Podľa novej analýzy Ifo institute (Ifo Institute for Economy Research), jednej z najuznávanejších nemeckých organizácií zaoberajúcich sa ekonomickým výskumom, 95 percent z 24,3 miliardy eur nových pôžičiek prijatých v roku 2025 v rámci Špeciálneho fondu pre klimatickú neutralitu a infraštruktúru ( Sondervermögen Infrastruktur und Klimatransformation, SVIK) nebolo použitých na dodatočné investície v tomto sektore, ale bolo presmerovaných na pokrytie schodkov v iných častiach federálneho rozpočtu, informuje Brussels Signal.

Nemecká vláda odôvodnila svoje bezprecedentné čerpanie úverov v rámci Špeciálneho fondu pre infraštruktúru (SVIK), umožnené pozastavením ústavnej dlhovej brzdy, ako „nevyhnutnú reakciu na naliehavé potreby krajiny v oblasti infraštruktúry“.

Merz pláta diery

Nemecko zápasí s rozpadajúcou sa alebo zastaranou infraštruktúrou a je známe tým, že zaostáva v oblasti technologických inovácií. Cesty, mosty, železnice a digitálne siete mali čakať na historickú finančnú injekciu – potrebovali ju ako soľ.

Správa inštitútu Ifo o monitorovaní investícií, ktorú vypracovali ekonómovia Kai Höslinger a Jann Lay, však zistila, že len zlomok nových dlhových prostriedkov skutočne smeroval do týchto projektov.

Zistilo sa, že skutočné federálne investície vzrástli v porovnaní s rokom 2024 len o 1,3 miliardy eur.

Namiesto toho najväčší podiel pohltili rastúce náklady na sociálne zabezpečenie, energetické dotácie a iné bežné výdavky.

Prezident Ifo Clemens Fuest vo svojej reakcii na správu vyjadril ostrú kritiku:

„Zistili sme, že politici použili prostriedky z dlhu takmer výlučne na iné účely, t. j. na zaplátanie dier v rozpočte. To je veľký problém. Dodatočný dlh by sa mal použiť na dodatočné investície, ktoré podporujú hospodársky rast v dlhodobom horizonte,“ vyjadril sa.

Správa IFO poukazuje na zámerný posun v rozpočtovej politike, keď vláda znížila celkový objem kľúčových investícií na rok 2025 a zároveň presunula rozpočtové položky do dlhom financovaného SVIK, špeciálneho fondu vytvoreného pre dlhodobé projekty v oblasti infraštruktúry a klímy. Tento manéver vytvoril dojem zvýšených výdavkov na infraštruktúru, pričom sa nový dlh v skutočnosti použil na financovanie bežných výdavkov.

SVIK je súčasťou 12-ročného programu v hodnote 500 miliárd eur, ktorý má za cieľ modernizovať nemeckú infraštruktúru a urýchliť jej prechod na klimatickú neutralitu, dodáva portál. V prvom dôležitom roku realizácie však bol skutočný vplyv programu minimálny, pričom došlo len k marginálnemu nárastu skutočných investícií.

Zistenia správy vyvolávajú vážne otázky o fiškálnej disciplíne vlády kancelára Friedricha Merza a jej schopnosti splniť sľuby v oblasti infraštruktúry.

Inštitút IFO vyzval na okamžité nápravné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že budúce pôžičky budú prísne viazané na stanovený účel: „Nemecko si nemôže dovoliť naďalej plytvať požičanými peniazmi na krátkodobé riešenia,“ varoval Fuest.

Prečítajte si tiež:

• Brusel predstavuje plán „EU Inc“, ktorý má zjednodušiť podnikanie naprieč Úniou
• Zelenskyj vyzval Trumpa a Starmera na reštartovanie vzťahov; spory medzi spojencami oslabujú podporu pre Kyjev