Môj profil 
Predplatné
Po rozpade ZSSR sa USA rozhodli vyplniť vákuum v postsocialistickom priestranstve v oblasti bezpečnosti. Teraz sa táto politika dostala do pasce a príčina neúspechu súvisí predovšetkým s nadmernou aktivitou USA.
Washington prešiel rámec stratégie zdržiavania Ruska a začal rozširovať NATO aj do bývalých krajín Varšavskej zmluvy. NATO chce v dynamike tohto procesu pokračovať a aktivizuje sa už aj v bývalých postsovietskych republikách. Aktivity Američanov v postsovietskom priestore sa nesú v znamení burcovania primitívnych protiruských síl – najlepšie to vidieť na Ukrajine, v Poľsku, Pobaltí či Gruzínsku. NATO vsádza rovnako na balkánskych islamistov, najmä Albáncov (aj v Kosove). Rusko ale odmieta takéto americké aktivity trpieť a čoraz rozhodnejšie reaguje.
Ruskí politici už prijali nedôveryhodnosť “západných partnerov” ako neodškriepiteľný fakt. Každá epocha prináša pre Rusko nejakú hrozbu, v minulosti to bol Napoleon, potom Hitler, teraz sú to Američania. S istotou možno povedať, že Rusi neostanú sedieť so založenými rukami, ale budú bojovať až dovtedy, kým hrozbu neeliminujú. V čase, kedy stál v čele ZSSR a potom Ruska Gorbačov a Jeľcin, Američania dostali Rusov na kolená, vyvíjali však až príliš silný tlak na Rusko, takže zapríčinili, že sa do čela Ruska postavil Putin, muž, ktorý vážne narušil všetky americké plány a USA vďaka nemu skončili v pozícii superlídra. Multipolárny svet sa vďaka Putinovi stal skutočnosťou.
Agresívne kroky USA zapríčinili, že Rusi sa zomkli a agresivita USA dodáva ruským protiamerickým “silovikom” argumenty a umožňuje im dominovať v ruskej politike. Ruskí politici, ochotní širšie komunikovať s USA a Západom sa ocitli na periférii a ich možnosti ovplyvňovať ruskú politiku je dnes prakticky nulová. Americki jastrabi si zvykli na to, že sa pred nimi všetci krčili v servilnej pokore, Rusi však takúto mentalitu nemajú. Čím viac americký tlak silnie, tým viac silnejú pozície antiamericky orientovaných politických síl v ruskom politickom priestore.
Ak by USA a NATO zmiernili svoj tlak smerom na Rusko, stiahli sa z postsovietskeho priestoru, Rusov by prestal protiruský tlak stmeľovať a po niekoľkých rokoch (Putin ostáva v čele Ruska do roku 2024), by sa pravdepodobne aj rusko-americké vzťahy mohli dostať na inú úroveň. To sa však pravdepodobne nestane, pretože súčasné protiruské a protitrumpovské americké elity túto skutočnosť vo svojej vrodenej tupote odmietajú akceptovať a pochopiť. Protitrumpovské elity nedokážu manévrovať, približne za 30 rokov od pádu ZSSR totálne stratili schopnosť asertívnej komunikácie, zvykli si spoliehať sa na hrubú silu a servilné pätolízačstvo svojich vazalov. To sa im nakoniec stane osudným.
