Očkovacia kampaň v únii sa začala pomaly, čo blok pripisuje farmaceutickým spoločnostiam, najmä firme AstraZeneca, ktoré podľa nich nedodávajú prisľúbené množstvá vakcín. AstraZeneca pritom tvrdí, že neporušuje zmluvu.

„Myslím, že je jasné, že v prvom rade musí spoločnosť dobehnúť zameškané,” povedala von der Leyenová.

„Musí dodržať zmluvu, ktorú má s členskými štátmi, skôr ako bude môcť znovu začať exportovať vakcíny,” pokračovala s tým, že chcú vysvetliť európskym občanom, že môžu dostať svoj spravodlivý podiel.

.

Po tom, ako únia predstavila plán na prísnejšie kontroly vývozu vakcín vyrobených na území bloku, vyslúžila si kritiku najmä zo strany Veľkej Británie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré ju obvinili z takzvaného „vakcínového nacionalizmu”.

Britský premiér Boris Johnson v reakcii na toto rozhodnutie varoval, že „blokády” nie sú „rozumné”, pričom upozornil, že by to mohlo ohroziť vakcinačnú kampaň v krajine, ktorá bola zatiaľ úspešnejšia, ako vo väčšine štátov únie. Zákaz presahujúci sporné dodávky AstraZeneca by tiež podľa neho mohol zablokovať vakcíny konzorcia BioNTech/Pfizer vyrábané v Belgicku.

Von der Leyenová však vo štvrtok reagovala s tým, že EÚ je „región, ktorý vyváža najviac vakcín na svete”.

„Vyzývame ostatných, aby sa vyrovnali našej otvorenosti,” skonštatovala, pričom ešte predtým prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter informovala, že únia od decembra vyviezla asi 77 miliónov dávok do 33 krajín.

Jej komentáre prišli len deň po tom, čo EÚ a Británia vydali spoločné stanovisko, v ktorom sa po týždňoch napätia pre vakcínu AstraZeneca zaviazali spolupracovať.

Kontrolu vývozu pritom podporil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého samit priniesol „koniec naivity” zo strany bloku.

„Podporujem skutočnosť, že musíme zablokovať všetok vývoz, kým niektoré farmaceutické spoločnosti nezačnú dodržiavať svoje záväzky voči Európanom,” uviedol.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová tiež poznamenala, že EÚ „narozdiel od Spojených štátov a Veľkej Británie nezásobuje len seba, ale aj vyváža do sveta”.

Holandský premiér Mark Rutte však uviedol, že zatiaľ čo ďalší lídri považujú plán komisie na sprísnenie kontrol za „prijateľný”, on dúfa, že sa k nemu nakoniec neuchýlia. Podobne sa vyjadril aj jeho belgický kolega Alexander De Croo. Obe tieto krajiny sú pritom domovom tovární, ktoré sa podieľajú na výrobe vakcín AstraZeneca. Britsko-švédska firma podľa BBC naznačila, že by už čoskoro mohla štátom únie poslať ďalšie dodávky vakcín, čo by mohlo pomôcť aspoň trochu utíšiť hnev v EÚ.

Lídri sa na virtuálnom samite dohodli aj na zvýšení výroby vakcín na území bloku.

„Zvýšenie produkcie, dodávok a nasadenia vakcín zostáva kľúčové a neodkladné pre prekonanie krízy. Je potrebné ďalej zvýšiť snahy v tomto smere,” skonštatovali v spoločnom vyhlásení.

Upozornili pritom na dôležitosť transparentnosti a tiež využívania povolení na export.

Zdroj z Európskej únie pritom podľa agentúry AP tvrdí, že zatiaľ čo EÚ od 1. decembra povolila vývoz 21 miliónov vakcín do Británie, opačným smerom neprišlo nič.

Lídri sa však nedokázali dohodnúť na riešení sporu o nerovnomernej distribúcii vakcín. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz kritizuje prideľovanie vakcín, pričom tvrdí, že niektoré štáty dostávajú viac, ako by mali, na úrok iných. Ako líder koalície šiestich nespokojných krajín pritom požadoval nápravu tohto mechanizmu.

Do konca samitu sa krajiny nedohodli, ako rozdeliť najbližších 10 miliónov dávok tak, aby zmiernili rozdiely medzi členskými štátmi. Napokon rozhodli, že túto diskusiu posunú na neskoršie stretnutie svojich zástupcov.

Napriek meškajúcim dodávkam si je však EÚ stále istá, že dokáže do konca leta zaočkovať 70 % dospelých. Na základe kontraktov komisia očakáva, že v druhom štvrťroku blok dostane 360 miliónov vakcín.

Podľa Macrona by Európa v polovici roka 2021 mohla mať výrobnú kapacitu dve až tri miliardy dávok ročne, čo by znamenalo, že nielen naplní svoje potreby, ale bude môcť aj vyvážať.

„Do konca leta sa stane Európa kontinentom, ktorý bude vyrábať najviac dávok na svete,” skonštatoval.

Prostredníctvom videospojenia sa na samite zúčastnil aj americký prezident Joe Biden. Bola to prvá takáto diskusia s americkým lídrom po 11 rokoch.