Zatiaľ všetci čakajú, čo bude ďalej. Zopakuje Trump sýrsky scenár? A ten obsahuje niekoľko komponentov: zaútočenie, hlučná kampaň v médiách, “akcia solidariry” spojencov v NATO, hlasné vyhlásenia v Bezpečnostnej rade OSN, schválenie v Kongrese USA. To všetko bude zabezpečené, okrem posledného. Tam je to s podmienkami.
Senátor John McCair napríklad vyhlásil, že Trump čiastočne nesie zodpovednosť za chemický útok v sýrskom Idlie. To samozrejme trochu narúša “biznis-projekt” prezidenta, ale ten si zrejme myslí, že jeho ďalšia zahranično-politická aktivita anuluje domácu politickú kritiku jeho osoby.
Mimochodom, v súvislosti s útokom na Sýriu vzniká jedna nevyhnutná otázka: je Trumpová politika skutočne tak nepredvídateľná? Keď nebudeme brať do úvahy americké reálie, skutočne sa môže zdať, že prezident je extravagantný a nepredvídateľný. Ale v skutočnosti to tak nie je. V rokovaní Trumpa je cítiť jeho závislosť na názoroch washingtonského obyvateľstva. Výsledkom je to, že bude nútený v nejakých otázkach čiastočne a v niektorých úplne prijímať rozhodnutia, ktoré mu budú vnútené. Kráľa volí jeho okolie. A Trump nechce byť jepičím vládcom.
Preto usporiadanie vzťahov s Moskvou stiahol zo súčasného programu dňa. Opäť sa objavil “problém Asada”. Ale ani útok na Sýriu nebol vykonaný náhodou práve vo chvíli návštevy prezidenta Číny Si Ťin-pchinga v USA. Trump vyhlásil: “Ak sa Čína nevysporiada so Severnou Kóreou, urobíme to my”. Je potrebné konečne ukázať Rusku a Číne, “kto svetom vládne”.
Samozrejme predovšetkým Pekingu. Pretože Číňania nielen sú, povedzme, sponzormi Severnej Kórei, ale pomaly si začínajú skúšať aj vedúcu úlohu v Ázii. Teraz Peking nepôjde do vojenského konfliktu s USA – to ukázala nepochopiteľná reakcia na prelet amerických lietadiel nad spornými japonsko-čínskymi ostrovmi Senkaku (Diaoyudao).
Všeobecne, ak Peking neprehovorí Pchjongjang, môžu Američania zaútočiť na Severnú Kóreu. Následky takéhoto kroku sú nepredvídateľné. Napríklad mnohí odborníci nevylučujú, že KĽDR odpovie na útok. Ich možnosti sú samozrejme v porovnaní s americkými minimálne. USA to neublíži. A Južná Kórea? Kto zaručí, že Kim Čong-un sa nepokúsi vyskúšať v praxi Američanmi obľúbenú doktrínu “obmedzenej jadrovej vojny”?
Čoskoro sa to dozvieme. 15. apríl je deň výročia narodenia zakladateľa KĽDR Kim Ir-Sena. A ďalšie štarty severokórejských balistických rakiet na seba nenechajú dlho čakať.