Libanonská regulárna armáda, tradične sa opierajúca o vojenskú pomoc USA a Veľkej Británie začala na libanonskom území bojovať proti Dzebchat al-Nusre. Na pozície džihádistov al-Nusry zaútočili súčasne s libanonskou armádou aj oddiely sýrskej armády a Hizballáhu.

Po prvýkrát za posledných 25 rokov sa teda na jednej strane ocitli  vojenské jednotky podporované USA a vojská rusko-sýrsko-iránskej koalície. Zaujímavé je to, že tejto aktivite nepredchádzali žiadne politické dohovory, diplomatické aktivity a žiadne vystúpenia pred kamerami. Logika vojny evidentne občas sama začne pôsobiť v globálnom meradle bez toho, aby k tomu potrebovala diplomatov, alebo národných lídrov.

Sýrčania a šiítsky Hizballáh začal s útokom na oddiely Dzebchat al-Nusry a v piatok prišlo k vytlačeniu prvých oddielov islamistov z ich postavenia na libanonsko-sýrskej hranici a na horských predmestiach libanonského mesta Arsal a sýrskeho mesta Fleita v hornatej oblasti Al-Kalamun. Ofenzíva úspešne pokračovala a po niekoľkých hodinách už jednotky libanonskej armády z jednej strany a sýrske oddiely i Hizballáh z druhej strany prinútili teroristov al-Nusry utiecť z hraničnej sýrsko-lýbijskej línie smerom na libanonské územie.

To však neznamená, že by sa teroristi z al-Nusry dostali do k libanonským mestám. Ešte pred ofenzívou voči al-Nusre totiž vybudovala libanonská armáda opevnenú líniu pred Arsalom, aby nevolila džihádistom infiltrovať sa na libanonskom území. Teroristov teda vyhnali z pohraničnej línie smerom ku Arsalu. Teroristi sa tak nachádzajú v kotli, zo západu ich tlačí libanonská armáda a z východu sýrske jednotky a Hizballáh.

Prekvapenie teroristov bolo značné. Teroristi sa pokúsili preraziť obkľúčenie a to na libanonskej strane. Oblasť Bikaá, kam presunuli teroristi svoju pozornosť a kde sa snažili preraziť je však šiítska oblasť a žiadni sunniti tam nežijú. Preto sú vojenskí analytici presvedčení, že teroristi sa snažili len prejsť cez Bikaá, smerovať na juh a na príhodnom mieste sa znova vrátiť sa na sýrske územie.

Niekoľko hodín po skončení bojov  sa teda na libanonskom území nachádza niekoľko stoviek totálne zaskočených hrdlorezov a zúfalých kriminálnikov, ktorí nemajú žiadne významnejšie strategické krytie. Libanonskí vojaci a Hizballáh, spoločne so sýrskymi jednotkami teda  politikom v Bejrúte, Damasku, Teheráne, Moskve, Washingtone a Tel Avive pripravili obrovské prekvapenie a totálne zamiešali karty.

Netreba byť politológom a analytikom k tomu, aby človek presne určil, komu najviac nevyhovuje skutočnosť, že sa konečne po dlhej dobe nenachádza sýrsko-libanonská hranica pod kontrolou teroristov z al-Nusra (sýrska vetva Al-Kaidy), ale kontrolu nad hranicou obnovili sýrske a libanonské vojenské jednotky.

Sýrska vláda dlhšiu dobu nemohla útočiť v tejto oblasti, pretože jej vojenské oddiely boli vyťažené bojom voči teroristom ISIS na iných frontoch. Do akcie nakoniec sýrska vláda nasadila jednotky, ktoré sa uvoľnili po víťazstvách sýrskych vládnych síl v provincii Aleppo a v provincii Damask.

Každý pohyb na západe Sýrie a v oblasti sýrsko-libanonskej hranice či v oblasti Golanských výšin znervózňoval Izrael a ten v minulosti neváhal ani voči sýrskym ozbrojeným silám pri svojich hraniciach zaútočiť letecky. Izrael  sa takisto snažil zabrániť vzniku šiítskeho koridoru medzi Hizballáhom Damaskom a Teheránom.  Je však veľmi pravdepodobné, že libanonská armáda bude blokovať priame spojenie medzi Hizballáhom a Sýriou na libanonsko-sýrskej hranici, táto blokácia však určite nebude až tak nepriepustná, ako keď hranicu kontrolovali hrdlorezi z al-Nusry.

Politici sú teda vývojom situácie značne zaskočení, mnohých značne znervózňuje aj skutočnosť, že v Libanone vzrástol vplyv Hizballáhu, voči ktorému je časť libanonského politického spektra, orientovaná prozápadne, naladená značne kriticky. Hizballáh získal cenné víťazstvo a podľa viacerých analytikov je už pravdepodobnejšie silnejší ako regulérna libanonská armáda.

Aktivity Hizballáhu znervózňujú najmä libanonského sunnitského premiéra Saada al-Haririho, ktorý je takisto prekvapený skutočnosťou, že libanonská armáda a Hizballáh vpodstate spoločne riešia úlohy na sýrsko-libanonskej hranici. Libanonský premiér Saad al-Hariri ešte tri dni pred akciou libanonskej armády tvrdil, že  koordinácia medzi Hizballáhom, libanonskou armádou a sýrskymi jednotkami je totálne vylúčená, ukázalo sa však, že jeho vyhlásenia boli v rozpore so skutočnosťou. Damask sa pritom podľa všetkého nesnažil koordinovať výraznejšie svoje aktivity s Libanoncami, Sýrčania len vyčistili svoj úsek pohraničného územia.

Takže likvidácia al-Nusry na sýrsko-libanonskej hranici otvorila šiítsky koridor medzi Hizballáhom, Damaskom a Teheránom. Ak Hizballáh upevní svoje pozície, bude to znamenať, že sa priblíži možnosť prístupu iránskeho ropovodu k dôležitému prístavu Said na pobreží Stredozemného mora. Určitým spôsobom sú zaskočení aj Sýrčania, pretože až doteraz podmieňovali svoju odmenu pre Teherán tvrdením „túto tému je možné riešiť až po víťazstve a skončení vojny“. Ukázalo sa, že Teherán sa rozhodol vybrať si svoju odmenu oveľa skôr.

Čo sa týka Washingtonu, ten momentálne mlčí. Sú dve možnosti, alebo nechápu čo sa deje, alebo sa tvária, že sa nestalo nič výnimočné. Podobne však Washington mlčal aj pri nasadení ruských Kalibrov a vstupu Ruska do občianskej vojny v Sýrii.  Zaujímavá je aj pozícia Izraela. Ak by Izrael o pohyboch v Libanone vedel a Američania nie, pričom by Izrael USA neinformoval, je naozaj z americkej strany najlepšou možnosťou predstierať, že sa nič nestalo.

Teherán sa snaží vynútiť si zblíženie libanonskej armády s Hizballáhom. Libanonský premiér al-Hariri je samozrejme proti zbližovaniu Libanonu s Iránom, jeho pozície však nie sú až natoľko silné a neotrasiteľné. Pritom iránska hra sa len začína. Otázka znie, či môže byť zaskočená vývojom situácie aj Moskva, alebo či s takouto eventualitou rátala. Je zrejmé, že v otázke Blízkeho východu existuje vždy veľké množstvo možností a sústrediť sa len na určitú oblasť problému môže byť nakoniec kontraproduktívne. Treba sa vyvarovať chýb bývalej sovietskej diplomacie, ktorá sa sústreďovala na riešenie jedného problému a nevnímala ho komplexne.

Klaviatúra Blízkeho východu je rozsiahla a hrať treba na všetkých klávesoch.

Alexander Špunt