Môj profil 
Predplatné
Mnohé americké zahraničné prevraty a vojenské invázie (vrátane Iraku 2003) boli výsledkom falošných správ, ktoré vyšli v hlavnom prúde “spravodajských médií”, alebo na niektorých zo stránok “alternatívnych správ”, ktoré sú len navonok odlišné a v skutočnosti odrážajú vládnu politiku a intrigy.
Samozrejme, najviac katastrofických falošných správ, ktoré “ospravedlňovali” inváziu a útoky USA v Iraku, Líbyi a mnohých iných krajinách – boli zverejnená v médiách hlavného prúdu. Tu je miesto pre skutočne nebezpečné klamstvá. Ak médiá a vláda (ktorá tieto lži stenograficky oznamuje verejnosti) budú cenzurovať internet, ako sa to čoraz častejšie deje nielen v USA, ale aj u spojencov vrátane Európskej únie, potom to budú jediné “informácie”, ktoré verejnosť bude mať k dispozícii. Už sme tak dosiahli rok 1984, v roku 2017?
Príklady zo súčasnosti
Jedným z nich bola obálka časopisu TIME s dátumom 24. júla 2017 a titulkom (“RED HANDED: The Russia Scandal Hits Home”), článok s názvom “How Donald Trump Jr.’s Emails Have Cranked Up the Heat on His Family” naznačujúci spojenie Turmpa a jeho rodinných príslušníkov so zástupcami Ruska. ” V texte sa vyskytli výrazy ako “potenciálne zrady”; “Rusko je jediná krajina, ktorá by mohla fyzicky zničiť Ameriku” (akoby nebolo pravdou taktiež to, že USA sú jedinou krajinou, ktorá by mohla fyzicky zničiť Rusko, ako aj to, že držba zbraní nie je žiadnym dôkazom zla).
Tieto jednoduché špekulácie so závermi o možnej zrade, bez skutočných faktov, ktoré by ich podporili sa často objavovali na obálkach denníkov. Fakty boli slabé, ale špekulácie boli výrazné. Jediná vec naozaj zreteľná bola, že takmer všetci americkí miliardári chceli zdiskreditovať a odstrániť Donalda Trumpa, tak aby sa prípadným prezidentom Spojených štátov stal Mike Pence. Usilovala sa o to Demokratická strana, no i mnohí republikáni. Možno, že Trump nie je dostatočne nepriateľský voči Rusku, aby vyhovoval ich fantázii. Prinajmenšom Pence by bolo predvídateľnejší, presne tak, ako si to veľakrát vyžadujú riaditelia veľkých “spravodajských médií”.
Ďalším príkladom bola obálka časopisu The New Republic z decembra 2017, keď sa v jej strede jednoducho objavil v hlavičke nádpis “HOW TO ATTACK A DEMOCRACY” a úvodná strana článku vo vnútri bola označená ako “WEAKEN FROM WITHIN” a v tlačenej decembrovej edícii bolo uvedené: “Ruská manipulácia s americkými sociálnymi médiami v prezidentských voľbách v roku 2016 prekvapila Spojené štáty. Ale Moskva už viac ako desaťročie vylepšuje stratégiu informačnej vojny – falošnými správami, dezinformáciami, únikmi a trollmi. Ako sa spoločnosť môžu chrániť?”
Nevysloveným predpokladom v tomto článku je, že americká CIA nerobila to isté – ale v skutočnosti robila ešte horšie, ako stará KGB. (CIA, dokonca aj po ukončení komunizmu ako svojho predpokladaného nepriateľa až do roku 1991, stále robí oveľa horšie veci v iných krajinách ako ruská FSB kedy robila).
Súčasťami oboch článkov TIME aj TNR sú špekulácie o americkej situácii, ktoré sú založené na tenkých skutočnostiach, ako napríklad to, že “najmenej 100 000 dolárov bolo použitých v reklamách zakúpených cez 470 falošných Facebookových stránok a účtov” a boli určené “na podnecovanie napätia proti čiernej rase a protimuslimskej nenávisti”. Medzi základnými špekuláciami v pozadí je staršie obvinenie masmédií z toho, že Rusko údajne špehovalo a ovládlo americké voľby tým, že ho “hackovalo”, čo tiež väčšinou šírili demokrati a ďalší odporcovia Trumpa. Rusko vraj “hackovalo voľby”.
Tieto a podobné prípady ukazujú, že Trump nie je klamár – ale to, že “správy” v Amerike sú plné konfliktných lží – a že pochádzajú z falošných médií, ktoré sa snažia cenzurovať a zničiť niekoľko malých spravodajských projektov (niektoré z nich sú na rozdiel od hlavného prúdu v skutočnosti dobrými a autentickými žurnalistickými počinmi, nie len obyčajnými PR prostriedkami), ktoré neustále odhaľujú podvody hlavného prúdu,
Koniec koncov, hlavnoprúdové média západu ešte neoznámili krvavý rasistický fašistický prevrat amerického prezidenta Obamu, keď vo februári 2014 nahradil demokraticky zvoleného prezident Ukrajiny (a jeho podporovateľov v zákonodarnom orgáne) rasisticko-fašistickým alebo ideologicky nasilným režimom, zúrivo nepriateľským voči svojmu susedovi Rusku. Dokonca aj teraz – takmer štyri roky po udalosti. Je to už pevne zdokumentovaná história, ale hlavná americká a spojenecká tlač to ešte neoznámila.
.JPG)
.jpg)
