Reportáž v utajení: V slovenskom závode majú Srbi pracovať ako otroci

Bratislava/Belehrad 15. februára 2017 (HSP/Nedeljnik/foto: nedeljnik)

Renomovaný srbský tyždenník “Nedeljnik” priniesol článok pod názvom: “Reportér Nedeljnika v utajení. Tri mesiace v Slovenskej fabrike, v ktorej Srbi pracujú ako otroci.”

Dlhoročný novinár a profesor literatúry strávil tri mesiace vo fabrike Samsung v Galante a o tom, čo tam zažil, porozprával pre srbský renomovaný týždenník nedeljnik.rs. “Robí sa “len” 12 hodín denne. Na ruke nosíte náramok… výpoveď dávajú za každú maličkosť. Keď idete na WC, ide s vami doprovod. Šikanovanie je na dennom poriadku. A “ubytovanie”, to je príbeh sám o sebe,” píše sa v článku

Reportér “Nedeljnika” údajne pracoval tri mesiace úplne ilegálne, v závode  “Samsung” pri slovenskom meste Galanta. Na túto cestu za mizernou dennou mzdou sa vydávajú na Slovensko tisíce Srbov každý mesiac, ktorí podľa autora článku prostredníctvom rôznych agentúr, s podporou slovenských štátnych orgánov, rôznych slovenských a srbských firiem, rovnako ako veľkých zahraničných spoločností pôsobiacich na Slovensku, pracujú v srdci EÚ bez akejkoľvek pracovnej zmluvy, ako “turisti”, v turnusoch po 3 mesiacoch. Robí sa denne po 12 hodín, denná mzda je dvakrát nižšia ako tá zákonom stanovená na Slovensku. Bez zaplatených prestávok. S každodennou šikanou na pracovisku, ale aj na “ubytovniach”.

V novom vydaní srbského týždenníka odhalili príbeh nelegálnej práce v srdci Európskej únie, vo významných spoločnostiach. “To je záležitosť, na ktorú musí reagovať súčasne Belehrad, Brusel aj Bratislava”, píše sa v článku.

Iba v továrni Samsungu  pri meste Galanta, pracuje viac ako 1000 ľudí. A sú tu ešte firmy ako JASPLASTIK, FM Logistic, SHC,  Fine DNS a desiatky ďalších firiem na Slovensku. “Deväťdesiat percent robotníkov v týchto továrňach sú občania Srbska!”, tvrdí autor.

Ako je možné, že kolóny autobusov prevážajúce tisíce ľudí zo Srbska každý mesiac cez hraničné priechody, do centra Európskej únie, za prácou bez akejkoľvek pracovnej zmluvy či povolenia sú bez povšimnutia?  Ministerstvo práce nič nevie? Centrum pre kontrolu migrácie nič nevidí?? A Colnica, Ministerstvo vnútra, Min. zahraničia …?  To sú otázky, ktoré viedli k začatiu vyšetrovania, zverejneného v novom vydaní týždenníka “Nedeljnik”, kde boli zverejnené aj “zmluvy”, ktoré pracovníci len s turistickými vízami a zaplateným lekárskym cestovným poistením na jeden týždeň – musia podpísať.

“Jedinou zmluvou (veľmi nejasnou), ktorá sa  podpisuje v autobuse pred odchodom, je tá s agentúrou, ktorej právomoci končia na hraniciach s Maďarskom. Odtiaľ rovnaká agentúra registrovaná len na Slovensku preberá vedenie a pracovníkov prerozdeľuje podľa potrieb každého jednotlivého podniku. Cestujúci v autobusoch nevedia vopred, do ktorého mesta idú, kde budú ubytovaní, kde a na akom pracovisku budu pracovať, to všetko dokázala investigatíva týždenníka “Nedeljnik”.

Srbsko znižuje svoju nezamestnanosť každý mesiac odvozom ľudí zo svojho územia. Samsung (v tomto prípade) za cenu svojho priemerného televízora v maloobchode,  môže zaplatiť dennú mzdu pre stovky zahraničných pracovníkov. Slovensko “ z daňového hľadiska” na tom získava do štátnej pokladnice, a agentúry berú peniaze za  každého dovezeného človeka. Tento pakt, ktorý funguje už  roky, vytvára nemalý zisk všetkým zúčastneným, uvádza Nedeljnik.

“Dvetisícidvestopäťdesiatyšiesty televízor, dvetisícidvestopäťdesiatysiedmy televízor, šestisícpäťstosedemdesiataštvrtá zašrubovaná skrutka“. Títo ľudia, zvyknutí na akýkoľvek druh práce, ktorá sa im v Srbsku ponúkla, pracujú ticho, s pohľadom upreným na pás, ktorý sa nezastavuje. Pás sa ani nesmie zastaviť. Ruky sú opuchnuté, nohy si ani necítia, a v chrbte majú klinec, aby ich nezohlo. Dvetisícdvestopäťdesiatyôsmy televízor… Nepozerajú sa doľava ani doprava len na pás, ktorý donekonečna premiestňuje televízory. Vo vyznačenom koridore vchádzajú do autobusov, po inom vychádzajú z nich, stoja v rade na sprchu. Stoja v rade na jedlo, potom si líhajú spať. Pijú, počítajú, počítajú skrutky, počítajú dni, počítajú roky. A o 4:30 ráno stoja v rade na WC, v rade na autobus, v rade na vstupe do továrne, pri linke, kde musia byť ticho, skrutkujú, kompletujú, lepia …”, opisuje reportér tyždenníka dni v tomto nelegálnom biznise.

Celé svedectvo je dostupné na portáli NOVINARNICA.NET