Môj profil 
Predplatné
Martin Herzán strávil od decembra 2015 do konca januára šesť týždňov medzi migrantmi v prestupovom utečeneckom tábore Dobova na slovinsko-chorvátskych hraniciach, kadiaľ prechádza do Európy balkánska migračná vlna.
Český web novinky.cz píše, že medzi tisíckami migrantov nielen z vojnou postihnutých krajín sa nachádzalo množstvo výhradne len ekonomických migrantov z územia, kde žiadna vojna nie je. Väčšina z nich nemala žiadne osobné doklady, ktoré si úmyselne zničili, aby potom registračným centrám mohli naklamať rôzne vymyslené osobné údaje. Tie sa nemali ako overiť, takže sa brali ako pravdivé.
Takéto Herzánove zážitky potvrdzuje aj množstvo iných prípadov, o ktorých sme neraz písali aj v našich článkoch. Migranti z afrických krajín alebo aj takí Pakistanci či Indovia zámerne nemajú pri sebe doklady na preukázanie totožnosti a hrajú pred úradmi “malé divadielko”, že sú vojnoví migranti a poväčšine sa im podarí prejsť. Alebo majú falošný pas, ktorý si zaobstarali za istú, niekedy aj nemalú, finančnú sumu.
Herzán ďalej vraví, že u migrantov sa pri osobnej prehliadke našlo denne niekoľko kilogramov hlavne bodných a sečných zbraní, ale aj paralyzéry, nunčaky či ďalšie nebezpečné predmety. V mobiloch mali niektorí brutálne videá a fotky zachytávajúce mučenie obetí či detskú pornografiu. Slovinská polícia ich však len vypočúvala a poslala ďalej.
“Ako dlhoročný ochranca ľudských práv sa hanbím za to, že sa na tomto dianí za kulisou falošnej humanity – mnohokrát totiž kvôli dotáciám – podieľa rad neziskových organizácií, vrátane tých pre ľudské práva,” vyjadruje sa Herzán. “Európska únia akoby stratila súdnosť, keď hazardérsky živí silnejúce riziká teroru na svojom území,” dodáva.
Otázkou teda je, či aj tolerancia má mať nejaké medze a do akej miery by sme sa jej mali pridŕžať.
