Prečo ju zaujala práve táto činnosť? Vysvetľuje, že za to môžu gény: „Asi som od prírody tvorivý človek, lebo ak sa mi niečo zapáči,  chcem to vyskúšať, naučiť sa a dovtedy pátram, kým to neviem,“ tvrdí.  

Jedinečnosť a originalita

Hovorí, že na tejto práci ju najviac baví hlavne to, že stále vytvára niečo nové – čo človek  v obchode nekúpi. Má rada originálne, nie tuctové veci. Preto miluje ľudovú tvorbu za jej jedinečnosť a originalitu. Dokáže nad prácami tráviť celé hodiny, dni či týždne.

„Vtedy nepotrebujem jesť, ani piť, len pracujem a tvorím. Vymýšľam, pracujem, až kým nepocítim, že je to tip-top. Ak sa dielo vydarí,  som z toho celá „happy“  a teším sa ako malé dieťa. Ja tomu hovorím že je to ,,tutti -frutti“, usmieva sa A. Csomorová. „Stáva sa mi aj to, že sa mi nedarí, ako som si predstavovala. Pokiaľ sa dá, všetko  rozoberiem a  začínam znova. Skúšam dovtedy, kým sa mi to nepodarí. A to ma teší. Teším sa, ak sa mi podarí vytvoriť niečo nové, čo som si predstavovala, teším sa, ak vznikne pekné dielo. Začínala som vyšívaním, potom som sa naučila štrikovať, háčkovať, šiť, piecť /torty,  zákusky/, vytvárať rôzne dekorácie, zdobiť vajíčka, fľaše. Postavili sme dom, pribudli ešte práce okolo domu (kvety, záhrada). Stále vidím veľa priestoru na tvorbu, aby sa človek učil vytvárať pre seba i blízkych niečo nové a pekné,“ vysvetľuje umelkyňa.

„Pomáha mi celá rodina“

Zaujímalo nás, či tvorí sama alebo má aj “spoločníkov” – nejaké spriaznené duše, menší kolektív okolo seba. Hovorí, že ak je to potrebné, tak jej pomáha  aj blízka rodina. Vždy záleží na tom, čo tvorí. Vysvetľuje: „Manžel Štefan pracuje turnusovo a preto má tiež dosť voľného času. Pomáha mi pri  ťažších prácach v záhrade,  pri  vyfukovaní  vajíčok, prípadne navarí,  aby som sa mohla venovať svojim záľubám,“ hovorí A. Csomorová a prízvukuje: „Variť som ho naučila ja a môžem povedať, že sa mi to veľmi oplatilo. On sa tiež teší, ak každému chutí , čo navaril. My sa tak vzájomne dopĺňame, pretože on sa venuje stolnému tenisu a chodí hrávať za Šamorín, v čom ho podporujem. Vždy si to zorganizujeme tak, aby sme sa mohli venovať tomu, čo nás baví. On má presne dané, kedy má tréningy či zápasy a preto niektoré veci robíme spoločne, aby  sme všetko stihli. Ak potrebujem niečo vyrobiť z dreva,  pomáha mi syn Zoltán. Popri práci študuje na Technickej univerzite vo Zvolene. Robila som napríklad drevené ozdobné črepníky a základ mi spravil on, ostatné  bolo na mne. Ak je treba, pomôže aj dcéra Lucia, ale ona  je večný začiatočník. Všetci ma podporujú hlavne v tom, že mi nezavadzajú a to je dobre. Každý nech sa venuje tomu. čo ho baví,“ je presvedčená Alžbeta Csomorová..

Svoje výtvory doposiaľ vystavovala iba doma. Buď  ich rozdala, ak sa niekomu páčili, alebo ich darovala príbuzným a známym pri príležitosti rôznych sviatkov.

„Nikdy som svoje diela nevystavovala. Takže o mojej tvorbe vedeli len moji blízki alebo priatelia a známi. A tí väčšinou niečo z mojej tvorby aj tak  dostali. Koncom minulého roka  bola v susednej dedine výstava. Táto udalosť ma ovplyvnila natoľko, že som poslala   fotografie mojich prác  mne neznámym  ľuďom. Chcela som poznať ich názor na moje výtvory.  Sama rada chodím na výstavy, vždy tam  nájdem  niečo nové, čo ma dokáže inšpirovať alebo  povzbudiť  k novej tvorbe. Ak by ma oslovili, že chystajú nejakú výstavu, rada by som im pripravila niečo zo svojej tvorby,“ prezradila Alžbeta Csomorová. 

Nádherná torta – sud

Svoje diela väčšinou rozdala. Obvykle ich robila k určitej príležitosti alebo pre konkrétnu osobu. Viackrát to boli gratulačné knihy k životnému jubileu. Do knihy vložila malý darček – s cirkevnou tematikou a svätými obrázkami. Alebo na  jednej strane  umiestnila  fotografiu  hravého dieťaťa a na druhej bol symbol profesie, ku ktorej sa dopracovalo, keď vyrástlo a všetko bolo dozdobené rôznou dekoráciou. V knihe venovanej narodeniu dieťaťa  na jednej strane bolo napísané meno s ozdobou a na druhej základné údaje novorodeniatka  – dátum narodenia, dĺžka, váha  a pod. 

„Poslednú gratulačnú knihu som robila pre môjho suseda Michala Tótha, ktorý mi veľa pomohol a oslavoval 50-ku. Do gratulačnej knihy som dala vlastnoručne vyrábané kvetiny zo stúh a na druhej strane, okrem kvetín, som umiestnila aj vyznamenanie – Rád 1. triedy – najlepší sused,“ spomína si A. Csomorová. „Často vo svojich dielach zvýrazňujem charakter  človeka, ktorému bude darček venovaný – ozdobné koše a fľaše, knihy, torty… Napríklad na klobásový festival som robila ozdobu na fľašu s ocenením „Zlatá klobása“. Samotnú  zlatú klobásu som vytvorila z červenej mašle, ktorá mala na okraji zlatý pás. Ten posledný kúsok bol pre môjho  suseda, kde som mu na kabátik dala okrem kvetiny aj vlastnoručne vyrobenú malú 50-ku.  Pečiem torty s použitím rôznych motívov. Napríklad  tortu v tvare  suda – pre pánov  zdobím podľa toho, či má dotyčný pán rád víno alebo niečo iné. Tortu  –  otvorenú  alebo zatvorenú knihu robím pri rôznych  príležitostiach –  narodenia dieťaťa, ukončenia štúdia a pod. Najviac sa mi páčili tie, ktoré  som upiekla v tvare starodávneho kočíka s ozajstnou bábikou. Môjmu  mužovi, keďže má rád stolný tenis, som urobila tortu v tvare pinpongového stola aj so sieťkou,“ prezradila A. Csomorová.

Počas najkrajších sviatkov roka

Počas týchto najkrajších sviatkov roka  má najviac roboty. Na Vianoce robí okrem iného rôzne perníky (vo  forme 3D krajiniek) a suché pečivo.

„Môj vianočný pozdrav nie je pohľadnica, ale 23. decembra obehám osobne rodinu alebo pošlem svojim blízkym a tým, ktorí mi v roku pomohli, prianie veselých sviatkov – každému venujem balík suchého pečiva s perníkmi a niektorým pridám perníkový veniec či perníkovú  dekoráciu. Už som z toho vytvorila peknú  rodinnú tradíciu. Robím to už 16 rokov, nie však z vypočítavosti, ale z lásky. Poteší ma, ak sa moje výrobky páčia a ak viem potešiť  človeka. Šťastie v očiach a úsmevy ľudí z mojich výrobkov je pre mňa najlepšou odmenou,“ hovorí..

Veľa starostí má aj na Veľkú noc – zase pečie suché pečivo, barančekov, perníkových zajačikov, zdobí veľkonočné vajíčka, pripravuje veľkonočné dekorácie. 

„Vajíčka zdobím rôznou technikou. Najprv som používala slamu a teraz lepím rôzne materiály  a stužky. Vytváram na nich pekné dekorácie alebo kvetinové koše. Stále sa učím nové techniky, ktoré kombinujem a tvorím originálne kúsky. Aj keď sa niektoré dielo zdá byť jednoduché, je za ním veľa práce, fantázie, ale aj radosti. Teší ma, že sa mnohé dostali do rôznych krajín v Európskej únii, do Ruska a Ukrajiny. Jednu dekoračnú knihu mám až v Austrálii. Putovali  do rúk obyčajných ľudí a verím, že ich potešili,“ dodala A. Csomorová.  

Každý má svoje záľuby

Spomína si, že tvorila aj vtedy, keď mala menšie deti. Naučila ich, ako sa majú hrať a hrali sa pri nej. Dodnes si pamätajú bábkové rozprávky, ktoré spolu pozerali, hrali sa a tvorili. Oni svoje a ich maminka svoje.

„Veľmi mi vtedy pomohol  manžel tým, že sa hral s deťmi. Pracovala som dlho na zmeny  (denná a nočná) a mala som veľa voľného času. Deti v podstate vyrástli tak,  že som bola skoro stále s nimi. Pokiaľ boli deti menšie, manžel sa po práci s nimi hral a ja som pri nich tvorila. Takže všetci sme boli spolu, len každý si robil iné. S ťažkým srdcom počúvam dnešné niektoré mamičky, ako sa sťažujú, že nič nestíhajú popri deťoch, pritom nezabúdajú fajčiť jednu cigaretu za druhou a chváliť sa, kde boli nakupovať a aký seriál pozerajú. Pritom viem, že ak neuvidia tri časti, nič nezmeškajú. Ja im to doprajem, len potom nech sa nedivia, že deti sú hyperaktívne , zlé, neposlúchajú. Čakajú, že ich určité veci naučia v škôlke  a v škole. Ale to hlavné musí urobiť rodič. Dieťa je živý tvor, ktorému sa treba venovať od narodenia. Keďže moje deti už vyrástli a každé má vlastné  záľuby, predsa sa dodnes snažíme veľa vecí robiť spolu. Vzájomne sa pri koníčkoch tolerujeme. Ak je potrebné, tak si aj pomáhame. Vytvorili sme si k tomu vhodné podmienky. Postavili  sme  rodinný dom,  v ktorom má každý  miesto na svoje záujmy. Záleží len od neho, kedy sa im venuje,“ je presvedčená A. Csomorová.

Tvorí pre známych

Často, kým pripravovala svoje originálne diela, tvorila po večeroch a televízor slúžil iba ako „kulisa“. A stále pociťuje nedostatok času – stále niečo robí.

„Nemám čas na nič. Stále niečo nové nachádzam a stále ma niečo zaujme a motivuje. Neustále sa niečo nové učím. Snažím sa, aby som si práce okolo domácnosti zorganizovala tak, aby som všetko stíhala. Každý piatok mám hospodársky deň, kedy upratujem. Iné dni mi  zostávajú na rôzne iné práce  alebo záujmy. V zimnom období  sa venujem viac tvorbe, keďže  vonku sa nedá príliš veľa robiť.  V lete je veľa práce v záhrade. Máme okrasnú i zeleninovú záhradu, jazierko, bazén,“ hovorí A. Csomorová. 

Rada tvorí pre tých, ktorých pozná osobne. Myslí na nich, chce im urobiť radosť. Ale s takým istým elánom a chuťou zhotovuje darčeky aj pre neznámych, úplne cudzích ľudí – každého chce potešiť svojimi peknými originálnymi výrobkami. Vôbec sa nenudí. Nemá na to čas. 

Využiť drahocenný čas

„Tým, ktorí sa nudia, pozerajú nezmyslené seriály, hrajú počítačové hry, surfujú na sociálnych sieťach alebo robia iné nezmysly, poradím – vyberajte si také programy, kde sa niečo naučíte. Počítač alebo internet je dobrá vec, ale zlý pán. Aký má zmysel mať na facebooku viac priateľov, ak s nikým sa nestýkate, prípadne  vás na ulici nikto ani nepozdraví.  Nájdite si v živote takú činnosť, ktorá vás zaujme, pobaví, poteší, prinesie trochu radosti, obohatí a skvalitní váš život. To, čo môžete dať sebe aj iným, je váš drahocenný čas. Škoda by ho bolo premrhať. Radšej sa zaoberajte zmysluplnou činnosťou, ktorá prinesie radosť vám a vašim blízkym a známym,“ povedala Alžbeta Csomorová.  

eu