Keď v systéme fungujúcom podobne, ako funguje systém popráv napr. v USA odsúdia človeka na trest smrti, začnú sa s odsúdencom diať nezvyčajné veci. Tým, že jeho vyhliadky na plnohodnotný život rozsudkom zaniknú a stane sa z neho iba väzeň čakajúci na smrť o ktorej presne nevie kedy príde, jeho mentálne a fyzické obranné systémy, sa začnú postupne vypínať. Zvýši sa prah jeho citlivosti na bolesť, strach ako spúšťač obranných reakcií začne byť postupne niečím, nad čím prestane úplne rozmýšľať.

Odsúdení na smrť zomrú empaticky a emočne celkovo obvykle oveľa skôr, ako fyzicky. Má to svoje vývojové fázy. Odsúdenec najskôr neobvykle emočne precitne a neskôr neobvykle ochladne. Keď hyperbola jeho emócii kulminuje, otvorí svoje nožnice až na samý doraz. Je to stav mysle, ktorý otvára človeku iné dimenzie. My, ktorí sme to nezažili, pochopíme iba ťažko, o čom sa v tomto článku píše.

Odsúdenca potom bez jedinej výčitky spoločnosť popraví. Spoločnosť ľudí ho odvrhla, aby si najskôr uvedomil svoju samotu v smrti a potom “regulérne, demokraticky zhasol”. Problém je, že to “demokratické” čakanie na smrť je bezpochyby väčší trest, ako samotná smrť. Z odsúdencov sa po rozsudku stávajú zombíci. 

Akt fyzickej smrti sa stáva vykúpením

Vygraduje to tesne pred koncom, po rozhodnutí o presnom dátume jeho popravy. Tých pár dní čakania, od rozhodnutia až do popravy spolu s vykonávanými prípravami na popravu – úkonmi ktoré sú s odsúdeným robené je taký hrozný zážitok, ktorý sa nedá priať ani najhoršiemu nepriateľovi. Všetko, čo sa v súvislosti s popravou s odsúdencom v tom čase udeje je až odporne frustrujúce, ľudsky ponižujúce a z pohľadu celkovej záťaže psychiky odsúdenca tak mentálne a citovo devastačné, že na konci čakania je pre neho samotný akt fyzickej smrti vykúpením.

Najhorším zážitkom nešťastníka čakajúceho na smrť, je asi generálka vlastnej smrti. S odsúdencom vykonajú dozorcovia jeho fiktívnu popravu. Tento zážitok vypne jeho obranné mechanizmy natoľko, že samotnú popravu príjme obvykle s pokojom. Principiálne niečo podobné zažívajú aj obete pri popravách radikálnymi islamistami, keď ich pred popravou niekoľkokrát vyvedú z ciel, ponížia tým, že ich oblečú do oranžových kombinéz a cez livestream použijú na zastrašovanie sveta. Na konci im v priamom prenose odrezujú hlavy a ich obete sa až do konca tvária pokojne. Ako keby sa ani nič výnimočné nedialo.

Spoločenský rozdiel v týchto dvoch druhoch popráv je hlavne v tom, že obete terorizmu ľutujeme, ale obete systému nie. Máme pocit, že obeť systému si popravu pre svoju zločineckú minulosť zaslúži a nikto dnes popravy nerieši. Popravy nevzbudzujú v 21. storočí potrebný stupeň spoločenského odmietania. Pre pravého demokrata v tom neexistuje rozdiel. Popravu odmieta už z princípu, preto odmieta všetky jej spôsoby. Je to neľudskosť, ktorá do systému demokracie postaveného na vláde jednotlivcov zgrupených v štáte či republike, nemôže mať svoje miesto. Tá logika je úplne jednoduchá: buď sme demokrati alebo sme vrahovia samých seba.

Poslednú známa štatistika popráv je z roku 2020

V roku 2020 bolo na svete zaznamenaných 483 popráv v 18 krajinách. Predstavuje to medziročný pokles o 26 % zo 657 popráv zaznamenaných v roku 2019. Ide o najnižší počet popráv za uplynulé desaťročie.

Najviac ľudí odsúdených na smrť popravili v Číne, za ňou nasledujú Irán, Egypt, Irak a Saudská Arábia. Celkový rozsah uplatňovania trestu smrti v Číne nie je známy, tieto údaje podliehajú v Číne štátnemu tajomstvu, preto súhrnný počet najmenej 483 popráv nezahŕňa popravy vykonané súčasným čínskym režimom. Celkový počet sa odhaduje radovo na tisíce popravených.

Vynechávajúc Čínu, 88 % zvyšných zaznamenaných popráv bolo vykonaných len v štyroch krajinách sveta – v Iráne, Egypte, Iraku a Saudskej Arábii. Medzi 483 ľuďmi, ktorí tam boli v roku 2020 popravení, celkom 16 žien (3 %), a to v týchto krajinách: Egypt (4), Irán (9), Omán (1), Saudská Arábia (2).

India, Katar, Omán a Taiwan minulý rok vykonávanie popráv obnovili. Naproti tomu, neboli zaznamenané žiadne popravy v Bielorusku, Japonsku, Pakistane, Singapure a Sudáne, kde popravy v predchádzajúcich dvoch rokoch vykonávali a ani v Bahrajne, kde popravy vykonávali v roku 2019, avšak nie v roku 2018.

Egypt počet zaznamenaných  popráv medziročne strojnásobil z najmenej 32 na najmenej 107.

Počet popráv zaznamenaných v Iraku klesol viac ako o polovicu: zo 100 v roku 2019 na 45 v roku 2020. Saudská Arábia medziročne znížila počet popráv o 85 %, zo 184 na 27.

Postupné rušenie trestov smrti v jednotlivých krajinách

Čad zrušil trest smrti za akékoľvek trestné činy v máji 2020. Kazachstan podpísal a v decembri podnikol kroky pre ratifikovanie Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, s cieľom zrušiť trest smrti. Colorado stalo 22. štátom USA, ktorý zrušil trest smrti. Barbados dokončil reformy na zrušenie povinného trestu smrti.

Zaznamenané prípady omilostenia alebo zmiernenia trestu smrti boli v roku 2020, v 33 krajinách: Afganistan, Bangladéš, Barbados, Demokratická republika Kongo, Ghana, Guyana, India, Indonézia, Japonsko, Jemen, Kamerun, Keňa, Kórejská republika, Kuvajt, Lesotho, Malajzia, Maroko/Západná Sahara, Mjanmarsko, Niger, Nigéria, Omán, Pakistan, Sierra Leone, Singapur, Srí Lanka, Sudán, Sýria, Tanzánia, Thajsko, Trinidad a Tobago, USA, Zambia a Zimbabwe.

Celkovo bolo zaznamenaných najmenej 18 prípadov oslobodenia ľudí odsúdených na trest smrti, a to v nasledovných krajinách: Kamerun (3), Čína (1), Singapur (1), Taiwan (1), USA (6) and Zambia (6).

V roku 2020 bolo vynesených 1477 rozsudkov, ktorými súdy uložili trest smrti v 54 krajinách sveta, čo je o 36 % menej oproti 2307 rozsudkom v roku 2019.

Ku koncu roka 2020 čakalo vo svete na vykonanie trestu smrti najmenej 28 567 ľudí. Pri výkone trestu smrti boli v roku 2020 použité nasledujúce metódy: sťatie, poprava na elektrickom kresle, smrť obesením, zastrelením či smrtiacou injekciou.

V Iráne popravili troch ľudí za trestné činy, ktoré boli spáchané, keď mali menej ako 18 rokov. Podľa dostupných informácií ďalší ľudia, ktorí ešte nedovŕšili 18 rokov, čakali na svoju popravu aj v Iráne a na Maldivách.

Za drogové trestné činy bolo vykonaných najmenej 30 popráv v troch krajinách: Čína, Irán a Saudská Arábia. Ich počet sa tak znížil o 75 % v porovnaní so 118 popravami v roku 2019.

Vo viacerých krajinách boli rozsudky ukladajúce trest smrti vynesené aj v súdnych konaniach, ktoré nesplnili medzinárodné normy spravodlivého procesu – vrátane Bahrajnu, Bangladéša, Egypta, Iránu, Iraku, Jemenu, Malajzie, Pakistanu, Saudskej Arábie, Singapuru a Vietnamu.

Regionálne analýzy 

Americký kontinent 

Jedinou krajinou, ktorá tomto regióne vykonávala popravy aj v roku 2020, sú už dvanásty rok po sebe USA.

Počet popráv v Spojených štátoch medziročne klesol z 22 na 17. Počet zaznamenaných rozsudkov, ktorými bol v roku 2020 v USA uložený trest smrti, klesol na 18, t. j. takmer o polovicu z 35 trestov smrti uložených v roku 2019.

Administratíva prezidenta Trumpa po 17-ročnej prestávke obnovila federálne popravy a za necelých šesť mesiacov poslala na smrť 10 mužov.

Len dva štáty na americkom kontinente vynášali v roku 2020 rozsudky ukladajúce trest smrti. Boli to Spojené štáty a spojenectvo Trinidadu a Tobaga,

Ázijsko-tichomorský región 

V ázijsko-tichomorskom regióne vykonávali popravy v roku 2020 Bangladéš, Čína, India, Kórejská ľudovodemokratická republika, Taiwan a Vietnam.

Počet zaznamenaných rozsudkov, ktorými bol v tomto regióne uložený trest smrti, medziročne klesol viac ako o polovicu – na 517 takýchto rozsudkov v roku 2020, v porovnaní s 1 227 rozsudkami v roku 2019.

Počet krajín, ktoré ukladali trest smrti (16) sa medziročne výrazne nezmenil (17 krajín v roku 2019).

Japonsko, Pakistan a Singapur v roku 2020 po prvý raz za niekoľko rokov neuvádzali žiadne popravy.

Európa a Stredná Ázia 

Hoci Bielorusko formálne pokračuje v udeľovaní trestu smrti, v roku 2020 neboli v regióne vykonané žiadne popravy.

Kazachstan, Ruská federácia a Tadžikistan, v roku 2020 pokračovali v dodržiavaní moratória na popravy.

Kazachstan podpísal a posunul na ratifikáciu Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, s cieľom zrušiť trest smrti.

Blízky východ a severná Afrika 

Počet zaznamenaných popráv sa na Blízkom východe a v severnej Afrike medziročne znížil o 25 % – z 579 v roku 2019 na 437 v roku 2020. Tamojšie súdy vydali 632 rozsudkov ukladajúcich trest smrti, čo je o 11 % menej ako 707 takýchto rozsudkov z roku 2019.

Zaznamenané bolo vykonávanie popráv v ôsmich krajinách regiónu – Egypte, Iráne, Iraku, Jemene, Katare, Ománe, Saudskej Arábii a Sýrii.

Katar a Omán po rokoch, vykonávanie popráv obnovili.

Sub-saharská Afrika 

Zaznamenaný počet popráv v subsaharskom regióne medziročne klesol o 36 % – z 25 v roku 2019 na 16 v roku 2020. Popravy sa vykonávali v troch krajinách – Botswane, Južnom Sudáne a Somálsku; t. j. o jednu krajinu menej oproti roku 2019.

Počet uložených trestov smrti sa medziročne znížil o 6 % – z 325 trestov smrti uložených v roku 2019 na 305 v roku 2020. Rozsudky, ktoré ukladali trest smrti, vydávali súdy v 18 krajinách regiónu, čo je rovnaký počet krajín ako v predchádzajúcom roku.

Čad sa stal 21. krajinou v subsaharskej Afrike, ktorá úplne v roku 2020 trest smrti zrušila. 

Počet prípadov, v ktorých došlo k zmierneniu trestu smrti, sa zvýšil o 87 %, zo 165 v roku 2019 na 309 v roku 2020.

(V článku boli použité informácie z analýz Amnesty International)

Tony Belohorec