5 mýtov o vesmíre

Svet 5. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto: screenshot YouTube)

Náš vesmír je obrovský a prakticky nepreskúmateľný, a preto je s ním spojený rad mýtov a všemožných omylov. Napríklad, že let do vesmíru trvá veľmi dlho a čierne diery sú ohromné ​​vesmírne “vysávače”, ktoré do seba sťahujú všetko okolo

Мýtus č. 1: Do vesmíru je veľmi ďalekо

Predstavte si, že máte automobil, ktorý je schopný ísť hore doslova po vzduchu. Koľko si myslíte, že budete potrebovať času pri rýchlosti 100 km za hodinu, aby ste “došli” do vesmíru? Presne hodinu! Práve v tejto výške sa totiž nachádza Kármánova hranica, ktorá je považovaná za hranicu medzi atmosférou a vesmírnym priestorom. A podľa štandardov prijatých NASA vesmír začína vo výške 122 km.

Mýtus č. 2: Čierna diera je obrovský vesmírny vysávač, ktorý do seba sťahuje všetko, čo sa mu dostane do jeho “zorného uhla”

Sila príťažlivosti čiernej diery je samozrejme obrovská a opustiť ju nedokáže ani jedna “obeť”, ktorá sa do nej dostala, pretože k tomu by jej rýchlosť musela prevyšovať rýchlosť svetla, čo je podľa názoru súčasnej vedy nemožné. Rozmery nášho vesmíru sú však tak obrovské, že vesmírni “susedia”, či už sú to hviezdy alebo čierne diery, sa nachádzajú v nedozerných vzdialenostiach jeden od druhého, a preto čierna diera prakticky nemá šancu “pochutnať si” na niekom.

Mimochodom, čierne diery nie sú večné. Podľa teórie Stephena Hawkinga postupne strácajú časť svojej hmoty vďaka takzvanému hawkingovmu žiareniu a časom môžu úplne zmiznúť, rovnako ako ďalšie objekty vo vesmíre.

Mýtus č. 3: Na nočnom nebi vidíme milióny hviezd

Podľa súčasných údajov vo vesmíre “žije” 1 kvadrilión hviezd – tento počet sa píše ako jednotka s 24 nulami. Mimochodom, vedci sú presvedčení, že vzhľadom na to, ako sa bude rozvíjať technika, objavíme ešte viac galaxií a teda sa zvýši aj počet hviezd.

Avšak voľným okom môžu obyvatelia Zeme uvidieť iba 6000 hviezd, a to 3000 na každej pologuli. Okrem toho je taký počet dostupný iba tým, ktorí sa ocitnú na vysokohorskej púšti. Ale najväčšie šťastie bude mať ten človek, ktorý sa ocitne na rovníku vo chvíli, keď naša planéta uskutoční polovicu obehu okolo Slnka: ten môže uvidieť všetkých 6000 hviezd. Ale obyčajný mestský obyvateľ sa bude radovať maximálne z 200 hviezd, a to iba počas tej najjasnejšej noci.

Mýtus č. 4: Merkúr je “najpekelnejšie” miesto Slnečnej sústavy

Zdalo by sa, že je to logické: Merkúr sa nachádza najbližšie k Slnku, a preto je zahrievaný viac než ostatné planéty. Avšak v pretekoch o najviac horúce miesto v Slnečnej sústave víťazí Venuša: priemerná denná teplota na jej povrchu je okolo 460°C, zatiaľ čo na Merkúre je relatívne “chladno”, iba 350°C. A v noci, ktorá trvá na prvej planéte od Slnka celých 58 pozemských dní, býva až -170°C.

Prečo je tomu tak? Ide o to, že Venuša “trpí” skleníkovým efektom kvôli hustým oblakom tvoreným kyselinou sírovou. Ale na Merkúre atmosféra prakticky nie je, a preto sa tu teplo nedrží. Mimochodom, podľa vedeckých predpokladov na póloch planéty môže byť ľad.

Mýtus č. 5: Na Marse je ľudská tvár

V roku 1976 Viking 1 urobil snímku povrchu Marsu, na ktorom boli jasne vidieť obrysy ľudskej tváre. Táto snímka okamžite vyvolala záplavu teórií o umelom pôvode reliéfu, na ktorého vytvorení sa podieľali mimozemšťania. Ale v roku 1998 podrobnejšie zábery definitívne zbúrali tento mýtus o tom, že na Marse je záhadná tvár: pri bližšom pohľade sa ukázalo, že je to iba hra svetla a tieňa.