast, ale iba o dobiehanie. Krok k druhému dieťaťu je mladými ľuďmi zvažovaný úplne inými kritériami ako u prvého dieťaťa. Je z psychologického, sociologického a demografického hľadiska tým kľúčom, ak chceme rozlúsknuť tajomstvo, ako prinavrátiť reprodukciu k číslu o jej udržateľnosti. Súčasnosť medzi 1,4 až 1,5 dieťaťa na jednu fertilnú ženu zďaleka nezodpovedá ani tej nevyhnutnej reprodukcii,“ dodal Gabriel Bianchi.
.jpg)
