106. časť Neznáme slovenské dejiny: Prečo som sa nestal ministrom financií?

106. časť Neznáme slovenské dejiny: Prečo som sa nestal ministrom financií?

Bratislava 30. augusta 2020 (HSP/Kresba:Marián Tkáč)

 

Bol som členom dvoch komisií na prípravu ústav – slovenskej i federálnej – ale ani to som nepovažoval za politickú, skôr za odbornú angažovanosť. Do slovenskej komisie, ktorú viedol profesor Karol Plank, známy výrokom, že paragraf sú vlastne dve posunuté polovice srdca, ma predsedníctvo Slovenskej národnej rady (SNR) schválilo uznesením z 8. februára 1990, ale čoskoro – 12. júla 1990 – mi nový predseda SNR František Mikloško vyslovil „úprimnú vďaku za záslužnú a obetavú prác, ktorú som vykonal pri príprave prvej pracovnej verzie návrhu Ústavy SR“

kresba, Marián Tkáč
Kresba:Marián Tkáč

Federálnu komisiu viedol Alexander Dubček. Ten síce predsedal tejto komisii, ktorá zasadala v Prahe, ale fakticky ju riadil Čech Zdeněk Jičinský. Dostať do paragrafovaného znenia pripravovanej federálnej ústavy konfederatívne princípy, o ktoré som sa usiloval, bolo prakticky nemožné. Presadzoval som originálnu právomoc aj vo finančníctve, bankovníctve a mene na úrovni národných republík a len odvodenú právomoc na „nadštátnej“ úrovni. Nakoniec všetko skončilo inak. Federálnu ústavu Slováci statočne zablokovali.

Reklama

Bol som aj členom Rady vlády SR pre národností (od 18. apríla 1990, ale tu mi 16. októbra 1991 „poďakoval“ jej nový predseda Martin Porubjak) a Legislatívnej rady vlády (od 17. júla 1990 do 13. januára 1992 s „poďakovaním“ Gábora Zászloša).

Boli to časy, keď sa v rámci privatizácie delil, prideľoval, strácal, kupoval, rozkrádal štátny majetok. Ja som však nemyslel vtedy na seba, ale – aj keď to znie ako fráza, na národ a jeho neexistujúci štát. Verte – neverte. Vo funkcii riaditeľa odboru štátneho rozpočtu na slovenskom ministerstve financií v rokoch 1986 – 1989, a potom vo funkcii námestníka ministra financií (od 19. januára 1990 do 30. júna 1992 – kedy mi za vykonanú prácu „vyslovil poďakovanie“ Vladimír Mečiar; funkcie námestníkov na ministerstvách práve nahradili štátni tajomníci a ním sa stal Vladimír Masár) som pociťoval povinnosť presadzovať slovenské záujmy, a teda aj prirodzené štátoprávne ambície Slovákov.

Reklama

Zaoberal som sa aj skúmaním histórie slovenského hospodárstva, finančníctva i bankovníctva, poznal som hospodársku a finančnú realitu, a tak som bol úplne jednoznačne presvedčený o prednostiach samostatného hospodárenia národa. A že na to „máme“. Tri knihy na túto tému (Národ bez peňazí, S vlastnou peňaženkou a Národ a peniaze) mi vyšli v rokoch 1992 a 1994 a kniha Hospodárske súvislosti slovenskej štátnosti v roku 1997.

Kniha Národ bez peňazí mi vyšla v roku 1992, a ako je v nej uvedené, posudzoval ju aj Doc. Ing. Jozef Makúch, CSc., súčasný (poznámka: už bývalý) guvernér. Z nej bolo zrejme moje jasné presvedčenie, že národ – „bez peňazí“ – sa dostane k peniazom len vtedy, ak bude robiť vlastnú hospodársku politiku a bude mať vlastnú emisnú banku. Moja účasť na náročných rokovaniach o štátnom rozpočte federácie a republík v Prahe od roku 1986 ma v myšlienke na potrebu slovenskej štátnosti utvrdzovali. Pred rokom 1989 sa však nedalo nič iné, nanajvýš pripomínať mladším kolegom, že raz už tu štát bol a hospodársky bol úspešný. A tiež, že Slovensko sa vo svete nestratí. Je to odvážna kniha, dotýka sa viacerých dovtedy tabuizovaný tém. Napríklad je v nej aj takáto stále tabuizovaná otázka: bol počas Slovenského štátu pod Tatrami hospodársky zázrak?

Recenzií takmer nebolo, a tak odcitujeme z listu Jozefa Mikuša, slovenského diplomata v Ríme a v Madride v rokoch 1939 – 1945. Jozef Mikuš rovnako, ako takmer všetci zo slovenskoštátnej inteligencie nemohol žiť po vojne doma, žil teda vo Washingtone. Tam som sa s ním stretol v januári 1993, v čase vstupu Slovenska do Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, a pri tej príležitosti som mu daroval knihu Národ bez peňazí. Jozef Mikuš následne napísal: „Vašu vzácnu publikáciu Národ bez peňazí som si prečítal takmer na jeden dúšok. Je to ukrutná obžaloba diskriminačnej politiky voči Slovensku, bez ohľadu na povahu systému alebo osôb. Vaše dôvody sú frapantné. Túto knižku by bolo treba preložiť do angličtiny, aby sa svet dozvedel, ako Slovensko dômyselne vykorisťované pod titulom slovanského bratstva.“ List má dátum 3. marec 1993.

Na vtedy typickú otázku: „Doplácajú Česi na Slovákov či Slováci na Čechov?“ napríklad v Práci z 28. marca 1990, či v Literárnom týždenníku zo 4. mája 1990 v obsiahlejšom rozhovore s veľa hovoriacim titulkom: Samostatnosť a financie, kde som vlieval slovenským pesimistom kvapky optimizmu, som odpovedal jednoznačne: „Nie“. Naopak, nechápal som, prečo ten, kto dopláca, chce nasilu žiť v spoločnom štáte s tým, na koho dopláca? Lebo holá logika hovorí to, čo nahlas vyriekol na jar roku 1990 historik Anton Hrnko: „Dejiny nepoznajú taký národ, ktorý by sa silou-mocou držal druhého národa len preto, aby mohol naň doplácať.“ Na otázku Milana Ferka pre Literárny týždenník: „Ako by vyzeralo samostatné hospodárenie SR v porovnaní s ČR“ zaznela takáto odpoveď: „Máme na ekonomickú zvrchovanosť a môžeme k nej pristúpiť.“

Napriek tomu väčšina – aj tzv. odborníkov – sa štátnej samostatnosti bála. A politici? Taký Ján Čarnogurský, predseda slovenskej vlády v rokoch 1991 – 1992? Zdá sa, že bol náchylný uveriť mojim úvahám, a možno im aj veril. Sám sa vyjadril v rozhovore pre jedny noviny, že „Marián Tkáč mi poskytuje veľa podnetov, ktoré len tak nemôžem zhodiť zo stola“. Mali však naňho vplyv aj iní ekonómovia, taký Jozef Kučerák či Jozef Dančo (a možno aj iné neznáme, ale určite existujúce sily). Takže moje námety neboli zhodené zo stola, ale ani zrealizované, vlastne na realizáciu čakali. Dokonca po odstúpení Michala Kováča z funkcie ministra financií na jar 1991 ma Ján Čarnogurský, resp. vtedajšie KDH navrhlo do funkcie ministra financií. Pravdaže, nie ako jediného kandidáta, ešte aj Bartolomeja Kunca a Alexandra Sečkára (ktorým tortúru výsluchu na Rade KDH odpustili). Druhá vládna strana, ODÚ, navrhla Jozefa Danča a Petra Vajdu. Gabriel Eichler, Američan slovenského pôvodu, ktorý bol neskôr na chvíľu bossom košických železiarní, kandidatúru neprijal.

Reklama

Nominácii predchádzala tortúra – verejná spoveď či vypočúvanie („híring“) pred členmi Rady KDH, ktoré sa konalo v nedeľu 4. mája 1991 večer. Keď som sa tesne pred vystúpením pred členmi Rady KDH opýtal Jána Čarnogurského: „A čo keď ma vypískajú?“ – mysliac na to, že som bol členom KSS a celý deň sa na Rade KDH viedli ostré protikomunistické reči – Ján Čarnogurský len flegmaticky odvetil: „No a čo, aj mňa dnes vypískali na Bradle, a tu som.“ Vtedajšieho predsedu slovenskej vlády vypískali na Bradle za jeho „protizvrchovanostné“ postoje práve v ten deň, v čase, keď časť Slovákov chcela presadiť prijatie deklarácie o zvrchovanosti, a ja som vtedy patril medzi nich.

Keď som sa okolo pol desiatej večer vyznal zo svojho životopisu, vrátane členstva v „strane“, a potom som odpovedal na otázky, na moje (a zaiste aj Jána Čarnogurského?) prekvapenie len dvaja členovia tohto vysokého orgánu KDH boli proti, asi ôsmi sa zdržali a zvyšných okolo sto bolo za moju kandidatúru na post ministra financií. A predsa…

Práve v čase, keď federálna televízia vysielala na celoštátnom programe katastrofický seriál Den po o hrôzostrašných dôsledkoch rozdelenia spoločného štátu, keď po zániku Česko-Slovenska prestane všetko fungovať, trhali sa železničné koľaje, strihali telefónne drôty, no hrôza a mätež!, keď predseda federálnej vlády Marián Čalfa tvrdil, že v prípade rozdelenia štátu slovenská mena bude trojnásobne slabšia ako česká, pozvali ma na ďalší „híring“ na Ventúrsku 10 (vtedy ešte Jiráskova 10) do sídla VPN. Za masívnou bránou Mozartovho domu ma „skúšali“ bratia Čarnogurskovci, František Mikloško, Jozef Kučerák, Anton Vavro, Igor Rintel (dnes šéf židovskej náboženskej obce, vtedy mal na sebe dres Maďarskej občianskej strany, hoci niekoľko mesiacov predtým bol poradcom predsedu Matice slovenskej), Ivan Brndiar a ďalší.

Vypočúvanie prebiehalo podľa abecedy, takže ja som prišiel na rad až tesne pred polnocou. Otázky, ktoré som si vypočul, vonkoncom neboli odborné. Prvú položil sám predseda vlády Ján Čarnogurský: „Pán inžinier, ako by ste postupovali dajme tomu v septembri, keby v štátnom rozpočte nebolo na mzdy a odborári by ich chceli zvýšiť?“ – „To nie je otázka odborná, ale politická. Zavolal by som odborárov a snažil sa ich presvedčiť, že na zvýšenie platov nemáme. Ak by neustúpili, rokoval by som s Medzinárodným menovým fondom a snažil by som sa zmeniť dohovory s ním o výške schodku štátneho rozpočtu.“ Na túto odpoveď reagoval Kučerák takto: „A to by ste preskočili federál“? – „Samozrejme, že nie”, zaklamal som, „ja myslím, že by sme s Medzinárodným menových fondom rokovali ako federácia…“

Nasledovala asi pätnásťminútová diskusia, v ktorej mi dokazovali, že ja som za slovenskú samostatnosť, a teda nemôžem byť slovenským(!) ministrom financií. O odborných veciach, napríklad o výške zdanenia, nepadlo ani slovo. Áno, všetci vypočúvajúci sa zhodli na potrebe reštriktívnej rozpočtovej politiky. Kučerák a Rintel odmietali akúkoľvek zmienku o colnej a menovej únii medzi Slovenskom a Českom. Ivan Brndiar sa ma opýtal, čo mám spoločné „s akýmsi“ Tkáčom, ktorý je podpísaný pod výzvou 61 krokov. Keď počul odpoveď: „To som bol ja“, bolo zrejme definitívne o všetkom rozhodnuté.

Reklama

Mojím hlavným hendikepom bol podpis pod iniciatívou 61 krokov k slovenskej identite z konca októbra 1990. A to, že som preferoval slovenský pohľad na vec. Slovenským ministrom financií sa vtedy stal Jozef Dančo. Ivan Čarnogurský s tým vyšiel von na druhý deň v hoteli Devín na akejsi recepcii, ktorých som vtedy absolvoval desiatky. Prvý a posledný raz som sa vtedy stretol s jeho otcom Pavlom Čarnogurským. Deň po nástupe Jozefa Danča do funkcie priniesla Národná obroda vyjadrenie podpredsedu vlády Antona Vavra o novom slovenskom ministrovi financií. Bolo v ňom doslova toto: „Pán Dančo bol vybratý za ministra financií Slovenskej republiky aj preto, že vyhovuje českej strane…“

Nuž, vidíte, aké kritériá musel spĺňať minister financií v slovenskej vláde v časoch česko-slovenskej federácie! Treba väčší dôkaz o postavení republiky „slovenskej” vo federácii česko-slovenskej?

Dančo značnú časť svojho života venoval pedagogicko-výskumnej činnosti, a keď s ním v jeden piatok priniesol rozhovor denník Práca, minister financií šokoval konštatovaním, že vtedy také moderné pyramídové hry typu For you netreba zdaňovať. V pondelok vyšla oprava, ale piatkoví čitatelia Práce sa zariadili podľa piatkového interview… Keď som v Slovenskom denníku (vydávanom KDH) uverejnil článok Čo pomôže Slovensku, minister Dančo reagoval v Národnej obrode článkom Minister píše svojmu námestníkovi. Išlo o rozdielne názory na ďalšie smerovanie hospodárskej politiky Slovenska. Dôležité je, že tieto názory v priamom kontakte so svojím námestníkom minister Jozef Dančo nikdy nekonfrontoval. Zastal sa ma Michal Kováč, ktorý bol vtedy v opozícii.

(Kapitola z knihy „Príbeh slovenskej koruny“, ktorá vyšla vo vydavateľstve „PostScriptum“ v roku 2019)

Marián Tkáč

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

08:51

Nasadením pozemných jednotiek členského štátu NATO na Ukrajine by sa automaticky nestali všetky ostatné krajiny Aliancie účastníkmi konfliktu s Ruskom. Vyplýva to zo zatiaľ nepublikovanej správy odborného panelu nemeckého parlamentu, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.

08:30

Barack Obama, Bill Clinton a niekoľko veľkých mien zo sveta americkej zábavy sa vo štvrtok večer zišli v New Yorku, aby pomohli na akcii prezidentovi Joeovi Bidenovi získať rekordnú sumu 25 miliónov dolárov na kampaň za jeho znovuzvolenie. Informovala agentúra AP.

Nálada vo vypredanej koncertnej sále Radio City Music Hall v New Yorku bola elektrizujúca. Obama ocenil Bidenovu ochotu hľadať spoločnú pôdu a povedal: “Toto je ten typ prezidenta, akého chcem.”

Joe Biden Barack Obama Bill Clinton Stephen Colbert
Stephen Colbert spoločne s Bidenom, Obamom a Clintonom v New Yorku
08:03

Teroristické hnutie Islamský štát (IS) vo štvrtok vyhlásilo, že bude podnikať ďalšie útoky proti “židom a kresťanom” po celom svete. Informuje agentúra DPA.

Hovorca IS Abú Huzajfa al-Ansárí v 40-minútovej novej zvukovej nahrávke, zverejnenej médiom hnutia al-Furkán, vyzval “osamelých vlkov na útoky proti križiakom (kresťanom) a židom všade vo svete, predovšetkým v Európe, Spojených štátoch a v srdci židovského štátu, meste al-Kuds, a v Palestíne počas ramadánu”.

07:52

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje agentúra AFP.

07:30

Autobus s približne 60 cestujúcimi havaroval vo štvrtok večer na diaľnici v západnom Nemecku, zranenia utrpelo vyše 20 ľudí. 

Podľa policajného hovorcu autobus prevážal študentov strednej odbornej školy vo Warburgu. Vracali sa z výletu v Anglicku.

07:20

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke sa stal v pondelok 25. marca fatálny incident. Personál vykonal potrat zdravej žene v štvrtom mesiaci tehotenstva, pretože si splietol pacientky. Vo štvrtok to potvrdila tlačová hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Prípadom sa zaoberá polícia, informoval portál iDNES.cz.

Tehotná žena išla na bežnú kontrolu, kým druhej žene mali lekári urobiť zákrok, ktorý sa vykonáva napríklad pri liečbe chorej maternice, ale je možné ním tiež ukončiť tehotenstvo.

07:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. Informovala agentúra AFP.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

06:40

Francúzske úrady počas uplynulých dní v rámci rozsiahlych policajných razií vo viacerých mestách zadržali 1357 osôb podozrivých z drogovej trestnej činnosti. Vo štvrtok to v meste Dijon vyhlásil francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. Informovala agentúra DPA.

06:30

V Juhoafrickej republike (JAR) sa vo štvrtok zrútil z mosta do rokliny autobus a následne začal horieť. Pri nehode zahynulo 45 ľudí, informovala agentúra AFP.

Nehodu na juhu Afriky prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Včera 20:26

Spojené štáty vo štvrtok odsúdili ruské veto, ktorým Moskva na pôde Bezpečnostnej rady OSN zablokovala predĺženie dohľadu expertov OSN nad dodržiavaním sankcií zavedených voči Severnej Kórei.

Včera 20:20

Nemecký tenista Alexander Zverev postúpil do semifinále dvojhry na turnaji ATP 1000 v Miami. Vo štvrťfinále zdolal v pozícii nasadenej štvorky Maďara Fábiána Maroszána 6:3, 7:5.

Včera 20:07

Jozef Bíreš končí na pozícii ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Jeho presný dátum odchodu má byť dohodnutý dodatočne.

Včera 20:04

Medzinárodný súdny dvor (MSD) vo štvrtok nariadil Izraelu prijatie viacerých opatrení v súvislosti so zlou situáciou v Pásme Gazy. Prikázal otvoriť ďalšie pozemné hraničné priechody s cieľom umožniť prísun potravín, vody, pohonných hmôt a ďalších zásob do tejto vojnou zničenej palestínskej enklávy.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Gaucho alebo juhoamerický kovboj kúpe koňa počas festivalu ródea Criolla Week v Montevideu v Uruguaji

Autor: AP/Matilde Campodonico

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali