Skôr naopak – udalosti posledného roka potvrdili spravodlivosť našich varovaní ohľadne hlbokých, systémových problémov v organizácii európskej bezpečnosti a v medzinárodných vzťahoch všeobecne. Chcel by som pripomenúť prejav, ktorý predniesol ruský prezident V.V.Putin z tejto tribúny pred ôsmimi rokmi.

Konštrukcia stability, opierajúca sa o Chartu OSN a helsinské princípy, je dávno podkopaná aktivitami USA a ich spojencov v Juhoslávii, ktorú rozbombardovali, v Iraku, Líbyi, rozširovaním NATO na Východ, zriadením nových deliacich línií. Projekt vybudovania „celoeurópskeho domu“ sa nenaplnil práve preto, že naši partneri na Západe sa neriadili záujmami umocňovania otvorenej bezpečnostnej architektúry stavanej na vzájomnom rešpektovaní záujmov, ale ilúziami a zmýšľaním víťazov „studenej vojny.“ Slávnostne prijaté v rámci OBSE a Rady Rusko-NATO záväzky nezaisťovať si vlastnú bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných zostali na papieri a v praxi boli úplne ignorované.

Problém protiraketovej obrany (PRO) je jasným svedectvom hrubého deštruktívneho vplyvu jednostranných krokov v sfére vojenského usporiadania, ktoré odporujú legitímnym záujmom iných štátov. Naše návrhy o spoločných postupoch v protiraketovej oblasti boli odmietnuté. Ako náhradu nám poradili pripojiť sa k utváraniu americkej globálnej protiraketovej obrany presne podľa šablóny Washingtonu, ktorá, ako sme viackrát zdôraznili a vysvetľovali na faktoch, skrýva v sebe skutočné riziká pre ruské sily jadrového zdržiavania. Akákoľvek činnosť podrývajúca strategickú stabilitu nevyhnutne vyvoláva odvetné opatrenia. Týmto vzniká dlhodobé poškodenie celého systému medzinárodných zmlúv v oblasti kontroly zbrojenia, životaschopnosť ktorých je priamo závislá na faktoroch PRO.

Taktiež nechápeme, čím je opodstatnená americká posadnutosť budovaním globálnej protiraketové obrany? Snahou o nespornú vojenskú prevahu? Vierou v možnosť technologicky riešiť problémy, ktoré sú v podstate politické? V každom prípade sa presviedčame, že intenzita raketových hrozieb sa neznížila, ale v euroatlantickom priestore vznikol silný zdroj znepokojenia zbavenie sa ktorého potrvá veľmi dlhu dobu. Sme na to pripravení. Ďalším destabilizujúcim faktorom sa stalo odmietnutie USA a ďalšími členskými štátmi NATO ratifikácie Dohody o adaptácii Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, čo tuto zmluvu pochovalo.

Súčasne v každej nimi spôsobenej zložitej situácii sa naši americkí kolegovia snažia presmerovať výhybku na Rusko. Všimnime si v poslednom čase oživenie debát  okolo Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Odborníci sú dobre informovaní o činnosti USA, ktorá odporuje duchu i písmenu tohoto dokumentu. Napríklad, v rámci budovania globálnej protiraketovej obrany Washington zahájil rozsiahly program výroby cieľových rakiet s charakteristikami ktoré sú analogické resp. veľmi podobné u pozemných balistických rakiet zakázaných v spomínanej zmluve. Zmluvná definícia pozemných okrídlených rakiet stredného doletu zahŕňa aj útočné bezpilotné lietadlá široko používané USA. Odpaľovacie zariadenia  antirakiet, ktoré budú čoskoro rozmiestnené v Rumunsku a Poľsku, sú zmluvou výslovne zakázané, pretože z nich sa môžu odpaľovať aj okrídlené rakety stredného doletu.

Americkí kolegovia odmietajú uznať tieto fakty a tvrdia, že majú akési „odôvodnené“ výhrady voči Rusku týkajúce sa INF, ale starostlivo sa vyhýbajú konkretizácií.

Vzhľadom na tieto a mnohé iné faktory pokus nadviazať vývoj terajšej krízy na udalosti z minulého roku podľa nášho názoru znamená podľahnutie nebezpečnej sebaklame.

Kulminuje úsilie našich západných kolegov, trvajúce posledné štvrťstoročie a nasmerované na zachovanie si akýmikoľvek prostriedkami svetovej nadvlády, obsadenie geopolitického priestoru v Európe. Od členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov, našich blízkych susedov s ktorými máme stáročné ekonomické, humanitárne, historické, kultúrne a taktiež rodinné väzby, sa vyžaduje voľba – „buď ste so Západom, alebo ste proti Západu“. To je logika hier s nulovým výsledkom, ktorú, údajne, všetci chceli ponechať v minulosti. 

Strategické partnerstvo Ruska a Európskej únie, ktorá dala prednosť ceste konfrontácie pred rozvíjaním mechanizmov vzájomne výhodnej spolupráce, neprešla skúškou pevnosti. Nedá sa na tomto mieste nepripomenúť zmarenú možnosť  realizovania iniciatívy na založenie komisie Rusko-EU pre otázky zahraničnej politiky a bezpečnosti na úrovni ministrov zahraničia, ktorú navrhla kancelárka A. Merkelova v júni 2010 v Mezebergu. Rusko tuto myšlienku podporilo, ale Európska únia ju odmietla. Pritom však, taký mechanizmus trvalého dialógu (pokiaľ by bol zriadený) by umožnil operatívnejšie a efektívnejšie riešiť problémy a zavčas odstraňovať vzájomné obavy.

Čo sa týka samotnej Ukrajiny, tak bohužiaľ v každej vývojovej etape krízy naši americkí kolegovia a pod ich vplyvom aj Európska únia podnikali kroky vedúce k eskalácii. Tak tomu bolo, keď EU odmietla za účastí Ruska posúdiť následky spustenia činnosti ekonomického bloku asociačnej dohody s Ukrajinou, a namiesto toho bol priamo podporený vládny prevrat, a ešte predtým – protivládne nepokoje. Tak tomu bolo, keď západní partneri jeden za druhým vydávali indulgencie kyjevským mocenským organom, ktoré namiesto toho, aby si plnili záväzky o začatí celonárodného dialógu, spustili rozsiahlu vojenskú operáciu a vyhlásili svojich občanov, ktorí vyjadrili nesúhlas s protiústavnou výmenou vlády a orgiami ultranacionalistov, za „teroristov“.

Veľmi ťažko si vieme vysvetliť, prečo sa na vnímanie mnohých našich západných kolegov Ukrajiny nevzťahujú univerzálne princípy urovnávania vnútorných konfliktov, ktoré predpokladajú predovšetkým inkluzívny politický dialóg medzi protagonistami. Prečo v prípadoch, ako sú Afganistan, Líbya, Irak, Jemen, Mali, Južný Sudán naši partneri stále vyzývajú vlády k rokovaniam s opozíciou, s  povstalcami, v jednotlivých prípadoch aj s extrémistami, ale vo vzťahu k ukrajinskej kríze postupujú inak, fakticky schvaľujú silovú operáciu Kyjeva, až po ospravedlnenie alebo pokusy ospravedlniť používanie kazetových nábojov.

Bohužiaľ, naši západní kolegovia ochotne zatvárajú oči na všetko, čo kyjevská vláda hlása a robí, vrátane podnecovania xenofóbnych nálad. Dovolím si citát: „Ukrajinský sociál-nacionalizmus považuje ukrajinský národ za pokrvné rasové spoločenstvo.“ A ďalej: „Otázka totálnej ukrajinizácie v budúcom sociálne-národnom štáte bude vyriešená za tri až šesť mesiacov pomocou tvrdej a rozhodnej štátnej politiky“. Autorom výrokov je poslanec Najvyššej Rady Ukrajiny Andrej Bileckij, veliteľ pluku „Azov“, ktorý sa aktívne zúčastnil bojov v Donbase. Za etnickú očistu Ukrajiny, za likvidovanie Rusov a Židov neraz verejne hlásali ďalší ukrajinskí činitelia, ktorí sa predrali do politiky a k moci, medzi nimi  D.Jaroš, O. Ťagnibok, líder zastúpenej v Najvyššej Rade Ukrajiny Radikálnej strany O. Ljaško. Tieto výroky nevyvolali v západných metropolách žiadnu reakciu. Nemyslím si, že by si dnešná Európa mala dovoliť ignorovať hrozbu šírenia neonacistického vírusu.

Ukrajinská kríza nemôže byť urovnaná nasadením vojenskej sily. To sa potvrdilo v lete minulý rok, kedy situácia na bojisku vynútila podpísanie minských dohôd. Potvrdzuje sa to i teraz, kedy upadá do stratena ďalší pokus o dosiahnutie vojenského víťazstva. Ale napriek tomu v niektorých západných krajinách sa stále hlasnejšie ozývajú výzvy na posilnenie podpory smerovaniu kyjevskej vlády k militarizácii spoločnosti a štátu, „napumpovať“ Ukrajinu smrtonosnými zbraňami,  vtiahnuť ju do NATO. Vzbudzuje nádej silnejúca v Európe opozícia voči takým plánom, voči plánom, ktoré len prispejú k prehĺbeniu tragédie ukrajinského národa.

Rusko sa bude i naďalej usilovať o nastolenie mieru. Nepretržite vyzývame k zastaveniu bojov, odsunu ťažkých zbraní, zahájeniu priamych jednaní medzi Kyjevom, Doneckom a Luganskom o konkrétnych postupoch obnovy spoločného ekonomického, sociálneho a politického priestoru v rámci územnej celistvosti Ukrajiny. Práve tomu boli venované mnohé iniciatívy V.V.Putina v rámci „normandského formátu“, ktoré umožnili spustiť minský proces, naše následné pokusy o jeho rozvinutie, včítane včerajších rokovaní lídrov Ruska, Nemecka a Francúzska v Kremli. Ako viete, tieto rokovania pokračujú. Domnievame sa, že existujú  možnosti na dosiahnutie výsledkov a zosúladenie odporúčaní, ktoré by umožnili stranám reálne rozviazať tento uzol konfliktov.

Je dôležité, aby si všetci uvedomili skutočnú rozsiahlosť rizík. Je čas zbaviť sa zvyku vnímať každý problém izolovane, nevidieť „pre stromy les.“ Je čas zhodnotiť situáciu komplexne. Svet dnes prechádza prudkým prelomom, ktorý je podmienený zmenou historických epoch. „Pôrodné bolesti“ nového svetového usporiadania vychádzajú najavo cez intenzifikáciu konfliktných situácii v medzinárodných vzťahoch. Ak namiesto strategického globálneho videnia stavu vecí získajú navrch konjunkturálne rozhodnutia politikov v súvislosti s blížiacimi sa domácimi voľbami, zrodí sa nebezpečenstvo stratenia kontroly nad pákami globálnych riadiacich mechanizmov.

Pripomeniem, že  na začiatočnej etape sýrskeho konfliktu mnohí na Západe vyzývali nepreháňať hrozbu extrémizmu a terorizmu tvrdiac, že sa to neskôr samostatne nejako „rozplynie“, že hlavným cieľom je dosiahnuť zmenu režimu v Damasku. Vidíme, čo z toho vzišlo. Obrovské územia na Blízkom východe, v Afrike, v afgansko-pakistanskom regióne sa dostali spod kontroly legitímnych vlád. Extrémizmus sa rozlieza do ďalších častí sveta, vrátane Európy. Narastá riziko šírenia zbraní hromadného ničenia. Výbušnou sa stáva situácia urovnania problémov na Blízkom východe, v ďalších zónach regionálnych konfliktov. Adekvátna stratégia zadržovania týchto výzev doteraz nie je navrhnutá.

Chcel by som dúfať, že dnešná a zajtrajšia diskusia v Mníchove nás priblížia k pochopeniu toho, v akom štádiu sú snahy o nájdenie kolektívnej odpovede na spoločné hrozby. Rozhovor, ktorý usiluje o seriózny výsledok, musí byť vyslovene rovnoprávnym, bez ultimát a vyhrážok.

Sme i naďalej presvedčení, že celý komplex problémov by sa omnoho ľahšie riešil, ak by sa najmohutnejší hráči zhodli na strategických orientačných bodoch  ich vzájomných vzťahov. Nedávno vážená mnou stála tajomníčka Francúzskej akadémie Hélène Carrère d’Encausse povedala, že „skutočná Európa nemôže existovať bez Ruska“. Chceli by sme pochopiť, či tento názor zdieľajú aj naši partneri alebo dávajú prednosť pokračovaniu kurzu na prehlbovanie rozkolu v celoeurópskom priestore a vzájomných protikladov jeho fragmentov? Majú záujem o vytvorenie bezpečnostnej architektúry spolu s Ruskom, bez Ruska alebo proti Rusku? Pochopiteľne, že aj naši americkí partneri by mali zodpovedať túto otázku.

Dlhšiu dobu už navrhujeme pustiť sa do utvárania jednotného ekonomického a humanitárneho priestoru od Lisabonu k Vladivostoku, opierajúceho sa na princípy rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti, ktoré by pojalo členov integračných zväzov, ale rovnako aj ich pridružené krajiny. Zvlášť aktuálnou je možnosť založenia spoľahlivých mechanizmov spolupráce medzi Eurázijskou ekonomickou úniou a Európskou úniou. Vítame črtajúcu sa podporu tejto idei zo strany zodpovedných európskych lídrov.

V roku, keď si pripomíname 40. výročie Helsinského záverečného aktu a 25. výročie Parížskej charty Rusko vystupuje za to, aby sa tieto dokumenty premietli do života, aby sa zakotvené v nich princípy nevymieňali, aby sa zabezpečila stabilita a rozkvet v celom euroatlantickom priestore na základe opravdivej rovnosti, vzájomnej úcty a vzájomného rešpektovania záujmov. Prajeme úspešnú prácu „skupine mudrcov“ sformovanej v rámci OBSE, ktorá by mala dosiahnuť konsenzus v svojich odporúčaniach.

V súvislosti so 70. výročím ukončenia 2. svetovej vojny si treba pripomenúť zodpovednosť, ktorá leží na nás všetkých.

Ďakujem za pozornosť.

Otázka: Chápem všetky Vami spomínané problémy vo vzťahu k USA – Zmluvu o konvenčných zbraniach aj protiraketovej obrane. Okrem toho, že podľa Dohody INF Rusko prirovnáva bezpilotné lietadla k okrídleným raketám, chcel by som poznamenať, že prezident Barack Obama výrazne zmenšil európsku protiraketovou obranu. Ak má Rusko problémy vo vzťahoch s USA, prečo má za to platiť Ukrajina? Mám na mysli anexiu Krymu a pokusy o rozbitie celistvosti Ukrajiny. Čím sa previnili úbohí Ukrajinci, že ich trestáte za hriechy Američanov?

S.V. Lavrov: Už som pochopil, že Vaše myslenie je zvrátené. Nemá sa miešať jablká a pomaranče. Teraz sa hovorí: „Urovnáme ukrajinskú krízu a potom celý systém bezpečnosti a stability sám od seba začne fungovať“. Naopak. Urovnanie krízy je nutné, to je najvyššia priorita, ale nemôžeme zatvárať oči na skutočnosť, že všetky dohody, uzavreté po skončení „studenej vojny“, sa nedodržujú. Nemáme v úmysle sa niekomu pomstiť, a ešte menej konať na účet niekoho iného. Chceme udržovať normálne vzťahy s USA. Neboli sme to my, kto narušil fungujúce mechanizmy,  zriadené v posledných rokoch, ktoré zaisťovali bežný nepretržitý kontakt a odstraňovali  vzájomnú ustarostenosť. My sme nevypovedali zmluvu o protiraketovej obrane. My sme neodmietli ratifikovať adaptovanú zmluvu o konvenčných zbraniach. Teraz je treba po omrvinkách zbierať to, čo nám zostalo a nejako, na základe opakovaného potvrdenia helsinských princípov, dohodnúť nový bezpečnostný systém, v ktorom by sa cítili pohodlne všetci, vrátane  Ukrajiny, Gruzínska, Moldovy – všetci, koho naši americkí kolegovia postavili pred voľbou: smerovať na Západ a obmedziť spoluprácu s Ruskom. To je fakt.

Je mi známe, že americkí veľvyslanci po celom svete dostávajú také príkazy. Vidím tu prítomného  A.Vershbowa, ktorý nedávno poskytol interview, v ktorom označil NATO za „najmierumilovnejší blok na svete“ a „nadej pre európsku stabilitu a bezpečnosť.“ A kto bombardoval Juhosláviu, Líbyu v rozpore s rezolúciou BR OSN? Úspechy jednostranne podnikaných akcií teraz pozorujeme na Blízkom východe. Sme za to, aby NATO nebola vzorovou organizáciou, ako sa ju snažia prezentovať, ale bola účastníkom rovnoprávného dialogu o zabezpečení stability. Čo je na tom špatného? Všetci chcú, aby sme uznali podriadenú rolu všetkých ostatných vo vzťahu k USA a NATO. Nemyslím si, že je to v záujme svetového poriadku a stability.

V súvislosti so začiatkom udalostí na Ukrajine – prezident USA B.Obama nedávno otvorene povedal, že USA boli dohodcami v procese presunu (tranzitu) moci na Ukrajine. Skromná formulácia, ale dobre vieme, ako to bolo, kto a ako telefonicky otvorene posudzoval zostavu person, ktoré mali byť zastúpené v novej ukrajinskej vláde, a mnoho iného. Vieme, čo sa deje teraz, kto neustále monitoroval udalosti na „majdane“. Tam neboli prítomní naši vojenskí špecialisti a experti.

Veľmi si želáme, aby ukrajinský národ obnovil svoju jednotu, ale musí sa to uskutočniť na základe skutočného celonárodného dialógu. Keď ústredné mocenské úrady rozhodli o vyhlásení za národné sviatky dni, ako sú dni narodenia S. Bandery a R. Šuškeviča, dátum založenia „ukrajinskej povstaleckej armády“, tak zákonite vzniká otázka, ako si tieto sviatky môžu pripomenúť na východe Ukrajiny? Nijako. A na Západe už nechcú uctievať 9. máj. Nehovoriac o iných špecifických zvláštnostiach ukrajinskej spoločnosti, toto samotné vyžaduje dosiahnutie určitej politickej zhody.

Na tomto mieste je mi skutočne trápne pripomenúť, ale na Ukrajine sa teraz koná mobilizácia, ktorá sa pasuje s vážnymi ťažkosťami. Príslušníci maďarskej a rumunskej menšiny pociťujú „pozitívnu“ diskrimináciu, pretože ich povolávajú v oveľa väčších počtoch, ako etnických Ukrajincov. Prečo neprehovoriť o tejto skutočnosti? Alebo o tom, že na Ukrajine žijú nielen Ukrajinci a Rusy, ale aj iné národnosti, ktoré sa hrou osudu ocitli v tejto zemi a chcú v nej aj naďalej žiť. Prečo nezabezpečiť pre nich rovnaké  práva a nezohľadniť ich záujmy? Počas volieb do Najvyššej Rady maďarská menšina žiadala „zostrihať“ volebné okrsky tak, aby sa aspoň jeden etnický Maďar dostal do Rady. Okrsky však usporiadali takým štýlom, že sa nikto z Maďarov tam nedostal. Všetko to nasvedčuje o tom, že je o čom hovoriť. Sú reálne existujúce problémy, ktoré bránia ukrajinskému štátu vyjsť zo súčasnej ťažkej krízy, ale na Západe sa zamlčujú. Besedoval som s mnohými, vrátane tu sediacimi, v čase uplatnenia lustračného zákona. Súkromne hodnotili tento zákon ako hrozný s tým, že musí byť bezodkladne zrušený. Pýtal som sa, prečo o tom nehovoria verejne, a odpovedali, že teraz sa traduje pochopenie nutnosti podporovania ukrajinskej vlády a netreba ju kritizovať.  O čom sa dá hovoriť?

Úprimne dúfam, že včerajšie úsilia zo strany prezidentov Francúzska, Ruska a kancelárky Spolkovej republiky Nemecka povedú k výsledkom, ktoré podporia strany konfliktu a budú mať za následok skutočné ukľudnenie situácie, spustia tak potrebný celonárodný  dialóg o smerovaní riešenia všetkých problémov – sociálnych, ekonomických a politických.

Otázka: Ak sa vrátim k výsledkom včerajších rokovaní v Moskve a predvčerajších v Kyjeve, dobrá správa spočíva v tom, že minské dohody zostávajú naďalej na programe dňa, ale špatná správa je tá, že nie všetci signatári týchto dohôd súhlasia s ich uskutočňovaním. Mám na mysli zástupcov DĽR a LĽR, ktorí pokračujú útočné akcie, delostrelecké ostreľovanie atď. Ruská federácia tiež podpísala minské dohody. Teraz sa podnikajú pokusy o revidovanie línie prímeria. Nevyvíja sa nátlak na domobranu, hoci Rusko priznalo, že môže vyvinúť taký tlak. Máte vôbec v úmysle uskutočniť minské dohody? Aké garancie splnenia všetkých dvanástich bodov minských dohôd a nátlaku na DĽR a LĽR môžete poskytnúť Vy ako minister zahraničných vecí Ruskej federácie?

S.V. Lavrov: Akonáhle hlavní účastníci minského procesu – ukrajinská vláda a predstavitelia DĽR a LĽR, sa dohodnú o všetkých praktických aspektoch plnenia každého z minských bodov, som si istý, že Rusko bude medzi tými, kto zabezpečí také garancie – hoci v OBSE, hoci aj v RB OSN. Som si istý, že Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny tiež budú pripravené poskytnúť také garancie. Ale garantovať je možno len to, čo už je urobené a čo bolo dosiahnuté. Dohovárať sa treba otvorene z očí do očí. Netreba si namýšľať, že títo ľudia budú „salutovať“. Žijú na svojej zemi a bojujú za ňu. Keď sa hovorí, že oni samostatne by nedokázali vydobyť si prevahu na bitevnom poli odpovedám, že bojujú za pravú vec. Ale ukrajinskí vojaci nechápu kvôli čomu ich ženú do boja. Opakujem, dohovárať sa treba bezprostredne.

Kedysi administratívu USA kritizovali za to, že aktívne udržovala kontakty s talibmi cez Dauhu (Katar). V reakcii na kritiku sa administratíva spýtala za čo ju kritizujú: „Áno, oni sú nepriatelia, ale s priateľmi sa nerokuje. Rokuje sa s nepriateľmi“. V prípade, ak ukrajinská vláda považuje za nepriateľov vlastných občanov, bude nútená napriek tomu s nimi rokovať. Naši ukrajinskí kolegovia by nemali uveriť a dúfať, že bezohľadná podpora, ktorú dostávajú zvonku, vyrieši všetky problémy. Taká podpora zbavená akejkoľvek kritickej analýzy reálnej skutočnosti niektorým popletie hlavu. Tak, ako v 2008. roku pobláznila M. Saakašviliho. Všetci vieme, čo z toho vzišlo.

Otázka: Som členom organizácie s názvom „Európska sieť lídrov.“ Sú v nej zastúpení predstavitelia Ruska, USA, európskych štátov. Prednedávnom sme  prešetrovali prípady porušovania vzdušného priestoru. Ak našou prvou prioritou je vyriešenie situácie na východe Ukrajiny a dosiahnutie dohody o prímerí,  nemyslíte si, že ďalšou prioritou by mala byť snaha o dosiahnutie dohody alebo aspoň o predchádzanie úplnému odcudzeniu dôvery, o vypracovanie schémy, ktorá by umožnila Rusku, NATO, Európe a USA vyhnúť sa zbytočným potenciálne nebezpečným vojenským stretom? V dnešnej situácii toto nepotrebujeme. Prečo sa vážne nevenovať vypracovaniu takejto schémy, ktorá by nám poskytovala pocit istoty, že naše lietadla, vojenské lode a objekty sa navzájom nestretnú tak tesne, ako sa to vyskytovalo počas posledných týždňov?

Pred niekoľkými týždňami z kodanského letiska vzlietlo lietadlo, smerujúce do Varšavy, ktoré sa zázrakom nezrazilo s ruským vojenským lietadlom nachádzajúcim sa v medzinárodnom vzdušnom priestore s vypnutými transpondérmi. Žiadny európsky štát NATO by si také niečo voči Rusku nedovolil. Prečo ruské vojenské lietadla lietajú v medzinárodnom priestore s vypnutými transpondérmi čo ich robí prakticky neviditeľnými? Je to ako keby sa veľký čierny nákladiak pohyboval v uliciach nočného mesta bez zapnutých obrysových svetiel. Prečo sa to deje? Kedy sa skončia podobné prípady?

S.V. Lavrov: Mali sme rozvetvenú sieť dvojstranných mechanizmov medzi Ruskom a NATO v Rade Rusko-NATO, kde sa vojenskí odborníci každodenne navzájom stretávali, uskutočňovali sa špeciálne stretnutia expertov z metropol, bolo veľa spoločných projektov: boj proti terorizmu, kolektívny projekt na vývoj detektoru výbušnín „STANDEX“.

Medzi inými bol aj projekt prípravy kádrov pre afganskú bezpečnostnú zložku a vybavenie tejto zložky vrtuľníkmi. Tiež bežal projekt „Common airspace initiative“ (spoločná iniciatíva pre bezpečnosť vzdušného priestoru). Nateraz je všetko „zmrazené“ hoci v rámci daných mechanizmov bolo možné sa dohovoriť o predchádzaní nebezpečným vojenským aktivitám.

Čo sa týka konkrétnej tematiky aktivít leteckých ozbrojených síl, máme zodpovedajúcu štatistiku, ktorá preukázala, že aktivity na strane NATO vzrástli neúmerne viacnásobne, než na strane Ruska. Podľa mojich informácií sa na konci januára tohto roka náš stály predstaviteľ pri NATO A.V.Gruško kvôli tejto otázke stretol s generálnym tajomníkom J.Stoltenbergom a odovzdal mu „fact -sheet“ s vysvetlením našej štatistiky. Sme otvorení voči obnoveniu mechanizmov spolupráce, ale zatiaľ sú všetky postupy zmrazené. Zostala len rada stálych predstaviteľov (Rada veľvyslancov), ktorej stretnutia sú zriedkavé. Všetko ostatné je uzatvorené.

Teraz sú nastolené ďalšie problémy. Podľa všetkého, naši kolegovia z NATO majú v úmysle obmedziť fyzickú prítomnosť ruských diplomatov v ruskom zastupiteľstve pri NATO. Obmedzujú nám vstup do štábneho priestoru, kde máme našu kanceláriu. Zrejme je, že to prispeje k ďalšiemu vzniku „tmavých fľakov“ na našich vzťahoch a nepomôže to ani ujasňovaniu si vzájomných zámerov.

Otázka: Povedali ste, že chcete definovať obecné princípy európskej bezpečnosti. Obavám sa, že princípy EU sa zakladajú na samourčení a nezodpovedajú ruským princípom. Vy veríte na sféry vplyvu, ako povedal G. Kennan asi pred šesťdesiatimi rokmi, mnohí z ruských susedov sú nútení voliť medzi tým, či budú nepriateľmi alebo satelitmi. Vzhľadom na túto nezlučiteľnosť našich hodnôt, aké všeobecné pravidla sú možné? Pred piatimi rokmi D.A.Medvedev nastolil koncepciu novej európskej bezpečnostnej architektúry. Tá sa neujala, pretože Rusko má silný vplyv na svojich susedov. Vidíte východisko z tejto situácie? Je možný kompromis medzi ruským a európskym vnímaním budovania bezpečnosti v Európe?

S.V. Lavrov: Zrejme ste nepočúvali pozorne. Hovorilo sa o tom, že je nutné vypracovať nové princípy. Povedal som, že je žiaduce znovu potvrdiť princípy obsiahnuté v Helsinskom záverečnom akte, v Parížskej charte, v dokumentoch Rady Rusko-NATO, ale tentokrát potvrdiť čestne. A najdôležitejšie je pridať im formu záväzných listín.

Vami pripomenutá Zmluva o bezpečnosti v Európe tiež nepredkladala nič nového. Ponúkla len zakotvenie v právne záväznej forme princípu nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý je deklarovaný v rámci OBSE a Rady Rusko-NATO. Naši kolegovia z NATO sa vyjadrili, že právne garancie bezpečnosti musia zostať prerogatívou NATO, aby sa všetci hrnuli do aliancie, aby sa táto vizuálna línia rozrástla a prehlbovala sa. Prečo odmietať možnosť rovnakej bezpečnosti? Toto bolo vyhlásené a záväzky prevzali na seba prezidenti a premiéri krajín Euro-atlantického regiónu, OBSE. Zdá sa, že NATO chce urobiť všetko pre to, aby bezpečnosť nebola rovnaká. Ako napísal G.Orwell, aby niekto bol „rovnejší“.

Citoval ste G.Kennana. Môžem citovať iný jeho výrok o tom, že „studená vojna“ bola kolosálnym omylom Západu.

Nie je treba vymýšľať nič nového. Je treba si sadnúť a znovu potvrdiť, a následne čestne spĺňať to, na čom sme sa dohodli už pred niekoľkými desiatkami rokov

Otázka: Súhlasím s Vami, že za posledných dvadsaťpäť rokov nie všetko bolo splnené. Mali sme s Ruskom väčší počet nezhôd. Bezmála sme podpísali zmluvu o partnerstve zameranú na modernizáciu ruskej ekonomiky – a to je len jeden príklad. Myslím si, že sme v Európe založili takú schému, ktorá zaisťuje územnú celistvosť a suverenitu štátov. Obe tieto zásady boli porušené a sme nútení uznať, že Rusko je nateraz účastníckou stranou v konflikte na Ukrajine. Túto krízu je možné vyriešiť len správnou analýzou vnútropolitickej situácie v krajine. Váš popis situácie na Ukrajine je neprijateľný.

Bola dohoda s V. F. Janukovyčom, schválená parlamentnou väčšinou. Konali sa voľby v ktorých si 80% obyvateľov zvolilo európske smerovanie. Nacionalisti, komunisti a fašisti získali 2-3% hlasov. To je reálny stav z ktorého vychádzame. V 21. storočí sú neprípustné dôvody, ktoré by poškodzovali princíp suverenity a územnej celistvosti, ustanovenej v Helsinkách. Princíp suverenity spočíva v tom, že každý národ, vrátane ukrajinského, má právo samostatne rozhodnúť, s akým štátom uzavrie obchodné zmluvy. Ak sa susedný štát pokúša túto voľbu kontrolovať, znamená to návrat k starej politike a porušenie princípu suverenity, čo sa práve na Ukrajine odohráva.

S.V. Lavrov: Verím, že Vaše vystúpenie vynikne v televízii. Existujú medzinárodné pravidla, ktoré sa niekedy vykladajú rôzne, pri rôznych postupoch sa dosahujú protikladné interpretácie. Na Kryme sa uskutočnilo to, čo je v súlade s Chartou OSN – samourčenie. Tento dokument obsahuje niekoľko princípov a z nich zásada práva národov na samourčenie má kľúčové postavenie. Prečítajte si Chartu! Územnú celistvosť, suverenitu je treba dodržovať. Valné zhromaždenie OSN prijalo deklaráciu, ktorá vysvetľuje súvzťažnosť základných princípov medzinárodného práva. Potvrdzuje sa nedotknuteľnosť suverenity a územnej celistvosti, a krajiny, ktoré si nárokujú na zachovanie suverenity, sú povinné rešpektovať práva žijúcich na ich území národov a nedopustiť obmedzenie práva na samourčenie použitím hrubej sily.

Podľa Vášho vyjadrenia v Kyjeve sa len plnili dohody, ktoré podpísal prezident V.F.Janukovyč, pretože sa tam konali voľby.  Za prvé, nasledujúci deň po podpísaní tejto dohody a nezávisle na meste pobytu V.F. Janukovyča (v tom čase sa nachádzal na Ukrajine) napadli jeho rezidenciu, budovu prezidentského úradu, vládnu budovu ako dôvetok k už predtým zničeným a podpáleným budovám a upáleným na „majdane“ ľuďom. Ale takto rozdupaná zmluva, ktorú osvedčili ministri zahraničia Nemecka, Francúzska a Poľska (mimochodom, v sále je prítomný R. Sikorski, ktorý určite môže porozprávať svoju historku), v prvom bode predpokladala vytvorenie vlády národnej jednoty. To sú kľúčové slová. Cieľ dosiahnutia národnej jednoty nemôže závisieť na osude jedinej osoby – V.F. Janukovyča. Ak zmizol, akože teraz – môžeme uchopiť moc ozbrojenou cestou a napľujeme na národnú jednotu? Ale Vy s tým nesúhlasíte a robíte správne, lebo taký postup je neprípustný. Tak sa však stalo – namiesto vlády národnej jednoty, ktorá mala k septembru vypracovať novú ústavu, na základe ktorej sa mali uskutočniť všeobecné voľby. Taká je následnosť udalostí. Ale východiskovým bodom zostáva národná jednota. Na tomto základe treba  budovať ústavu so zreteľom na názory v celej krajine.

Namiesto toho, keď spomínaná dohoda už bola vymazaná z pamäti, A.Jaceňuk vstúpil na „majdan“ a oznámil vznik „vlády víťazov“. Potom ukrajinské oblasti, ktoré sa vzbúrili a protestovali, usporiadali akcie, vyjadrovali nesúhlas s prevratom – tieto začali potlačovať. Zozačiatku zaisťovali aktivistov, ktorí boli proti prevratu, a za tým nasledovalo použitie sily. Kto koho prepadol? Snáď Doneck a Lugansk zaútočili na Kyjev? Vôbec nie. Na Juhovýchod poslali vojenské zoskupenie, úlohou ktorého bolo násilné presadenie novej moci. 

Vývoj ukrajinských udalostí pozorovali na Kryme. Na najskorších etapách krízy sa „Pravý sektor“ pokúsil  preniknúť na Krym a zmocniť sa administratívnych budov. Vďaka Bohu, na úzkom páse pevniny spájajúcom polostrov s pevninou, ich zastavili ľudové družiny a nepustili ich na Krym. Na Kryme sa uskutočnil referendum o nezávislosti a nasledujúcom pripojení k Rusku. V Kosove nebolo žiadne referendum, hoci prezident USA B.Obama nedávno vyhlásil, že Kosovo je vzorový prípad, pretože tam ľudia hlasovali v referende. Referendum tam nebolo, tak ako nebolo viacero iných „referend“. Zjednotenie Nemecka sa uskutočňovalo bez akéhokoľvek referenda a my sme ten proces aktívne podporili.

Po skončení 2. svetovej vojny, ak si pamätáte, ZSSR bol proti rozdeleniu Nemecka. Keď hovoríme o metódach,  ktoré sa používajú ako náhrada za priamy dialóg, nešťastím je, že súčasný ukrajinský prezident stratil monopol na používanie sily. Na Ukrajine vznikli súkromné prápory ktoré sú platené lepšie ako pravidelná armáda. Do týchto práporov rôznych názvov (vrátane „Azova“ ktorý som spomínal) utekajú ľudia z pravidelnej armády.

Medzi veliteľmi sú zjavní ultranacionalisti. Poznáme sa pán EBrock už dávnejšie. Navštívili ste aj Moskvu. Preto moja odpoveď je veľmi jednoduchá. Ak si želáte hlásať hnevlivé reči, ktoré prispejú k posilneniu Vášho postavenia v politike, európskom parlamente – je to jedna strana veci, ak sa chcete porozprávať – sadnime si spolu a znovu potvrďme  všetky helsinské princípy, ozrejmime si, prečo v jedných prípadoch si nemyslíte, že sú porušované, a v iných máte za to, že k tomu došlo.

Mimochodom, nedávno ukrajinská ratingová agentúra GFK Ukraine, sídliaca v Norimbergu, usporiadala anketu medzi obyvateľmi Krymu. Z jej výsledkov je vidieť, že  viac ako 90% opýtaných osôb schvaľuje pripojenie Krymu k Rusku, proti boli 2% opýtaných a 3% ešte úplne nepochopili čo a ako (čo sa deje). To je štatistika, to sú ľudia. Kolega tu pripomenul, že v EU je hlavným princípom rešpektovanie práva na samourčenie. Vy ste však hovorili o štátoch, tu sa uskutočnilo samourčenie národa, a uskutočnilo sa na základe mnohostáročnej histórie. Môžeme všetky skutočnosti posúdiť spoločne ak máte záujem o pochopenie našej pozície a našich pohnútok. Viackrát o tom hovoril ruský prezident V.V.Putin. Je možné sa nad tým aj smiať. Niekoho to možno aj poteší. Smiech ako sa hovorí, predlžuje život!

Odpovede ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova na otázky masmédií o výsledkoch účasti na 51. Mníchovskej konferencii o bezpečnostnej politike,  Mníchov, 08.02.2015

Otázka: Šíria sa správy, že v stredu sa v Minsku môže uskutočniť summit v „Normandskom formáte“.  Znamená to, že došlo k výraznému pokroku v rokovaniach, a či sa dá očakávať, že z tohto stretnutia vzíde istý dokument ako „Minsk 2.0“?

Odpoveď: Ako som už povedal, v úsilí o urovnanie krízy na Ukrajine aktívnu a iniciatívnu rolu hrá prezident Ruska Vladimir Putin. O návrhoch, ktoré pred pár dňami poslal svojim kolegom sa v piatok rokovalo v Moskve za účasti prezidenta Francúzska F. Ollanda a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Na výsledkoch ich jednania v Kremli včera intenzívne pracovali experti, a dnes sa konal telefonický rozhovor v „normandskom formáte“ počas ktorého sa diskutované návrhy prerokovali vecne, určili sa nutné pokyny zamerané na zvolanie v najbližších dňoch summitu v „normandskom formáte“ na ktorom, ako očakávame, budú prijaté dôležité rozhodnutia.

Otázka: Pred chvíľou minister zahraničia USA John Kerry viackrát zdôraznil, že medzi USA a EÚ neexistuje žiadny rozpor ohľadne konfliktu na Ukrajine a spôsoboch jeho vyriešenia. V predvečer sme si vypočuli paletu názorov a  pozornosť vyvolal tvrdý postoj kancelárky Nemecka ohľadne dodávok zbraní na Ukrajinu. Na základe výsledkov Vašich bilaterálnych schôdzok môžete posúdiť či existuje naozaj jednota názorov USA a Európy v tejto otázke?

Odpoveď: Práve ste uviedli príklady, ktoré charakterizujú špecifickosť postoja Európskej únie a Spojených štátov v tejto otázke. Tak že analyzujte. S takou analýzou celkove súhlasíme.

Chcel by som poznamenať, že, keď sa nesúladom myslí zaujatý postoj k dodávaniu zbraní na Ukrajinu, drvivá väčšina, ak nie všetci Európski politici, považujú tento nápad za zlý, pretože to môže len prehĺbiť ťažkú ukrajinskú krízu. Máme už príklady z mnohých iných regiónov sveta, kedy sa zbrane, dodané do zóny konfliktu veľmi rýchlo ocitli v „zlých“ rukách. Situácia na Ukrajine je veľmi pravdepodobná, keďže úradujúci prezident nemá monopol nad kontrolou bezpečnostných zložiek. Ako viete, sú tam aj isté súkromné prápory tzv. „oligarchov“, a tiež jednotky „Pravého sektora.“ Obe tieto skupiny verejne vyhlasujú, že sa nikomu nepodriaďujú. Dúfam, že v rámci úsilia o vyriešenie krízy bude venovaná pozornosť všetkým, bez výnimky, nezákonným ozbrojeným formáciám na území Ukrajiny, pretože je dôležité zabezpečiť zvrchovanosť práva a jednotu štátnych štruktúr, rátajúc aj bezpečnostné zložky.

Dúfajme, že terajšie pokusy vyostriť tému dodávok zbraní na Ukrajinu, a to aj ako odpoveď na výzvy zo strany ukrajinského vedenia, neprekazí zodpovedné snahy podnikané v rámci „normandského formátu“ (najmä so zreteľom na stretnutie v Moskve minulý piatok), ktoré sú zamerané na čo najskoršie upokojenie situácie, nastolenie prímeria, odsun ťažkých zbraní, riešenie humanitárnych problémov, obnovenie ekonomických spojitostí a nadviazanie politického dialógu, ako sa dohodovalo už dávnejšie.

Otázka: Po podpísaní Ruska dohody s okupovaným Abcházskom Gruzínsko „zmrazilo“ rokovania vo formáte Z.Abašidze – G.B.Karasin. Existujú v súčasnosti nejaké kontakty medzi Ruskom a Gruzínskom, a aká je Vaša predpoveď o vzťahu medzi našimi krajinami?

Odpoveď: Nikdy sme neunikali kontaktom s Gruzínskom, a diplomatické styky sme tiež neprerušili my. Kanál Z.Abašidze-G.B.Karasín existuje, nepočul som žiadne oficiálne oznámenie o jeho zrušení. Dlhší čas sa nestretli – to je fakt. Ale musíme to vnímať s kľudom. Akonáhle bude gruzínska strana pripravená, sfunkčnime tento kanál. Podľa môjho názoru je užitočný a umožňuje stranám dôvernú výmenu otázok.

Otázka: Včera ste vo svojom prejave uviedol, že podpora zo strany Európy a Ameriky „poplietla hlavu“ ukrajinským mocenským orgánom podobne, ako to bolo s Gruzínskom v 2008 roku. Vidíte paralelný vývoj týchto konfliktov?

Odpoveď: Čo sa týka Ukrajiny v kontexte jej vzťahov s NATO a paralely s Gruzínskom, neurobil som tak ja, ale členovia Aliancie, keď v apríli 2008 roku na summite v Bukurešti deklarovali vo vyhlásení, že Gruzínsko a Ukrajina sa dostanú do NATO. Toto konštatovanie, na ktorom trvali niektorí členovia aliancie a proti ktorému boli iní členovia, bol predsa len zapísaný do oficiálnej listiny, schválenej na najvyššej úrovni NATO. A to, samozrejme, zohralo hanebnú úlohu a postrčilo gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho k následnému rozhodnutiu začať vojenskú avantúru proti Južnému Osetsku, proti civilnému obyvateľstvu a mierovým silám.

Naozaj dúfam, že, ako som už povedal v prejave na plenárnom zasadnutí, závrat z takej bezohľadnej podpory nenarobí viac škody ako osohu súčasným ukrajinským orgánom moci.

Otázka: Minulý týždeň NATO oznámil svoje rozhodnutie o vytvorení tzv. päťtisícových síl rýchleho nasadenia a o ich následnom rozmiestnení vo Východnej Európe. Zvažuje Moskva toto rozhodnutie ako provokáciu?

Odpoveď: Na včerajšom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom sme hovorili o tom, ako sa naši partneri snažia uskutočniť rozhodnutia summitu vo Walese. Sme zarmútení, že zvolili smer na intenzívne budovanie vojenskej prítomnosti NATO v bezprostrednom susedstve ruských hraníc. Už je vymyslený slogan – „hraničné štáty.“ Jeho autorkou, ako som pochopil, je námestníčka ministra zahraničia V.Nulandová. Ale v NATO ju, v podstate, podporili. Hovoríme o pobaltských štátoch, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku. Tam vznikajú školiace a výcvikové strediská NATO, doplnková infraštruktúra, formujú sa jednotky, ktoré ste spomenul. Myslím si, že sú to úplne zbytočné opatrenia.

Spôsobom zaistenia bezpečnosti v Európe je plnenie skôr prijatých záväzkov –  nevyhnutnosť zabezpečiť rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť, kedy nikto nebude zaisťovať vlastnú bezpečnosť na úkor iných.

Kolegovia z NATO na včerajšom stretnutí prejavili záujem o zachovaní dialógu, vrátane vojenských rezortov, ako aj o otázky bezpečnosti vo vzdušnom priestore. My sme pripomenuli, že to boli práve štruktúry NATO, ktoré prerušili všetky druhy praktickej spolupráce, medzi nimi vojenskej a spoločnej kontroly vzdušného priestoru. Keď bude NATO pripravené, myslím si, že tiež zvážime možnosť návratu sa do týchto formátov interakcie.

Otázka: Aký bod jednaní, z hľadiska ruskej strany, je najproblematickejším v najnovších návrhoch, diskutovaných s Merkelovou a F.Ollandom?

Odpoveď: Nie je príliš etické sa takto pýtať. Chcel by som len vyjadriť nádej, že naše úsilia podnikané v duchu dobrej vôle budú úspešné. Tým skôr, že postoje  nemeckej kancelárky a francúzskeho prezidenta, ako pociťujeme, sú zhodné.