181. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 11. septembra 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot YouTube)

To, čo sa ale už zakrátko mal dozvedieť z úst, ktoré doslova lákali, aby boli bozkávané, to mu malo pripraviť najväčšie prekvapenie jeho doterajšieho života

Teraz ale v prvom rade musel rýchlo konať a spolu s ňou sa čo najrýchlejšie vzdialiť z dosahu nebezpečného zvieraťa, ktoré mohlo na nich každú chvíľu zaútočiť.

Samozrejme, že sa mu veľmi uľavilo, keď sa dievča pri jeho nečakanom objavení sa okamžite upokojilo, za čo vďačil len a len amuletu, aj keď si nevedel ani len predstaviť, čím mohol na ňu tak pozitívne zapôsobiť.

A tak jej rýchlo začal vysvetľovať, že nemal žiadny iný úmysel, keď ju v jazierku uvidel (klamal, lebo nemal nijaký iný úmyseľ, keď ju zbadal, len ju pozorovať v úžase nad nahou krásou jej tela, a potom jej povedať, že sa mu nesmierne zapáčila), len ju chcel zachrániť pred medveďom, ktorý ju mohol ohroziť.

Mladá žena sa na neho usmiala a bol to úsmev, ktorý mu divoko rozbúšil srdce. Zároveň mu šeptom prejavila svoju vďačnosť a na znak svojej dôvery – stále ešte nahá – mu podala ruku. Potom si chvatne obliekla – akoby si až teraz uvedomila, že muž pred ňou z nej nespúšťa oči –  svoje šaty, ktoré boli pohodené veďla jazierka.

Opatrne a dávajúc pozor na suché vetvičky pod nohami, ktoré by ich mohli medveďovi prezradiť, sa ruka v ruke vzďalovali od jazierka.

Keď sa už vzdialili do bezpečnosti, tak mladá žena sa zastavila a na Svätoňa sa spýtavo pozrela, akoby čakala, že jej povie čo teraz ďalej. Usmial sa na ňu a povedal jej, že ešte malý kúsok a má tam svojho koňa. Zasmiala sa a odvetila, že aj ona prišla na koni a ten na ňu už zrejme netrpezlivo čaká.

***

Najprv prišli k jej koňovi, ktorý sa radostne rozerdžal, keď zbadal svoju pani. Svätoňov vraník bol trochu ďalej a pokojne sa pásol.

Mladá žena sa k Svätoňovi správala veľmi dôverne, tak akoby sa boli už oddávna dobre poznali. Ničím nedala najavo, že by mu zazlievala, že ju počas kúpeľa v jazierku tajne pozoroval.

V oboch priam prekypovala  veľká zvedavosť, aby sa čo najrýchlejšie dozvedeli o sebe a o svojich životoch čo najviac.

Chvíľu ešte jazdili bok po boku, aby sa dostatočne vzdialili od miesta, kde sa zdržiavalo nebezpečné  dravé zviera. Potom zastavili svoje kone, zosadli a hneď začali jeden cez duhého sa priam zasypávať zvedavým i otázkami a keďže preto na ne nestačili dávať uspokojujúce odpovede, tak im to obom prišlo veselé a smiešne, lebo takto sa nič nedozvedeli a srdečne sa rozosmiali.

Svätoňovi samozrejme neušlo pritom, že žiarivé oči devy na ňom spočívali s veľkou úľubou, čo ho nesmierne blažilo. Trochu sa upokojili a Svätoň jej povedal, aby mu dala ako prvá otázku, aby jej ju zodpovedal.

Dievčina pohodila hlavou a vetrík rozvlnil bohatú hebkú húštinu jej nádhernych vlasov splývajúcich až po jej útly pás, markantne sa vynímajúci nad jej oblými bokmi.

Veľmi rýchlo si uvedomila, že takého vzrušujúceho muža, s neobyčajnou múdrosťou, ktorá vyžarovala z každého jeho slova, ba z každého jeho posunku, ešte nikdy nepostretla. Hovoril síce jej rečou aspoň tak dobre ako ona sama, ale inštinktívne vycítila, že celkom určite musí byť cudzincom, alebo v každom prípade aspoň človekom, ktorý strávil mnoho rokov v ďalekých cudzích krajinách.

Pozrela na neho prenikavo a skúmavo a s neskrývanou nedočkavou zvedavosťou, ale zároveň aj nežne dôverne a opýtala sa ho:

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

179. časť si môžete prečítať TU

180. časť si môžete prečítať TU