USA 13. mája 2016 (HSP/lifenews/Foto:lifenews)
Ako vynahradiť životy 1200 mŕtvych detí? Nedá sa to.
Začal som vykonávať potraty v roku 1977 v štáte New York už počas mojej študentskej praxe. Promoval som v roku 1980 a začal som pôsobenie v súkromnej ambulancii, najprv na Floride, neskôr v New Yorku.
V priebehu piatich rokov som vykonal 1200 potratov, spomedzi nich asi 100 v druhom trimestri prostredníctvom žieravého soľného roztoku a neskôr aj potraty do 24 týždňa prostredníctvom dilatácie a extrakcie (rozšírenie krčka maternice a vyberanie dieťaťa kúsok po kúsku, pozn.red.).
Potraty soľným roztokom sú hrozné. Pri nich vidíte celé, spálené dieťa, neporušené, a niekedy sa aj narodí živé. Je to strašné.
Potratmi prostredníctvom dilatácie a extrakcie sme vykonávali brutalitu za brutalitou. Pri takomto potrate trháte údy dieťaťa a postupne ich skladáte na stole (aby sa zabezpečilo, že je všetko von). Keď máte srdce, ovplyvňuje vás to. Pri tejto procedúre sa dieťa nikdy nenarodí živé.
V tom období sme so ženou zistili, že možno nebudeme môcť mať vlastné dieťa. Začali sme sa preto obzerať po adopcii. Na jednej strane sme vynakladali náramné úsilie o to, aby sa nám podarilo dostať do starostlivosť aspoň jedno dieťa, na druhej strane som vyhadzoval 9-10 detí týždenne do smeti…
Napokon sa nám podarilo adoptovať si dievčatko. Dali sme jej meno Heather. O pár rokov sa nám narodil syn.
Boli asi dva mesiace po 6-tich narodeninách dcérky Heather, keď ju zrazilo auto. Umrela nám v náručí cestou do nemocnice. Po tejto udalosti som ešte vykonal niekoľko potratov v neskoršom štádiu, no zrazu bolo náramne ťažké v tom pokračovať.
Zapojil som sa do prolife hnutia, čo mi pomohlo vyliečiť sa z tejto traumy. Ako však vynahradiť životy 1200 mŕtvych detí? Nedá sa to…
Ako potratár som bol v epicentre najhorších brutalít. Teraz vidím, aký vplyv majú potraty na každého, kto zažije smrť dieťaťa. Ľutujem to.
Anthony Levatino