Nové voľby v skutočnosti nechce nikto z koalície (v prípade Richarda Sulíka to nie je úplne stopercentné). Lenže ak neprebehnú nové voľby, musí sa zrejme stať niečo iné: malí koaliční partneri tvrdia, že kríza v koalícii je natoľko intenzívna, že by mala vyústiť do rekonštrukcie vlády. Uspokoja sa s výmenou ministra zdravotníctva? V tejto chvíli sa tvária tak, že nie – čo by však znamenalo, že by musel odísť Matovič, ak by mala štvorkoalícia ostať zachovaná.

Je jasné, že aj prípadným novým predsedom zrekonštruovanej vlády by musel byť niekto z najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO. Kto by to mohol byť? Nie je vylúčené aj nejaké prekvapenie, ale v tejto chvíli sú najpravdepodobnejšie tri mená.

Kto prichádza do úvahy?

Prípadný nový premiér by mohol vzísť z trojice podpredseda Národnej rady Gábor Grendel, minister financií Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď.

Hegerovo meno sa začalo častejšie spomínať potom, ako bol na návšteve u prezidentky Zuzany Čaputovej. Údajne hovorili o niečom úplne inom ako o nahradení Matoviča vo funkcii premiéra Hegerom, ale dá sa logicky predpokladať, že takú vec by iste neroztrubovali verejne – o to viac, ak Matovič s prezidentkou až taký vrúcny vzťah nemajú.

Mnohí považujú za pravdepodobnejšieho kandidáta na výmenu Matoviča v pozícii premiéra nečitateľného Grendela. Jeho vyjadrenia sú mimoriadne zdržanlivé a jeho nominácia by neveštila nič dobré, prinajmenšom pre celkom jasné prepojenie na Daniela Lipšica a jeho politické pozadie.

Už od minulého leta sa ako o najpravdepodobnejšom Matovičovom nástupcovi hovorilo o ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. Po pár mesiacoch Matovičovej vlády totiž začalo byť mnohým zainteresovaným úplne jasné, kto je Matovič, a že to už nebude lepšie, ba naopak, bude tu stála hrozba nečakanej katastrofy.

Preto, podľa dôverných informácií z OĽaNO sa ešte v lete ľudia z OĽaNO stretli s ľuďmi z istého veľvyslanectva a „vplyvných podnikateľských kruhov“ a dohodli sa na tom, že pri najbližšej príležitosti bude Matovič vymenený za Naďa. Je zámienka okolo kúpy vakcíny Sputnik tou príležitosťou? To sa ukáže na budúci týždeň, keď sa definitívne vyjadria k riešeniu koaličnej krízy menší koaliční partneri.

Čo hovorí Jaroslav Naď?

Pôvodným vzdelaním politológ Jaroslav Naď absolvoval tie správne stáže v USA a západoeurópskych krajinách, ako aj kariérne zastávky v politických mimovládkach a na Ministerstve obrany, takže je na funkciu predsedu vlády pripravený ako málokto. Opozične naladená verejnosť ho vníma ako ostrého proamerického „dobermana“, ktorý šteká tak, ako povie pán.

Ako vidí on momentálnu krízovú situáciu v koalícii? (píšeme o tom aj TU). Vo štvrtok povedal niekoľko zaujímavých vecí, ktoré naznačujú možný vývoj a čosi hovoria aj o jeho osobných vlastnostiach a potenciáli viesť Slovensko.

„Máme v prvom rade záujem na pokračovaní štvorkoalície. Ak si však dve najmenšie koaličné strany myslia, že vydieraním a podmieňovaním svojho zotrvania budú vymieňať ministrov či premiéra, tak takto to nepôjde. A ak si myslia, že je ich pozícia neotrasiteľná, tak hovorím, že sme pripravení pokojne vládnuť aj vo dvojici a môžeme mať menšinovú vládu. OĽaNO a Sme rodina má 70 poslancov a v žiadnom prípade neumožníme predčasné voľby. Nemyslím si teda, že SaS a Za ľudí sú v pozícii, že by nás mohli vydierať a hrať s nami politické hry.“

Bude stačiť 70 poslancov?

V Naďových slovách je ukrytých niekoľko posolstiev. Jednak sa to dá čítať tak, že on sám nepredpokladá bezprostrednú výmenu Matoviča v čele vlády, a jednak tak, že OĽaNO až tak osudovo nepotrebuje širokú štvorkoalíciu.

Situácia sa totiž od volieb predsa len trochu zmenila: zmeny, ktoré chceli urobiť v Ústave, väčšinou už urobili, takže koaličné sily už tak veľmi nepotrebujú ústavnú väčšinu. Čosi v tomto smere naznačila aj nedávna diskusia na pôde mimovládky Via Iuris, kde ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková, podpredseda Národnej rady Juraj Šeliga či predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák vyjadrili názor, že by bolo dobré sťažiť prijímanie zmien v Ústave. Prečo by to robili, ak by ešte plánovali do Ústavy zasahovať?

Ale ak už na ústavnej väčšine až tak urgentne nenástoja a stačí im dovládnuť v prijateľne stabilnom režime, tak na to v podstate môže stačiť 70 poslaneckých hlasov. K prostej väčšine pri „obyčajných“ parlamentných hlasovaniach im bude stačiť niekde získať ešte ďalších šesť hlasov, čo by v takto zloženom parlamente nemal byť veľký problém: je tam totiž dosť poslancov, ktorí nepatria do žiadneho politického košiara a bude sa dať s nimi dohodnúť. A okrem toho, veď vo veľa prípadoch bude zhoda aj s bývalými koaličnými partnermi.

A ako to teda celé dopadne? To v tejto chvíli možno nevedia ani samotní aktéri tejto hry. Stále však platí, čo sme napísali už pred rokom, tesne po voľbách: za daných okolností, pri takto rozdaných kartách, sa môže Matovič poraziť iba sám. Dokáže to? To je otázka…

Ivan Lehotský